Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši
Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši mať 55 veci spoločné (v Úniapédia): Academia (české vydavateľstvo), Akakiánska schizma, Alexandria, Alexios V., Angelovci, Antiochia, Athos (polostrov), Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil, Benátska republika, Bitýnia, Bohemund Tarentský, Byzantská ríša, Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Cisterciánsky rád, Cyprus, Druhá bulharská ríša, Egypt, Enrico Dandolo, Epirský despotát, Exkomunikácia, Františkáni, Hagia Sofia, Inocent III., Istanbul, Jeruzalem, Jeruzalemské kráľovstvo, Justinián I., Komnénovci, Križiacka výprava, Križiacky štát, ..., Laskarovci, Latinské cisárstvo, Libri, Malá Ázia, Nikajské cisárstvo, Osmanská ríša, Palaiologovci, Palestína (územie), Pápežský štát, Peloponéz (polostrov), Pravoslávna cirkev (východná Európa), Prvá križiacka výprava, Rímska kúria, Rehoľa kazateľov, Rumský sultanát, Saladin (sultán), Solún, Tommaso Morosini, Trapezuntské cisárstvo, Tretia križiacka výprava, Uhorsko, Východná schizma, Zadar, 13. apríl, 6. júl. Rozbaliť index (25 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Štvrtá križiacka výprava a Academia (české vydavateľstvo) · Academia (české vydavateľstvo) a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Akakiánska schizma
Akakiánska schizma (iné názvy: Akakiova schizmaAkakios. In:, Akáciova schizma, akaciánska schizma, akakiovská schizma) (484 až 519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.
Štvrtá križiacka výprava a Akakiánska schizma · Akakiánska schizma a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Štvrtá križiacka výprava a Alexandria · Alexandria a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Alexios V.
Alexios V. Dukas Murtzuflos (v preklade Zamračený;,; * ?november/december 1204, Konštantínopol) bol byzantský cisár v roku 1204.
Štvrtá križiacka výprava a Alexios V. · Alexios V. a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Angelovci
Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.
Štvrtá križiacka výprava a Angelovci · Angelovci a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Antiochia · Antiochia a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Athos (polostrov)
Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.
Štvrtá križiacka výprava a Athos (polostrov) · Athos (polostrov) a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil
Bazilej (''Liber Chronicarum'', 1493) Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil sa konal v rokoch 1431 až 1445 (resp. 1449).
Štvrtá križiacka výprava a Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil · Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Štvrtá križiacka výprava a Benátska republika · Benátska republika a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Bitýnia
Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.
Štvrtá križiacka výprava a Bitýnia · Bitýnia a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Bohemund Tarentský
Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..
Štvrtá križiacka výprava a Bohemund Tarentský · Bohemund Tarentský a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša · Byzantská ríša a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)
Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.
Štvrtá križiacka výprava a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) · Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Cisterciánsky rád
Cisterciánsky rád (OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.
Štvrtá križiacka výprava a Cisterciánsky rád · Cisterciánsky rád a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Štvrtá križiacka výprava a Cyprus · Cyprus a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Druhá bulharská ríša
Bulharská ríša v polovici 13. storočiaCár Ivan Asen II. Druhá bulharská ríša (iné názvy: druhý bulharský štát, druhé bulharské cárstvo, druhé bulharské kráľovstvo, druhé bulharské cisárstvo; po bulharsky napr. Второ българско царство – Vtorо bălgarskо carstvo) bola stredoveký bulharský štát, ktorý existoval medzi rokmi 1185 a 1396 (či 1422).
Štvrtá križiacka výprava a Druhá bulharská ríša · Druhá bulharská ríša a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Štvrtá križiacka výprava a Egypt · Egypt a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Enrico Dandolo
Enrico Dandolo (* okolo 1107, Benátky† 1205, Konštantínopol, Latinské cisárstvo)DANDOLO, ENRICO In: bol benátsky patricij, diplomat, neskôr 41.
Štvrtá križiacka výprava a Enrico Dandolo · Enrico Dandolo a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Epirský despotát
Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Štvrtá križiacka výprava a Epirský despotát · Epirský despotát a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Exkomunikácia
Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.
Štvrtá križiacka výprava a Exkomunikácia · Exkomunikácia a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Františkáni
Františkáni Františkáni je súhrnné označenie pre viacero rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka z Assisi.
Štvrtá križiacka výprava a Františkáni · Františkáni a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Štvrtá križiacka výprava a Hagia Sofia · Hagia Sofia a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Inocent III.
Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.
Štvrtá križiacka výprava a Inocent III. · Inocent III. a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Istanbul · Istanbul a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Štvrtá križiacka výprava a Jeruzalem · Jeruzalem a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Jeruzalemské kráľovstvo
Jeruzalemské kráľovstvo (v starej fr. Roiaume de Jherusalem, latinsky Regnum Hierosolimitanum) bol križiacky štát založený v Svätej zemi po prvej križiackej výprave v roku 1099.
Štvrtá križiacka výprava a Jeruzalemské kráľovstvo · Jeruzalemské kráľovstvo a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Štvrtá križiacka výprava a Justinián I. · Justinián I. a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Štvrtá križiacka výprava a Komnénovci · Komnénovci a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Križiacka výprava
Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava · Križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Križiacky štát
Križiacke štáty okolo roku 1100 Križiacke štáty boli štáty, ktoré boli založené v priebehu križiackych výprav.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacky štát · Križiacky štát a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Laskarovci
Laskarovci (iné mená: Laskaridovci, singulár Laskaris, ženský rod Laskarina, podľa Geórgia Pachyméra aj Tzamantourovci bol byzantský aristokratický rod vystupujúci v dejinách od 11. storočia. Mali neurodzené korene. Názov rodu napravdepodobnejše pochádza z perzského slova označujúceho bojovníka (laškarí). V rokoch 1208 až 1258 vládli Nikajskému cisárstvu, krátko pred obnovením Byzantskej ríše ich pri moci vystriedali Palaiologovci. V 14.15. storočí ich vplyv zoslabol avšak stále si udržali významné postavenie a udržali vlastníctvo početných majetkov.LASKARIS In.
Štvrtá križiacka výprava a Laskarovci · Laskarovci a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Latinské cisárstvo · Latinské cisárstvo a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Libri
LIBRI, spol.
Štvrtá križiacka výprava a Libri · Libri a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Štvrtá križiacka výprava a Malá Ázia · Malá Ázia a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Nikajské cisárstvo
Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Nikajské cisárstvo · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Nikajské cisárstvo ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Osmanská ríša · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Osmanská ríša ·
Palaiologovci
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.
Štvrtá križiacka výprava a Palaiologovci · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palaiologovci ·
Palestína (územie)
Mapa z roku 1759 Mapa z roku 1890 Satelitná snímka z roku 2003 Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom.
Štvrtá križiacka výprava a Palestína (územie) · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Palestína (územie) ·
Pápežský štát
Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.
Štvrtá križiacka výprava a Pápežský štát · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pápežský štát ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Štvrtá križiacka výprava a Peloponéz (polostrov) · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Peloponéz (polostrov) ·
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Štvrtá križiacka výprava a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Pravoslávna cirkev (východná Európa) ·
Prvá križiacka výprava
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.
Štvrtá križiacka výprava a Prvá križiacka výprava · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Prvá križiacka výprava ·
Rímska kúria
Rímska kúria alebo pápežská kúria je ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, ktorý slúži pápežovi na správu vecí katolíckej cirkvi.
Štvrtá križiacka výprava a Rímska kúria · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rímska kúria ·
Rehoľa kazateľov
svätého Dominika v Bazilike svätého Dominika, Bologna Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III. a dal mu meno „Bratia kazatelia“.
Štvrtá križiacka výprava a Rehoľa kazateľov · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rehoľa kazateľov ·
Rumský sultanát
Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát. In:, Ikonská ríša, Ikonijská ríša) bol stredoveký štátny útvar na území dnešného Turecka (Anatólie) založený vedľajšou vetvou vládnuceho rodu ríše Seldžukovcov existujúci v rokoch 1077 až 1307.
Štvrtá križiacka výprava a Rumský sultanát · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Rumský sultanát ·
Saladin (sultán)
kódexu z 12. storočia. Saladin (iné názvy: Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín; po kurdsky: Selahadînê Eyûbî;; * 1138, Tikrít – † 1193, Damask) bol sultán kurdského pôvodu, sunnitský moslim a vojenský veliteľ, ktorý žil v 12. storočí.
Štvrtá križiacka výprava a Saladin (sultán) · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Saladin (sultán) ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Štvrtá križiacka výprava a Solún · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Solún ·
Tommaso Morosini
Tommaso Morosini (iné mená: Thomasso Morosini, Thomas Morosini,Thomas Morosini In: Tomáš Morosini; * pred 1175† jún/júl 1211THOMAS MOROSINI In) bol prvý latinský konštantínopolský patriarcha v rokoch 12041211.
Štvrtá križiacka výprava a Tommaso Morosini · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tommaso Morosini ·
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Trapezuntské cisárstvo · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Trapezuntské cisárstvo ·
Tretia križiacka výprava
Sultán Saladin Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Štvrtá križiacka výprava a Tretia križiacka výprava · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Tretia križiacka výprava ·
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Štvrtá križiacka výprava a Uhorsko · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Uhorsko ·
Východná schizma
Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.
Štvrtá križiacka výprava a Východná schizma · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Východná schizma ·
Zadar
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Zadar · Náboženstvo v Byzantskej ríši a Zadar ·
13. apríl
* Medzinárodný deň boja proti hluku.
Štvrtá križiacka výprava a 13. apríl · 13. apríl a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
6. júl
* Deň bozku.
Štvrtá križiacka výprava a 6. júl · 6. júl a Náboženstvo v Byzantskej ríši ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši
Porovnanie medzi Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši
Štvrtá križiacka výprava má 177 vzťahom, pričom Náboženstvo v Byzantskej ríši má 721. Ako oni majú spoločného 55, index Jaccard je 6.12% = 55 / (177 + 721).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Štvrtá križiacka výprava a Náboženstvo v Byzantskej ríši. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
