Rýchlejšie ako prehliadači!
9 vzťahy: Americká občianska vojna, Ústavodarné zhromaždenie USA, Články Konfederácie, Independence Hall, Kolonizácia Severnej Ameriky, Pozlátený vek, Prezidentské voľby v USA v roku 2000, Trinásť kolónií, Zoznam historických článkov/D.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Ústavodarné zhromaždenie USA
Howarda Chandlera Christyho Ústavodarné zhromaždenie Spojených štátov (dnes tiež známe ako Federálne zhromaždenie alebo Veľké zhromaždenie vo Philadelphii) sa uskutočnilo od 25. mája do 17. septembra 1787.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Ústavodarné zhromaždenie USA · Pozrieť viac »
Články Konfederácie
Články Konfederácie a večnej únie, známejšie ako Články Konfederácie, boli prvým vládnym dokumentom, čiže ústavou, Spojených štátov amerických.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Články Konfederácie · Pozrieť viac »
Independence Hall
Independence Hall je historicky významná budova vo Philadelphii v americkom štáte Pensylvánia, dejisko dôležitých udalostí v dejinách USA.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Independence Hall · Pozrieť viac »
Kolonizácia Severnej Ameriky
Ruské oblasti Kolonizácia Severnej Ameriky prebiehala od zhruba 16. storočia až do dôb obsadenia posledných miest patriacich domorodým obyvateľom (indiánom) v 19.storočia.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Kolonizácia Severnej Ameriky · Pozrieť viac »
Pozlátený vek
''The chess players'' (1876), olejomaľba Thomasa Eakinsa, ktorá metaforicky zachycuje atmosféru života veľkých podnikateľov počas pozláteného veku Pozlátený vek je historické obdobie v dejinách Spojených štátov, ktoré trvalo približne od 70. rokov 19. storočia do začiatku 20. storočia (pre rôzne chronologické členenia pozri kapitolu Datovanie).
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Pozlátený vek · Pozrieť viac »
Prezidentské voľby v USA v roku 2000
Výsledky volieb v jednotlivých okresoch, Obama modrou a McCain červenou farbou. voliteľov. Prezidentské voľby v USA v roku 2000 boli jedny z najtesnejších volieb v histórii USA.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Prezidentské voľby v USA v roku 2000 · Pozrieť viac »
Trinásť kolónií
Trinásť kolónií alebo trinásť anglických osád boli skupinou britských kolónií na atlantickom pobreží Severnej Ameriky.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Trinásť kolónií · Pozrieť viac »
Zoznam historických článkov/D
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Dejiny Spojených štátov a Zoznam historických článkov/D · Pozrieť viac »
