Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša mať 42 veci spoločné (v Úniapédia): Academia (české vydavateľstvo), Achájske kniežatstvo, Alexandria, Angelovci, Antiochia, Aténske vojvodstvo, Athos (polostrov), Benátky, Benátska republika, Bitýnia, Chios, Dardanely, Epirský despotát, Eubója, Európa, Exkomunikácia, Hagia Sofia, Istanbul, Janovská republika, Jeruzalem, Justinián I., Komnénovci, Korfu, Kréta, Križiacka výprava, Križiacke výpravy do východného Stredomoria, Latinské cisárstvo, Léno, Lesbos, Libri, ..., Malá Ázia, Nikajské cisárstvo, Osmanská ríša, Peloponéz (polostrov), Pravoslávna cirkev (východná Európa), Solún, Solúnske kráľovstvo, Trapezuntské cisárstvo, Trácia, Varjagovia, Východná schizma, Vojvodstvo Archipelagos. Rozbaliť index (12 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Štvrtá križiacka výprava a Academia (české vydavateľstvo) · Academia (české vydavateľstvo) a Byzantská ríša ·
Achájske kniežatstvo
Erb Achájskeho kniežatstva Achájske kniežatstvo (1205 - 1432) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Achájske kniežatstvo · Achájske kniežatstvo a Byzantská ríša ·
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Štvrtá križiacka výprava a Alexandria · Alexandria a Byzantská ríša ·
Angelovci
Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.
Štvrtá križiacka výprava a Angelovci · Angelovci a Byzantská ríša ·
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Antiochia · Antiochia a Byzantská ríša ·
Aténske vojvodstvo
Mapa aténskeho vojvodstva Aténske vojvodstvo (1204-1456) bol jeden zo štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Aténske vojvodstvo · Aténske vojvodstvo a Byzantská ríša ·
Athos (polostrov)
Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.
Štvrtá križiacka výprava a Athos (polostrov) · Athos (polostrov) a Byzantská ríša ·
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Štvrtá križiacka výprava a Benátky · Benátky a Byzantská ríša ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Štvrtá križiacka výprava a Benátska republika · Benátska republika a Byzantská ríša ·
Bitýnia
Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.
Štvrtá križiacka výprava a Bitýnia · Bitýnia a Byzantská ríša ·
Chios
Chios je piaty najväčší grécky ostrov nachádzajúci sa v Egejskom mori, 7 km od pobrežia Malej Ázie.
Štvrtá križiacka výprava a Chios · Byzantská ríša a Chios ·
Dardanely
Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Štvrtá križiacka výprava a Dardanely · Byzantská ríša a Dardanely ·
Epirský despotát
Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Štvrtá križiacka výprava a Epirský despotát · Byzantská ríša a Epirský despotát ·
Eubója
thumb Eubója (– normovaný tvar; iné názvy: staršie Euboja, pre starovek aj Euboia; po gr. Εύβοια – prepis zo starogr. Euboia, prepis z novogr. Evvia; po taliansky Negroponte) je druhý najväčší ostrov Grécka.
Štvrtá križiacka výprava a Eubója · Byzantská ríša a Eubója ·
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Štvrtá križiacka výprava a Európa · Byzantská ríša a Európa ·
Exkomunikácia
Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.
Štvrtá križiacka výprava a Exkomunikácia · Byzantská ríša a Exkomunikácia ·
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Štvrtá križiacka výprava a Hagia Sofia · Byzantská ríša a Hagia Sofia ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Istanbul · Byzantská ríša a Istanbul ·
Janovská republika
Janovská republika, celým názvom Najjasnejšia janovská republika (od 1798 po 1805 známa ako Ligúrska republika) bola nezávislá republika v Ligúrii na severozápadnom pobreží dnešného Talianska.
Štvrtá križiacka výprava a Janovská republika · Byzantská ríša a Janovská republika ·
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Štvrtá križiacka výprava a Jeruzalem · Byzantská ríša a Jeruzalem ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Štvrtá križiacka výprava a Justinián I. · Byzantská ríša a Justinián I. ·
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Štvrtá križiacka výprava a Komnénovci · Byzantská ríša a Komnénovci ·
Korfu
Poloha ostrova Korfu Korfu (po novogrécky Κέρκυρα – Kerkyra, po starogrécky Κέρκυρα – Kerkyra alebo Κόρκυρα – Korkyra, po latinsky Corcyra, po taliansky Corfù) je jeden z Iónskych ostrovov v Grécku.
Štvrtá križiacka výprava a Korfu · Byzantská ríša a Korfu ·
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Štvrtá križiacka výprava a Kréta · Byzantská ríša a Kréta ·
Križiacka výprava
Modliaci sa križiacky rytier na dobovej miniatúre Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava · Byzantská ríša a Križiacka výprava ·
Križiacke výpravy do východného Stredomoria
Križiacke výpravy (do východného Stredomoria) (1096-1291) boli križiacke výpravy s cieľom oslobodiť „Boží hrob“ a „Svätú zem“ (t. j. Palestínu) z rúk moslimov.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacke výpravy do východného Stredomoria · Byzantská ríša a Križiacke výpravy do východného Stredomoria ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Latinské cisárstvo · Byzantská ríša a Latinské cisárstvo ·
Léno
Lénna prísaha (1512) Léno alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu).
Štvrtá križiacka výprava a Léno · Byzantská ríša a Léno ·
Lesbos
Poloha ostrova Satelitná snímka ostrova Lesbos z roku 1995 Lesbos (po grécky Λέσβος – novogr. Lesvos, starogr. Lesbos; po turecky: Midilli) je grécky ostrov v severovýchodnej časti Egejského mora.
Štvrtá križiacka výprava a Lesbos · Byzantská ríša a Lesbos ·
Libri
LIBRI, spol.
Štvrtá križiacka výprava a Libri · Byzantská ríša a Libri ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Štvrtá križiacka výprava a Malá Ázia · Byzantská ríša a Malá Ázia ·
Nikajské cisárstvo
Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Nikajské cisárstvo · Byzantská ríša a Nikajské cisárstvo ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Osmanská ríša · Byzantská ríša a Osmanská ríša ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Štvrtá križiacka výprava a Peloponéz (polostrov) · Byzantská ríša a Peloponéz (polostrov) ·
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Štvrtá križiacka výprava a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Byzantská ríša a Pravoslávna cirkev (východná Európa) ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Štvrtá križiacka výprava a Solún · Byzantská ríša a Solún ·
Solúnske kráľovstvo
Solúnske kráľovstvo (1204 – 1224) bol jeden z križiackych štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše v dôsledku štvrtej križiackej výpravy (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Solúnske kráľovstvo · Byzantská ríša a Solúnske kráľovstvo ·
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Trapezuntské cisárstvo · Byzantská ríša a Trapezuntské cisárstvo ·
Trácia
Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.
Štvrtá križiacka výprava a Trácia · Byzantská ríša a Trácia ·
Varjagovia
Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy.
Štvrtá križiacka výprava a Varjagovia · Byzantská ríša a Varjagovia ·
Východná schizma
Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.
Štvrtá križiacka výprava a Východná schizma · Byzantská ríša a Východná schizma ·
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Archipelagos (iné názvy: Vojvodstvo Dodekanesos/Dodekanésos/Dodekanézos, Vojvodstvo Naxos, Aigeon Pelagos) (a) (1207-1579/1617/1714) bol jeden zo štátov, ktoré vznilli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Vojvodstvo Archipelagos · Byzantská ríša a Vojvodstvo Archipelagos ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša
Porovnanie medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša
Štvrtá križiacka výprava má 177 vzťahom, pričom Byzantská ríša má 276. Ako oni majú spoločného 42, index Jaccard je 9.27% = 42 / (177 + 276).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
