Obsah
228 vzťahy: Abas (syn Lynkea), Abbeville (Somme), Agénor z Téb, Agésilaos II., Ageladas z Argosu, Agelaos (syn Temena), Aglaia (dcéra Mantinea), Agraios (syn Temena), Agrios (syn Porthaóna), Aigialeus (syn Inacha), Aigyptos (kráľ Egypta), Aischylos, Akarnan, Akestor (sochár), Alarich I., Alkathoos (syn Porthaóna), Alypos zo Sikyónu, Amertas z Élidy, Amfiaraos, Amfilochos (syn Amfiaraa), Amfithea (manželka Adrasta), Andreas (sochár), Anthestión z Argosu, Antifanes z Argosu, Antifates (syn Melampoda), Antimachos (syn Thrasyanora), Antimenes (syn Déifonta), Apis (syn Forónea), Aratos zo Sikyónu, Archedamos z Élidy, Ares (boh), Argeia (dcéra Adrasta), Argeiadas, Argeios (syn Déifonta), Argeus z Argosu, Argos, Argos (syn Dia), Aristeides z Élidy, Aristeus z Argosu, Aristión z Epidaurosu, Aristokles zo Sikyónu, Aristomedón z Argosu, Asópodóros z Argu, Askalafos (syn Area), Astyoché (dcéra Aktora), Aténa (mytológia), Atótos, Atický kalendár, Attalos z Atén, École française d'Athènes, ... Rozbaliť index (178 viac) »
Abas (syn Lynkea)
Abas alebo Abás (starogr. Ἄβας – Abas) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Lynkea a jeho manželky Hyperméstry.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Abas (syn Lynkea)
Abbeville (Somme)
Abbeville (z lat. Abbatis Villa „mesto opátov“) je mesto na severe Francúzska v departmente Somme a regióne Hauts-de-France.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Abbeville (Somme)
Agénor z Téb
Agénor (iné názvy: Agénór, Agenor; Agénor, iný prepis:Agénór) bol olympijský víťaz v zápasení dorastencov v roku 360 pred Kr.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,2.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Agénor z Téb
Agésilaos II.
Agésilaos II. alebo Agésiláos II. alebo Agesilaos II.() bol spartský kráľ z kráľovského rodu Eurypontovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Agésilaos II.
Ageladas z Argosu
Ageladas alebo Hageladas bol grécky sochár z prelomu 6. a 5. stor. pred Kr. Ageladas, grécky sochár (bronziar) z Argosu, zrejme učiteľ Feidia, MyrónaPlínius, Naturalis Historia, 34,57.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ageladas z Argosu
Agelaos (syn Temena)
Agelaos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Agelaos (syn Temena)
Aglaia (dcéra Mantinea)
Aglaia (starogr. Ἀγλαΐα – Aglaia) je v gréckej mytológii dcéra kráľa Mantinea, manželka argejského kráľa Abanta.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aglaia (dcéra Mantinea)
Agraios (syn Temena)
Agraios (Agraios) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Agraios (syn Temena)
Agrios (syn Porthaóna)
Agrios je v gréckej mytológii syn Portaóna a jeho manželky Euryty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Agrios (syn Porthaóna)
Aigialeus (syn Inacha)
Aigialeus je v gréckej mytológii syn riečneho boha Inacha a jeho manželky Melie, Apollodoros, Kronika, 2,1,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aigialeus (syn Inacha)
Aigyptos (kráľ Egypta)
Aigyptos (starogr. Αἴγυπτος – Aigyptos) je v gréckej mytológii syn egyptského kráľa Béla a jeho manželky Anchinoy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aigyptos (kráľ Egypta)
Aischylos
Aischylova busta Aischylos (* asi 525 pred Kr. Eleusína v Attike – † 456 pred Kr. Gela na Sicílii) bol jeden z najvýznamnejších antických dramatikov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aischylos
Akarnan
''Téban Polyneikes podpláca Erifylu'', červenofigúrová oinochoé, cca. 450-430 pred Kr. Akarnan alebo Akarnán (starogr. Ἀκαρνάν – Akarnan) je v gréckej mytológii syn Alkmaióna z Argu a jeho druhej manželky Kallirhoé.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Akarnan
Akestor (sochár)
Akestor bol grécky sochár na rozhraní 4. a 3. storočia pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Akestor Rodiskom sochára Akestora bol pravdepodobne Argos.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Akestor (sochár)
Alarich I.
Alarichova smrť, litografia z roku 1895 Alarich I. (* asi 370 – † 410) bol v rokoch 395 – 410 kráľom Vizigótov, germánskeho etnika sídliaceho pôvodne v severnom Čiernomorí.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Alarich I.
Alkathoos (syn Porthaóna)
Alkathoos (Alkathoos) je v gréckej mytológii syn Portaóna a jeho manželky Euryty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Alkathoos (syn Porthaóna)
Alypos zo Sikyónu
Alypos bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr. Sochár Alypos pochádzal zo Sikyónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Alypos zo Sikyónu
Amertas z Élidy
Amertas (Amertas) bol olympijský víťaz v zápasení dorastencov v roku 420 pred Kr.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,8,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Amertas z Élidy
Amfiaraos
''Amfiaraos vo voze'', mramorový reliéf, štvrté storočie pred Kr. Amfiaraos alebo Amfiaráos (Amfiaraos) je v gréckej mytológii syn kráľa Oiklea, kráľ v Argu, jeden zo siedmich vojvodcov vojny Siedmi proti Tébam.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Amfiaraos
Amfilochos (syn Amfiaraa)
Amfilochos (Amfilochos) je v gréckej mytológii, syn Amfiaraa a Eryfily, bol rovnako ako jeho otec a jeho starší brat Alkmaión známy veštec.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Amfilochos (syn Amfiaraa)
Amfithea (manželka Adrasta)
Amfithea je v gréckej mytológii dcéra Prónaka, syna Talaa.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Amfithea (manželka Adrasta)
Andreas (sochár)
Andreas bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr. Andreas, grécky sochár a bronziar, bol činný pravdepobne v 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Andreas (sochár)
Anthestión z Argosu
Anthestión bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v 1. stor. pred Kr.Eusebios, Kronika 2,193.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Anthestión z Argosu
Antifanes z Argosu
Antifanes (Antifanes) bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antiphanes di Argo Antifanes, sochár z Argosu, bol žiakom Periklyta.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Antifanes z Argosu
Antifates (syn Melampoda)
Antifates alebo Antifatés (starogr. Aντιφάτης – Antifates/iný prepis Antifatés) je v gréckej mytológii syn messénskeho veštca Melampoda a Ifianassy (alebo Ifianeiry).
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Antifates (syn Melampoda)
Antimachos (syn Thrasyanora)
Antimachos (Antimachos) je v gréckej mytológii syn Thrasyanora z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Antimachos (syn Thrasyanora)
Antimenes (syn Déifonta)
Antimenes alebo Antimenés (Antimenes/iný prepis Antimenés) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Déifonta a jeho manželky Hyrnétho, dcéry argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Antimenes (syn Déifonta)
Apis (syn Forónea)
Apis (starogr. Ἄπις – Apis) je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa Forónea a nymfy Télediky (alebo Kinny Hyginus, Fabulae 145.).Apollodoros, Bibliotheca, 2,1,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Apis (syn Forónea)
Aratos zo Sikyónu
Najvýznamnejšie bitky stratéga Arata zoradené chronologicky (bitky podľa čísel, oranžová: proti Macedónsku, žltá proti Aitólii, zelená proti Sparte; zelená hviezda: víťazstvo, červená hviezda: prehra, neúspech Aratos (Aratos) (* okolo 271, Sikyón – † 213 pred Kr., Aigion) bol grécky štátnik, vojenský veliteľ a dlhoročný stratég Achájskeho spolku.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aratos zo Sikyónu
Archedamos z Élidy
Archedamos (Archedamos) bol olympijský víťaz v zápasení dorastencov v roku 396 pred Kr. Archedamos, syn Xenia z Élidy, zvíťazil na 96.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Archedamos z Élidy
Ares (boh)
Socha Area, villa Hadriana, Tivoli Ares alebo Arés (kmeň pri skloňovaní Are-; gr. Άρης - Ares/iný prepis:Arés), resp.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ares (boh)
Argeia (dcéra Adrasta)
miniatúra, Bibliothèque nationale de France Argeia (Argeia)) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Adrasta a jeho manželky Amfithey dcéry Prónaka. Argeia dcéra argejského kráľa Adrasta a Amfithey sa vydala za Polyneika exilového kráľa Téb, a porodila mu troch synov: Thersandra, Adrasta a Timea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argeia (dcéra Adrasta)
Argeiadas
Argeiadas (Argeiadas) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Argeiadas Argeiadas, syn a žiak slávneho sochára (bronziara) Agelada z Argu, tvoril v 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argeiadas
Argeios (syn Déifonta)
Argeios (Argeios) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Déifonta a jeho manželky Hyrnétho, dcéry argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argeios (syn Déifonta)
Argeus z Argosu
Ageus (starogr. Ἀγεύς – Ageus) bol v roku 328 pred Kr. víťaz starovekých olympijských hier vo vytrvalostnom behu dolichos (dolichos, po grécky „dlhý beh").
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argeus z Argosu
Argos
Argos môže byť.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argos
Argos (syn Dia)
Argos je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a Nioby, dcéry argejského kráľa Forónea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Argos (syn Dia)
Aristeides z Élidy
Aristeides alebo Aristeidés (Aristeides, iný prepis: Aristeidés) bol v starovekom Grécku olympijský víťaz v behu ťažkoodencov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aristeides z Élidy
Aristeus z Argosu
Aristeus (Aristeus) bol olympijský víťaz v dolichu v 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aristeus z Argosu
Aristión z Epidaurosu
Aristión (Aristión) bol olympijský víťaz v boxe v štvrtom storočí pred Kr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aristión z Epidaurosu
Aristokles zo Sikyónu
Aristokles alebo Aristoklés (Aristokles, iný prepis: Aristoklés) bol grécky sochár zo Sikyónu, činný v 6. storočí pred Kr. Sochár Aristokles zo Sikyónu bol podľa nemeckého znalca antického umenia J. J. Winckelmanna zakladateľom sochárskej školy v Sikyóne, jednej z najstarších a najslávnejších sochárskych škôl.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aristokles zo Sikyónu
Aristomedón z Argosu
Aristomedón bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristomedon Aristomedón, sochár z Argosu, činný začiatkom 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aristomedón z Argosu
Asópodóros z Argu
Asópodóros (Asópodóros) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Asopodoros Asópodóros, sochár (bronziar) z Argu, tvoril v prvých desaťročiach 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Asópodóros z Argu
Askalafos (syn Area)
Askalafos (Askalafos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy, kráľ minyjského Orchomena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Askalafos (syn Area)
Astyoché (dcéra Aktora)
Astyoché alebo Astyocha (Astyoché) je v gréckej mytológii dcéra Aktora z minyjského Orchomena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Astyoché (dcéra Aktora)
Aténa (mytológia)
Euphranorovi z Korintu. Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, (?) Atena; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) je starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, strategicky vedenej vojny, umenia, remesiel a zručnosti.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Aténa (mytológia)
Atótos
Atótos (Atótos) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Atotos Atótos bol grécky sochár (bronziar) z Argu, ktorý tvoril v 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Atótos
Atický kalendár
Atický kalendár alebo Aténsky kalendár je kalendár, ktorý sa používal v starovekej Atike.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Atický kalendár
Attalos z Atén
Attalos bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Attalos Attalos, syn Lachara, bol aténsky sochár.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Attalos z Atén
École française d'Athènes
École française d'Athènes École française d'Athènes (EfA) je hlavná inštitúcia zastrešujúca francúzske aktivity na poli klasických štúdií v Grécku so sídlom v Aténach (Didotou 6).
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a École française d'Athènes
Érigoné (dcéra Aigistha)
Érigoné alebo Érigona starogr. Ηριγόνη – Érigoné) je v gréckej mytológii bola dcéra mykénskeho kráľa Aigistha. Érigoné bola dcérou Aigistha, ktorý s Klytaimnéstrou, so zradnou manželkou mykénskeho kráľa Agamemnón zosnovali zákernú vraždu na Agamemnóna, vracajúceho sa z trójskej vojny.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Érigoné (dcéra Aigistha)
Býk (súhvezdie)
Johanna Hevelia Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Býk (súhvezdie)
Bellerofontes
Bellerofontes a Pegas Bellerofontes alebo Bellerofón alebo Bellerofontés je v gréckej mytológii syn korintského kráľa Glauka a Eurymédy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Bellerofontes
Bias (syn Amythaóna)
Bias alebo Biás (starogr. Βίας – Bias) je v gréckej mytológii syn Amythaóna z Iólku a jeho manželky Eidomeny.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Bias (syn Amythaóna)
Bilistiché
Bilistiché alebo Belistiché (Bilistiché, Belistiché) bola milenka egyptského vládcu Ptolemaia II. Filadelfa, v roku 268 pred Kr. zvíťazila na olympijských hrách v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom žrebcov a roku 264 pred Kr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Bilistiché
Bitka pri Termopylách
Bitka pri Termopylách bola jedna z bitiek druhej výpravy Peržanov proti Grékom počas grécko-perzských vojen, medzi spolkom starovekých gréckych mestských štátov, vedeným spartským kráľom Leónidom I. a Achajmenovskou ríšou Xerxa I., počas troch dní.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Bitka pri Termopylách
Cheimón z Argosu
Cheimón (Cheimón) bol v roku 448 pred Kr. olympijský víťaz v zápasení.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Cheimón z Argosu
Chrysothemis z Argosu
Chrysothemis bol grécky sochár na prelome 6. a 5. storočia pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Chrysothemis Sochár Chrysothemis pochádzal z Argosu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Chrysothemis z Argosu
Dameas z Kleitoru
Dameas alebo Démeas bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dameas Sochár Dameas, pôvodom z arkádskeho z Kleitoru, pôsobil hlavne v Argose na konci 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dameas z Kleitoru
Danaé (mytológia)
''Danaé'', autor:Alexandre-Jacques Chantron (1842 – 1918) Danaé alebo zastarano Danae či Danaë (starogr. Δανάη – Danaé) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Akrisia a jeho manželky Eurydiky (alebo Aganippy), matka hrdinu Persea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Danaé (mytológia)
Danaos
''Jedna z dcér kráľa Danaa'', fontána v Petrodvorci Danaos je v gréckej mytológii syn kráľa Béla a jeho manželky Anchinoy,Apollodoros, Bibliotheca, 2,1,4.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Danaos
Dandes z Argosu
Dandes alebo Dandés (Dandes, iný prepis: Dandés) bol dvojnásobný olympijský víťaz v 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dandes z Argosu
Déifontes
Déifontes alebo Déifontés (Déifontes/iný prepis Déifontés) je v gréckej mytológii syn Antimacha z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Déifontes
Déipylé
Déipylé alebo Déipyla je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Adrasta a jeho manželky Amfithey.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Déipylé
Démétér
Démétér Démétér (iné názvy: Déméter, Demeter, Demetra, Démétra, Déo, Déó; po grécky Δημήτηρ - Démétér, Δήμητρα - Démétra alebo Δηώ - Déó; po lat.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Démétér
Dejiny Grécka
Dejiny Grécka sú najdlhšie zaznamenanými dejinami zo všetkých európskych krajín.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dejiny Grécka
Delfy
Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Delfy
Diktys (Serifos)
Diktys (starogr. Δίκτυς – Diktys) je v gréckej mytológii syn MagneaApollodoros, Kronika, 1,9,6.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Diktys (Serifos)
Diomédes (syn Tydea)
''Diomédes a Glaukos'', červenofigúrové peliké, cca 420 pred Kr. Diomédes alebo Diomédés (starogr. Διομήδης – Diomédes/iný prepis Diomédés) je v gréckej mytológii syn kalydónskeho hrdinu TydeaApollodoros, Bibliotheca, 3,7,2.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Diomédes (syn Tydea)
Dionysios z Argosu
Dionysios bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dionysios Dionysios, sochár z Argosu, bol činný v polovici 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dionysios z Argosu
Diopeithes z Argosu
Diopeithes bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Diopeithes - 3 Diopeithes, sochár (bronziar) z Argosu, bol činný zrejme v 2.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Diopeithes z Argosu
Dipoinos
Dipoinos bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dipoinos Dipoinos, grécky sochár z Kréty, brat a spolupracovník Skylida, bol podľa Plínia činný v období 50.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dipoinos
Dolichos (bežecké preteky)
amfore (bežci dolicha majú ruky zaťaté do pästí), cca 530 pred Kr. Dolichos alebo Dolichodromos (od dolichos) bola súťažná bežecká disciplína v starovekom Grécku.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Dolichos (bežecké preteky)
Eidomené
Eidomené alebo Eidomena je v gréckej mytológii dcéra Ferea kráľa tesálskych Fer.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eidomené
Ekbasos
Ekbasos (Ekbasos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Arga a jeho manželky Euadné, dcéry riečneho boha Strymóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ekbasos
Epainetos z Argosu
Epainetos (Epainetos) bol olympijský víťaz dorastencov v behu na jedno stadion v 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Epainetos z Argosu
Epidauros (mytológia)
Epidauros (Epidauros) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Arga a jeho manželky Euadné, dcéry riečneho boha Strymóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Epidauros (mytológia)
Epigoni (mytológia)
Epigoni alebo epigóni (starogr. Ἐπίγονοι – Epigonoi, latinsky Epigoni) sú v gréckej mytológii potomkovia vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Epigoni (mytológia)
Epitimadas z Argosu
Oxyrhynský papyrus 222 Epitimadas (Epitimadas) bol olympijský víťaz v pankraiu v roku 468 pred Kr.Oxyrhynský papyrus 222, Anthrópos, 39.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Epitimadas z Argosu
Erifylé
''Polyneikes upláca Erifylé náhrdelníkom'', červenofigúrová oinochoé, cca. 450-430 pred Kr. Erifylé (iné názvy: Erifyla, Erifyle, Erifýlé, Erifýla, (starogr. Ἐριφύλη – Erifylé/iný prepis Erifýlé) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Talaa a jeho manželky Péró.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Erifylé
Eteokles (syn Oidipa)
''Eteokles a Polyneikes'', autor:Giovanni Battista Tiepolo (1696–1770) Eteokles alebo Eteoklés (starogr. Ἐτεοκλῆς – Eteokel,, inak Eteoklos, Eteokel, Eteókles) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Oidipa a jeho manželky a matky Iokasty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eteokles (syn Oidipa)
Eteoklos
Eteoklos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Ifida.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eteoklos
Eudamidas II.
Eudamidas II. alebo Eudamidás II. bol kráľom Sparty od roku 275 pred Kr. do roku 245 pred Kr. Pochádzal z kráľovskej rodiny Eurypontovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eudamidas II.
Eurydiké (dcéra Amfiaraa)
Eurydiké alebo Eurydika alebo zriedkavo Eurydike (starogr. Εὐρυδίκη – Eurydiké) je v gréckej mytológii dcéra Amfiaraa, kráľa v Argu a jeho manželky Eryfily.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eurydiké (dcéra Amfiaraa)
Eurydiké (dcéra Lakedaimona)
Eurydiké alebo Eurydika alebo zriedkavo Eurydike (starogr. Εὐρυδίκη – Eurydiké) je v gréckej mytológii dcéra spartského kráľa Lakedaimona.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eurydiké (dcéra Lakedaimona)
Eurydiké (manželka Kreonta)
Eurydiké alebo Eurydika alebo zriedkavo Eurydike (starogr. Εὐρυδίκη – Eurydiké) je v gréckej mytológii manželka tébskeho kráľa Kreonta.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eurydiké (manželka Kreonta)
Eurypylos (syn Temena)
Eurypylos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eurypylos (syn Temena)
Eutelidas z Argosu
Eutelidas bol grécky sochár z rozhrania 6. a 5. storočia pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eutelidas Sochár Eutelidas, pôvodom z Argosu, pôsobil zrejme na konci 6.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Eutelidas z Argosu
Fótión z Efezu
Fótión bol olympijský víťaz v boxe v roku 173.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Fótión z Efezu
Feidón (Argos)
Feidón bol kráľ (tyran) Argu, ktorý vládol pravdepodobne na rozhraní siedmeho a šiesteho storočia pred Kr.(možno mýtický) Feidón je rozporuplnou postavou z rozhrania mýtov a historických tradícii.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Feidón (Argos)
Fineus (syn Béla)
''Perseus v bitke vytiahol na Finea hlavu Medúzy'', autor: Luca Giordano (1632 – 1705) Fineus alebo Fíneus (starogr. Фινεύς – Fineus) bol v gréckej mytológii syn egyptského kráľa Béla a jeho manželky Anchinoy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Fineus (syn Béla)
Foróneus
Foróneus (starogr. Φορωνεύς – Foróneus) je v gréckej mytológii syn riečneho boha Inacha a jeho manželky Melie Apollodoros, Kronika, 2,1,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Foróneus
Forbas (Argos)
Forbas je v gréckej mytológii nástupca argejského kráľa KriasaEusebios, Kronika 1,177.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Forbas (Argos)
Fradmón z Argosu
Fradmón bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr. Fradmón, grécky sochár z Argosu, bol činný pravdepobne v polovici 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Fradmón z Argosu
Fylodameia
Fylodameia je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Danaa.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Fylodameia
Gelanor
Gelanor alebo Gelanór alebo Pelasgos je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa Sthenela.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Gelanor
Glaukos (syn Hippolocha)
''Glaukos a Diomédes si vymieňajú zbroj'', červenofigúrové peliké, cca 420 pred Kr. Glaukos (Glaukos) je v gréckej mytológii syn lýkijskeho kráľa Hippolocha, Bellerofontov vnuk.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Glaukos (syn Hippolocha)
Glaukos z Argosu
Glaukos (- Glaukos) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Glaukos Glaukos, sochár z Argosu, tvoril v polovici 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Glaukos z Argosu
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Grécko
Haimón (syn Kreonta)
Haimón (starogr. Αἵμων – Haimón) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa KreontaApollodoros, Kronika, 3,5,8.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Haimón (syn Kreonta)
Harpalyké (dcéra Klymena)
Harpalyké alebo Harpalyke alebo Harpalyka je v gréckej mytológii dcéra arkádskeho kráľa Klymena a jeho manželky Epikasty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Harpalyké (dcéra Klymena)
Hégias z Atén
Hégias alebo Hégésias bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hegias 1 Hégias, aténsky sochár z 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hégias z Atén
Héra (bohyňa)
2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Héra (bohyňa)
Hérodóros z Megary
Hérodóros (Hérodóros) bol desaťnásobný víťaz olympijskej súťaže trubačov a hlásateľov na prelome štvrtého a tretieho storočia pred Kr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hérodóros z Megary
Herakles (mytológia)
Herakles, bronzová socha, rímska kópia gréckeho originálu z 2. stor. pred Kr. ''Voľba Herakla'', autor: Annibale Carracci (1560 – 1609) Herakles (iné názvy: Hérakles, Héraklés; Hérakles/iný prepis Héraklés) je v gréckej mytológii syn boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Herakles (mytológia)
Hermas z Antiochie
Hermas (Hermas) bol olympijský víťaz v pankratiu v rokoch 25 a 29.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hermas z Antiochie
Hippomedón
Hippomedón (Hippomedón) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Talaa (alebo Aristomacha), bol jedným zo siedmich vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hippomedón
Holmos (podstavec)
Etruský terakotový holmos, cca 700 – 650 pred Kr., Metropolitan Museum of Art Holmos je staroveký podstavec.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Holmos (podstavec)
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Homér
Hyperméstra (dcéra Danaa)
Ovidia, preklad Octavian de Saint-Gelais, 1496-1498. Hyperméstra alebo Hypermnéstra (starogr. Ὑπερμήστρα - Hyperméstra alebo Ὑπερμνήστρα – Hypermnéstra) je v gréckej mytológii dcéra Elefantidy a jej manžela Danaa,Apollodóros z Atén, Bibliotheca, 2,1,5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hyperméstra (dcéra Danaa)
Hypermnéstra (dcéra Thestia)
Hypermnéstra alebo Hyperméstra (Hyperméstra, Hypermnéstra) je v gréckej mytológii dcéra aitólskeho kráľa Thestia a Eurythemidy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hypermnéstra (dcéra Thestia)
Hyrnétho
Hyrnétho alebo Hyrnéthó (Hyrnétho/iný prepis Hyrnéthó) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Hyrnétho
Ialmenos
Ialmenos (Ialmenos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy,Homér, Iliada, 2, 512-516.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ialmenos
Ianiskos
Ianiskos je v gréckej mytológii nástupca sikyónskeho kráľa Adrasta.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ianiskos
Iasos (syn Triopa)
Iasos je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa TriopaPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Iasos (syn Triopa)
Idmón
''Príprava Argonautov na odchod'', autor:Dosso Dossi (1490–1542) Idmón (starogr. Ίδμων – Idmón) bol v gréckej mytológii jeden z veštcov na lodi Argó plaviacej sa s Argonautami za zlatým rúnom do Kolchidy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Idmón
Ifis (syn Alektora)
Ifis alebo Ífis (starogr. Ἶφις – Ifis) je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa Alektora.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ifis (syn Alektora)
Inachos (Sikyón)
Inachos je v gréckej mytológii nástupca sikyónskeho kráľa Polyba.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Inachos (Sikyón)
Io (mytológia)
''Zeus a Io'', autor: Giovanni Ambrogio Figino (1553 – 1608) Io alebo Ió (Io, iný prepis: Ió) je postava gréckej mytológie, v staroveku niekedy stotožňovaná s egyptskou bohyňou Isis.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Io (mytológia)
Iolaidas z Argosu
Iolaidas (Iolaidas) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 224 pred Kr.Eusebios, Kronika 2,193.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Iolaidas z Argosu
Isthmios (syn Temena)
Isthmios (Isthmios) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Isthmios (syn Temena)
Kallias (syn Temena)
Kallias (Kallias) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kallias (syn Temena)
Kallikrates (syn Aristea)
Kallikrates bol grécky sochár z prelomu 4. a 3. storočia pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kallikrates Kallikrates, syn Aristea z Argosu, pracoval ako sochár v meste Epidauros, kde sa našli tri jeho menom signované fragmentárne mramorové podstavce zo sôch.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kallikrates (syn Aristea)
Kallirhoé (dcéra Achelóa)
Kallirhoé alebo Kallirhoa (starogr. Καλλιρρόη – Kallirhoé) je v gréckej mytológii dcéra riečneho boha Achelóa, druhá manželka hrdinu Alkmaióna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kallirhoé (dcéra Achelóa)
Kanachos zo Sikyónu
Mramorový reliéf zobrazujúci kultovú sochu Apolóna (z rokov 175 – 200) medzi nosičmi faklí. Zo zadnej fasády divadelnej budovy javiska v Miléte, Pergamonmuseum, Berlín. Kanachos bol grécky sochár z prelomu 6. a 5. stor.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kanachos zo Sikyónu
Keleutor
Keleutor alebo Keleutór (Keleutor/iný prepis Keleutór) je v gréckej mytológii syn Agria z Kalydónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Keleutor
Keras z Argosu
Keras (Keras) bol olympijský víťaz v zápasení v roku 300 pred Kr.Eusebios, Kronika 2,193.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Keras z Argosu
Kerynes
Kerynes alebo Kerynés (Kerynes/iný prepis Kerynés) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kerynes
Klasické Grécko
Atény Klasické Grécko bolo v gréckej kultúre obdobie okolo 200 rokov (5. a 4. storočie pred Kr.). V tomto klasickom období došlo k podmaneniu veľkej časti súčasného Grécka Perzskou ríšou a následnej nezávislosti.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Klasické Grécko
Kleisthenes (Sikyón)
Kleisthenes alebo Kleisthenés (Kleisthenes, iný prepis: Kleisthenés) bol sikyónsky tyran vládnuci v 6. storočí pred Kr. Kleisthenes pochádzal zo sikyónskej aristokratickej rodiny Orthagorovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kleisthenes (Sikyón)
Kleobis a Bitón
Polyméda z Argosu Kleobis a Bitón sú v gréckej mytológii synovia Hérinej kňažky Kydippy z Argosu, ktorých bohyňa Héra obdarovala najvzácnejším darom: sladkou smrťou v mladosti.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kleobis a Bitón
Kleomenes I.
Kleomenes I. alebo Kleomenés I. bol kráľ Sparty približne od roku 520 pred Kr. do roku 490 pred Kr. Pochádzal z kráľovského rodu Agiovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kleomenes I.
Klymenos (otec Harpalyky)
Klymenos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa TalaaParthenios, Erotica pathemata, 13.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Klymenos (otec Harpalyky)
Klytos (syn Temena)
Klytos (Klytos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Temena, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Klytos (syn Temena)
Koroibos (Argos)
Koroibos (Koroibos) je v gréckej mytológii hrdina z Argu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Koroibos (Argos)
Kreón (Téby)
Kreón (2. pád Kreonta; starogr. Κρέων – Kreón) je v gréckej mytológii syn Menoikea, bol tébsky kráľ.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kreón (Téby)
Kriasos
Kriasos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Arga a jeho manželky Euadny, dcéry riečneho boha Strymóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kriasos
Krotópos
Krotópos je v gréckej mytológii syn Agénora, brata argejského kráľa TriopaPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Krotópos
Ktésippos (syn Herakla)
Ktésippos (Ktésippos) je v gréckej mytológii syn hrdinu Herakla a jeho manželky Déianeiry,Apollodoros, Bibliotheca, 2,7,8.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ktésippos (syn Herakla)
Kyanippos (syn Adrasta)
Kyanippos je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Adrasta a jeho manželky Amfithey.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kyanippos (syn Adrasta)
Kyanippos (syn Aigialea)
Kyanippos (starogr. Κυάνιππος – Kyanippos) je v gréckej mytológii, syn argejského kráľa Aigialea, bol posledný kráľ v Argu z rodu Amythaónovcov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kyanippos (syn Aigialea)
Kydippé (Argos)
''Rímsky náhrobný kameň zobrazujúci Kydippu a jej synov'', Rím, Museo Nazionale Romano Kydippé alebo Kydippa je v gréckej mytológii kňažka bohyne Héry v Argu, matka Kleobia a Bitóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Kydippé (Argos)
Ladas z Argosu
Ladas (Ladas) bol olympijský víťaz v behu na dlhú trať v 5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Ladas z Argosu
Lakestades
Lakestades alebo Lakestadés je v gréckej mytológii syn a nástupca sikyónskeho kráľa Hippolita.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lakestades
Laodamas (syn Eteokla)
''Bratov Eteokla a Polyneika odnášajú mŕtvych z bojiska'', autor: Alfred John Church (1829 – 1912) Laodamas alebo aj Láodamás je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Eteokla, nástupca tébskeho kráľa Kreóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Laodamas (syn Eteokla)
Laodokos (syn Bianta)
Laodokos (– Laodokos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Bianta a jeho manželky Péry, dcéry Nélea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Laodokos (syn Bianta)
Leókédes
Leókédes (iné názvy: Leókédés, Lakédes, Lakédés) bol kráľ (tyran) Argu, ktorý vládol v šiestom storočí pred Kr.(možno mýtický)Herodotos, História, 6,127.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Leókédes
Leukópeus
Leukópeus je v gréckej mytológii syn Portaóna a jeho manželky Euryty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Leukópeus
Likymnios (syn Élektryóna)
Likymnios (Likymnios) je v gréckej mytológii syn mykénskeho kráľa Élektryóna a Mideie.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Likymnios (syn Élektryóna)
Linos (mytológia)
Linos (starogr. Λῖνος – Linos) je v gréckej mytológii syn boha Apolóna a Psamathy dcéry argejského kráľa Krotópa.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Linos (mytológia)
Lokros (syn Dia)
Lokros je v gréckej mytológii syn boha Dia a Mairy.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lokros (syn Dia)
Lykópeus
Lykópeus (Lykópeus) je v gréckej mytológii syn Agria z Kalydónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lykópeus
Lynkeus (syn Aigypta)
Lynkeus je v gréckej mytológii syn egyptského kráľa Aigypta a jeho manželky ArgyfieApollodoros, Bibliotheca, 2,1,5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lynkeus (syn Aigypta)
Lysianassa (dcéra Polyba)
Lysianassa je v gréckej mytológii dcéra sikyónskeho kráľa Polyba.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lysianassa (dcéra Polyba)
Lysimaché (dcéra Abanta)
Lysimaché (Lysimaché) je v gréckej mytológii dcéra Abanta z Argu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Lysimaché (dcéra Abanta)
Markos Aurélios Abas
Markos Aurélios Abas bol starogrécky bežec.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Markos Aurélios Abas
Megapenthes (syn Proita)
Megapenthes alebo Megapenthés alebo Megapentes (starogr. Μεγαπένθης – Megapenthes/iný prepis Megapenthés) je v gréckej mytológii syn tirynthského kráľa Proita, jeho následník a potom kráľ Argu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Megapenthes (syn Proita)
Melanippos (syn Agria)
Melanippos (Melanippos) je v gréckej mytológii syn Agria z Kalydónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Melanippos (syn Agria)
Melanippos (syn Astaka)
Melanippos (Melanippos) je v gréckej mytológii syn Tébana Astaka, jeden z obracov Téb vo vojne s Argom.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Melanippos (syn Astaka)
Melas (syn Porthaóna)
Melas je v gréckej mytológii syn Portaóna a jeho manželky Euryty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Melas (syn Porthaóna)
Meltas
Meltas bol kráľ (tyran) Argu, ktorý vládol na rozhraní šiesteho a piateho storočia pred Kr.(možno mýtický)Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,19,2.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Meltas
Menoikeus (syn Kreonta)
Menoikeus (starogr. Μενοικεύς – Menoikeus) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Kreonta a jeho manželky Eurydiky.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Menoikeus (syn Kreonta)
Merops (Argos)
Merops je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Thestia.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Merops (Argos)
Messéné (mytológia)
Messéné alebo Messéna (Messéné) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Triopa.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Messéné (mytológia)
Mnasiadas z Argosu
Mnasiadas (Mnasiadas) bol v starovekom Grécku slávny športovec.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Mnasiadas z Argosu
Myles (kráľ Sparty)
Myles alebo Mylés (- Myles/iný prepis:Mylés) bol v gréckej mytológii druhý spartský kráľ v Lakónii.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Myles (kráľ Sparty)
Myrón (sochár)
Bronzová rímska kópia ''Diskobola'' z 2. storočia Myrón (Myrón) (* okolo 500 pred Kr., Eleutherai – † okolo 440/430 pred Kr.) bol jeden z najvýznamnejších sochárov starovekého Grécka.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Myrón (sochár)
Nafplio
Hlavné námestie ''Platia Syntagmatos'' Pevnosť Palamidi Pevnosť Burtzi Nafplio, novogr. Ναύπλιο, alebo aj Anaplia, novogr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Nafplio
Naukydes z Argosu
Diskoforos (atlét nesúci disk), rímska mromorová kópia gréckeho originálu od Naukyda, Musée du Louvre Naukydes alebo Naukydés bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr. Naukydes, syn Mothóna z Argosu, (alebo Patroklea, uvádza ho nápis objavený v OlympiiDie Inschriften von Olympia, IvO 159) bol žiak sochárskeho majstra Polykleita.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Naukydes z Argosu
Nauplios (mytológia)
Nauplios (Naupios) je v gréckej mytológii syn boha Poseidóna a Amymóny, dcéry líbyjského kráľa Danaa,Hyginus, Fabulae 14.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Nauplios (mytológia)
Oineus (syn Porthaóna)
''Oineus'', čiernofigúrový lekythos, cca 500 pred Kr. Oineus je v gréckej mytológii syn a nástupca kalydónskeho kráľa Porthaóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Oineus (syn Porthaóna)
Onchéstos (syn Agria)
Onchéstos (Onchéstos) je v gréckej mytológii syn Agria z Kalydónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Onchéstos (syn Agria)
Orsobia
Orsobia (Orsobia) je v gréckej mytológii dcéra Heraklovca Déifonta a jeho manželky Hyrnétho, dcéry argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Orsobia
Pandaros (syn Lykaóna)
Pandaros je v gréckej mytológii syn lykijského kráľa Lykaóna, spojenec Trójanov v trójskej vojne.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Pandaros (syn Lykaóna)
Parmeniskos z Kerkyry
Parmeniskos (Parmeniskos) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v rokoch 96 a 88 pred Kr.Eusebios, Kronika 2,193.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Parmeniskos z Kerkyry
Peirasos (syn Arga)
Peirasos alebo Peiras (Peirasos, Peiras) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Arga a jeho manželky Euadné, dcéry riečneho boha Strymóna.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Peirasos (syn Arga)
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Peloponéz (polostrov)
Peloponézsky spolok
Peloponézsky spolok je moderné označenie pre sústavu spojenectiev Sparty, ktorá vznikla asi v polovici 6.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Peloponézsky spolok
Periklytos
Periklytos bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Periklytos Periklytos, grécky sochár neznámeho rodiska, pôsobil v 2.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Periklytos
Perseus (mytológia)
Pompejach Perseus alebo Perzeus (Perseus) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a Danaé, dcéry argejského kráľa Akrisia.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Perseus (mytológia)
Polybos (Sikyón)
Polybos je v gréckej mytológii syn boha Herma a Chthonofyly, dcéry Sikyóna, nástupca sikyónskeho kráľa SikyónaPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,6,5.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polybos (Sikyón)
Polydóros (syn Hippomedonta)
Polydóros alebo Polydoros (starogr. Πολύδωρος – Polydóros, latinsky Polydorus) je v gréckej mytológii syn hrdinu Hippomedonta a jeho manželky Euanippy,Hyginus, Fabulae 71.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polydóros (syn Hippomedonta)
Polydektes (Serifos)
Polydektes alebo Polydektés (starogr. Πολυδέκτης – Polydektes/iný prepis Polydektés) je v gréckej mytológii kráľ na ostrove Serife, zohral neslávnu úlohu v príbehu hrdinu Persea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polydektes (Serifos)
Polyfeides
Polyfeides alebo Polyfeidés je v gréckej mytológii sikyónsky kráľ.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polyfeides
Polykaón (Messénia)
Polykaón (Polykaón) je v gréckej mytológii syn Leleka z Lelegie, bol prvý messénsky kráľ.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polykaón (Messénia)
Polykleitos Mladší
Divadlo v Epidaure Polykleitos (Polykleitos) bol starogrécky sochár a architekt v 4.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polykleitos Mladší
Polykleitos z Argosu
Doryforos z Pompejí, rímska kópia Polykleitos (Polykleitos) (* okolo 480 pred Kr., Sikyón alebo Argos – † okolo 410 pred Kr.) je považovaný za jedného z najvýznamnejších sochárov starovekého Grécka.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polykleitos z Argosu
Polymédes z Argosu
Delfách Polymédes bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Polymedes Sochár Polymédes pochádzal z Argosu, činný bol pravdepodobne v prvej polovici 6.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polymédes z Argosu
Polyxo (manželka Tlépolema)
Polyxo alebo Polyxó (starogr. Πολυξώ – Polyxo/iný prepis Polyxó) je v gréckej mytológii manželka Heraklovho syna Tlépolema, vodcu rodských síl v trójskej vojne.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Polyxo (manželka Tlépolema)
Proitos
''Hradby hradu v Tirynte'', Grécko Proitos (starogr. Προῖτος – Proitos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Abanta a jeho manželky Aglaie, zakladateľ Tirynthu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Proitos
Promachos (syn Parthenopaia)
Promachos je v gréckej mytológii syn Parthenopaia.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Promachos (syn Parthenopaia)
Prothoos (syn Agria)
Prothoos (Prothoos) je v gréckej mytológii syn Agria z Kalydónu.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Prothoos (syn Agria)
Psamathé (dcéra Krotópa)
Psamathé (Psamathé) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Krotópa.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Psamathé (dcéra Krotópa)
Rímska republika (staroveký Rím)
Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Rímska republika (staroveký Rím)
Sópatros z Argosu
Sópatros bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 28 pred Kr..
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Sópatros z Argosu
Skyllis z Kréty
Skyllis bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Skyllis Skyllis, grécky sochár z Kréty, brat a spolupracovník Dipoina, bol podľa Plínia činný v období 50.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Skyllis z Kréty
Smilis
Chrám bohyne Héry v Olympii, na mieste, kde sa nachádzali kultové sochy Hór od sochára Smilida Smilis bol grécky sochár v 6. stor. pred Kr. Smilis, syn Eukleida z Aiginy, bol činný začiatkom 6.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Smilis
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Staroveké Grécko
Stasias z Argosu
Stasias bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr. Stasias bol grécky sochár z Argosu, činný pravdepobne v prvej polovici 3.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Stasias z Argosu
Steropé (dcéra Porthaóna)
Steropé alebo Steropa je v gréckej mytológii dcéra Portaóna a jeho manželky Euryty.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Steropé (dcéra Porthaóna)
Sthenelas
Sthenelas je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa KrotópaPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Sthenelas
Stratón (syn Xenofila)
Stratón bol starogrécky sochár.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Stratón (syn Xenofila)
Talaos
Talaos (starogr. Ταλαός – Talaos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Bianta a jeho manželky Péry.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Talaos
Telesilla
Telesilla bola grécka poetka v 5. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Telesilla Telesilla, lyrická poetka z Argosu, tvorila v 1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Telesilla
Themistokles (Atény)
Themistokles alebo Themistoklés alebo Temistokles (* 524 pred Kr., Atény – † 459 pred Kr., Magnésia nad Maiandrom) bol vodcom Atén v dobe grécko-perzských vojen, ktorý presadil vybudovanie námorníctva na obranu pred perzskou hrozbou.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Themistokles (Atény)
Theodoros Kolokotronis
Theodoros Kolokotronis (gr. Θεόδωρος Κολοκοτρώνης, * 3. apríl 1770, Ramavuni, Grécko† 15. február 1843, Atény) bol grécky kleftis (zbojník) a neskôr jeden z najslávnejších vodcov gréckej vojny za nezávislosť.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Theodoros Kolokotronis
Theopompos (Sparta)
Theopompos z kráľovského rodu Eurypontovcov bol kráľ Sparty približne od roku 720 pred Kr. do roku 675 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Agiovcov bol Polydoros.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Theopompos (Sparta)
Theopompos (syn Damareta)
Theopompos (Theopompos) bol víťaz päťboja na olympijských hrách v rokoch 484 a 480 pred Kr.Mark Golden, Sport in the Ancient World from A to Z str.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Theopompos (syn Damareta)
Theopompos (syn Theopompa)
Theopompos (Theopompos) bol víťaz v zápasení na olympijských hrách v rokoch 440 a 436 pred Kr. Theopompos z Héraie zvíťazil na 85.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Theopompos (syn Theopompa)
Theotimos (sochár)
Theotimos bol starogrécky sochár.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Theotimos (sochár)
Therapné (dcéra Leleka)
Therapné alebo Therapna (Therapné) je v gréckej mytológii dcéra Leleka, kráľa Lelegie.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Therapné (dcéra Leleka)
Thersandros (syn Polyneika)
Thersandros alebo Tersandros je v gréckej mytológii syn vyhnaného tébskeho kráľa Polyneika a jeho manželky Argeie.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Thersandros (syn Polyneika)
Thersilochos z Korkyry
Thersilochos (Thersilochos) bol v roku 372 pred Kr. olympijský víťaz v boxe dorastencov.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Thersilochos z Korkyry
Thourimachos
Thourimachos alebo Thúrimachos alebo Thurimachos je v gréckej mytológii syn a nástupca sikyónskeho kráľa Aigyra.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Thourimachos
Thrasyanor
Thrasyanor alebo Thrasyanór (Trasyanor/iný prepis Trasyanór) je v gréckej mytológii syn Ktésippa, syna hrdinu Herakla.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Thrasyanor
Timasitheos z Delf
Timasitheos (Timasitheos) bol olympijský víťaz v pankratiu v rokoch 516 a 512 pred Kr.Mark Golden, Sport in the Ancient World from A to Z str.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Timasitheos z Delf
Triopas (Argos)
Triopas alebo Triops je v gréckej mytológii syn a nástupca argejského kráľa ForbaPausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,1.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Triopas (Argos)
Tydeus (mytológia)
''Tydeus a Isméné'', čiernofigúrová amfora, cca 560 pred Kr. Tydeus alebo Týdeus (starogr. Τυδεύς – Tydeus) je v gréckej mytológii syn kalydónskeho kráľa Oinea.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Tydeus (mytológia)
Xanthippos (syn Déifonta)
Xanthippos (Xanthippos) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Déifonta a jeho manželky Hyrnétho, dcéry argejského kráľa Temena.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Xanthippos (syn Déifonta)
Xenarches zo Sparty
Xenarches (iné názvy: Xenarchés, Xenarkes, Xenarkés; Xenarches, Xenarkes, iný prepis: Xenarchés, Xenarkés) bol v roku 388 pred Kr. olympijský víťaz v tethrippe.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Xenarches zo Sparty
Xenofilos (syn Stratóna)
Xenofilos bol starogrécky sochár.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Xenofilos (syn Stratóna)
Xerxes I.
Portrét perzského vládcu Xerxes I. alebo Xerxés I. (2. pád Xerxa; خشایارشاه) bol perzský veľkokráľ z rodu Achajmenovcov vládnúci v rokoch 485–465 pred Kr. Slovo „Xerxes“ (Xerxés) je gréckou transliteráciou pôvodného perzského trónneho mena Chšájaršá, ktoré znamená „vládca hrdinov“.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Xerxes I.
Zóilos z Argosu
Zóilos bol starogrécky sochár.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Zóilos z Argosu
Zeuxippé (manželka Antifata)
Zeuxippé alebo Zeuxippa je v gréckej mytológii dcéra Hippokoóna, manželka argejského kráľa Antifata.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Zeuxippé (manželka Antifata)
Zoznam bitiek pred rokom 601
Pred rokom 500 pred Kr.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Zoznam bitiek pred rokom 601
Zoznam geografických článkov/A
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Zoznam geografických článkov/A
Zoznam vládcov Korintu
Ruiny antického Korintu Korintská helma, cca 500-490 pred Kr. ''Posledný deň Korintu'', autor: Tony Robert-Fleury (1837–1911) Korint od najstarších čias využíval výhodnú polohu na šiji, ktorú omývajú vody dvoch morí.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a Zoznam vládcov Korintu
303 pred Kr.
;Grécko.
Pozrieť Argos (mesto na Peloponéze) a 303 pred Kr.
, Érigoné (dcéra Aigistha), Býk (súhvezdie), Bellerofontes, Bias (syn Amythaóna), Bilistiché, Bitka pri Termopylách, Cheimón z Argosu, Chrysothemis z Argosu, Dameas z Kleitoru, Danaé (mytológia), Danaos, Dandes z Argosu, Déifontes, Déipylé, Démétér, Dejiny Grécka, Delfy, Diktys (Serifos), Diomédes (syn Tydea), Dionysios z Argosu, Diopeithes z Argosu, Dipoinos, Dolichos (bežecké preteky), Eidomené, Ekbasos, Epainetos z Argosu, Epidauros (mytológia), Epigoni (mytológia), Epitimadas z Argosu, Erifylé, Eteokles (syn Oidipa), Eteoklos, Eudamidas II., Eurydiké (dcéra Amfiaraa), Eurydiké (dcéra Lakedaimona), Eurydiké (manželka Kreonta), Eurypylos (syn Temena), Eutelidas z Argosu, Fótión z Efezu, Feidón (Argos), Fineus (syn Béla), Foróneus, Forbas (Argos), Fradmón z Argosu, Fylodameia, Gelanor, Glaukos (syn Hippolocha), Glaukos z Argosu, Grécko, Haimón (syn Kreonta), Harpalyké (dcéra Klymena), Hégias z Atén, Héra (bohyňa), Hérodóros z Megary, Herakles (mytológia), Hermas z Antiochie, Hippomedón, Holmos (podstavec), Homér, Hyperméstra (dcéra Danaa), Hypermnéstra (dcéra Thestia), Hyrnétho, Ialmenos, Ianiskos, Iasos (syn Triopa), Idmón, Ifis (syn Alektora), Inachos (Sikyón), Io (mytológia), Iolaidas z Argosu, Isthmios (syn Temena), Kallias (syn Temena), Kallikrates (syn Aristea), Kallirhoé (dcéra Achelóa), Kanachos zo Sikyónu, Keleutor, Keras z Argosu, Kerynes, Klasické Grécko, Kleisthenes (Sikyón), Kleobis a Bitón, Kleomenes I., Klymenos (otec Harpalyky), Klytos (syn Temena), Koroibos (Argos), Kreón (Téby), Kriasos, Krotópos, Ktésippos (syn Herakla), Kyanippos (syn Adrasta), Kyanippos (syn Aigialea), Kydippé (Argos), Ladas z Argosu, Lakestades, Laodamas (syn Eteokla), Laodokos (syn Bianta), Leókédes, Leukópeus, Likymnios (syn Élektryóna), Linos (mytológia), Lokros (syn Dia), Lykópeus, Lynkeus (syn Aigypta), Lysianassa (dcéra Polyba), Lysimaché (dcéra Abanta), Markos Aurélios Abas, Megapenthes (syn Proita), Melanippos (syn Agria), Melanippos (syn Astaka), Melas (syn Porthaóna), Meltas, Menoikeus (syn Kreonta), Merops (Argos), Messéné (mytológia), Mnasiadas z Argosu, Myles (kráľ Sparty), Myrón (sochár), Nafplio, Naukydes z Argosu, Nauplios (mytológia), Oineus (syn Porthaóna), Onchéstos (syn Agria), Orsobia, Pandaros (syn Lykaóna), Parmeniskos z Kerkyry, Peirasos (syn Arga), Peloponéz (polostrov), Peloponézsky spolok, Periklytos, Perseus (mytológia), Polybos (Sikyón), Polydóros (syn Hippomedonta), Polydektes (Serifos), Polyfeides, Polykaón (Messénia), Polykleitos Mladší, Polykleitos z Argosu, Polymédes z Argosu, Polyxo (manželka Tlépolema), Proitos, Promachos (syn Parthenopaia), Prothoos (syn Agria), Psamathé (dcéra Krotópa), Rímska republika (staroveký Rím), Sópatros z Argosu, Skyllis z Kréty, Smilis, Staroveké Grécko, Stasias z Argosu, Steropé (dcéra Porthaóna), Sthenelas, Stratón (syn Xenofila), Talaos, Telesilla, Themistokles (Atény), Theodoros Kolokotronis, Theopompos (Sparta), Theopompos (syn Damareta), Theopompos (syn Theopompa), Theotimos (sochár), Therapné (dcéra Leleka), Thersandros (syn Polyneika), Thersilochos z Korkyry, Thourimachos, Thrasyanor, Timasitheos z Delf, Triopas (Argos), Tydeus (mytológia), Xanthippos (syn Déifonta), Xenarches zo Sparty, Xenofilos (syn Stratóna), Xerxes I., Zóilos z Argosu, Zeuxippé (manželka Antifata), Zoznam bitiek pred rokom 601, Zoznam geografických článkov/A, Zoznam vládcov Korintu, 303 pred Kr..