Obsah
22 vzťahy: Archaikum, Arkóza, Škandinávsky polostrov, Štít (geológia), Eurázijská platňa, Fínska jazerná pahorkatina, Fínsko, Gabro, Granit, Jura (geochronologická jednotka), Kola (polostrov), Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike, Migmatit, Predkambrium, Proterozoikum, Rusko, Ural (pohorie), Vážka bieločelá, Východoeurópska platforma, Zemská kôra, Zlepenec, Zoznam geovedných článkov/B.
Archaikum
USA). Archaikum (iné názvy: archean, prahory; staršie: archea, azoikum, archeozoikum; nevžitý názov: pravršie) je eón dejín Zeme, v časovom poradí druhý po hadaiku.
Pozrieť Baltský štít a Archaikum
Arkóza
Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %Folk, R.L., 1980: Hemphill, Austin, 182 s..
Pozrieť Baltský štít a Arkóza
Škandinávsky polostrov
thumb Škandinávsky polostrov je polostrov na severovýchode Európy, ktorý sa nachádza medzi Baltským morom, Severným morom, Nórskym morom a Barentsovým morom.
Pozrieť Baltský štít a Škandinávsky polostrov
Štít (geológia)
Kontinentálny šelf Štít je veľká stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry, budujúca vyzdvihnuté jadro platformy.
Pozrieť Baltský štít a Štít (geológia)
Eurázijská platňa
Eurázijská platňa. Eurázijská platňa je tektonická platňa pokrývajúca väčšiu časť Eurázie (Európy a Ázie) s výnimkou Malej Ázie, Indie, Arabského polostrova a východnej Sibíri.
Pozrieť Baltský štít a Eurázijská platňa
Fínska jazerná pahorkatina
Geomorfologické členenie Fínska, niektoré provincie ďalej rozčlenené na regióny. Fínska jazerná pahorkatina (Suomenselkä) tvorí pruh v strednej časti mapy. Fínska jazerná pahorkatina je územie na západe Fínska.
Pozrieť Baltský štít a Fínska jazerná pahorkatina
Fínsko
Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, (vo fínčine Suomen tasavalta, vo švédčine Republiken Finland) je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý obmýva Baltské more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe.
Pozrieť Baltský štít a Fínsko
Gabro
Gabro je bázická hrubozrnná vyvretá hornina, hlbinný ekvivalent bazaltu.
Pozrieť Baltský štít a Gabro
Granit
Granit alebo žula je felzická hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit.
Pozrieť Baltský štít a Granit
Jura (geochronologická jednotka)
Jura je geologická perióda, prostredná v ére mezozoika (druhohôr), pred ňou bol trias a po nej sa začína krieda.
Pozrieť Baltský štít a Jura (geochronologická jednotka)
Kola (polostrov)
Poloha polostrova Kola Kola alebo Kolský polostrov je polostrov na severozápade Ruska v Murmanskej oblasti.
Pozrieť Baltský štít a Kola (polostrov)
Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Toto je zoznam lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike.
Pozrieť Baltský štít a Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Migmatit
Migmatit (z gréckého slova migma – zmes) je hornina hybridného charakteru, ktorá tvorí hranicu medzi premenenými a vyvretými horninami.
Pozrieť Baltský štít a Migmatit
Predkambrium
Predkambrium (iné názvy: prekambrium, predprvohory, pravek Zeme, prahory (v širšom zmysle); zriedkavo: progonozoikum, kryptozoikum (po slovensky aj doba skrytého života), archeozoikum; staršie: azoikum, proterozoikum, ''archaikum'', ''archea'', ''prahory'', primér) je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom vývoji Zeme od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp.
Pozrieť Baltský štít a Predkambrium
Proterozoikum
mezoproterozoiku. Proterozoikum (iné názvy: starohory; staršie: mladšie pre(d)kambrium, algonkium, predprvohory, pre(d)kambrium, eozoikum; nevžitý tvar: prvotnoživotovršie) je eón vo vývoji Zeme, v poradí tretí po archaiku, po ňom nasledovalo fanerozoikum.
Pozrieť Baltský štít a Proterozoikum
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Baltský štít a Rusko
Ural (pohorie)
Ural (Uraľskije gory, kazach. Орал таулары, Oral tawları, baš. Урал тауҙары, Ural tauźarı) je názov pohoria, tiahnuceho sa naprieč západným Ruskom od Severného ľadového oceánu až ku kazašským stepiam v celkovej dĺžke asi 2 500 km.
Pozrieť Baltský štít a Ural (pohorie)
Vážka bieločelá
Vážka bieločelá alebo vážka obrovská (Leucorrhinia albifrons) je druh vážky z čeľade Libellulidae.
Pozrieť Baltský štít a Vážka bieločelá
Východoeurópska platforma
Východoeurópska platforma alebo európska/ruská/fenosarmatská platforma alebo fenosarmatia je rozsiahla stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry (platforma) tvoriaca najstaršie časti Európskeho kontinentu.
Pozrieť Baltský štít a Východoeurópska platforma
Zemská kôra
Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.
Pozrieť Baltský štít a Zemská kôra
Zlepenec
Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov.
Pozrieť Baltský štít a Zlepenec
Zoznam geovedných článkov/B
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Baltský štít a Zoznam geovedných článkov/B
Známy ako Baltický štít, Fennoscandia, Fennoskandia, Fennoskandský štít, Škandinávsky štít.