Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra mať 24 veci spoločné (v Úniapédia): Academia (české vydavateľstvo), Alexandria, Angelovci, Antiochia, Athos (polostrov), Bazilika svätého Marka (Benátky), Benátska republika, Byzantská ríša, Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Európa, Hagia Sofia, Istanbul, Justinián I., Komnénovci, Latinské cisárstvo, Libri, Malá Ázia, Monastier Dafni, Morejský despotát, Osmanská ríša, Palaiologovci, Peloponéz (polostrov), Solún, Trapezuntské cisárstvo.
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Štvrtá križiacka výprava a Academia (české vydavateľstvo) · Academia (české vydavateľstvo) a Byzantská architektúra ·
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Štvrtá križiacka výprava a Alexandria · Alexandria a Byzantská architektúra ·
Angelovci
Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.
Štvrtá križiacka výprava a Angelovci · Angelovci a Byzantská architektúra ·
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Antiochia · Antiochia a Byzantská architektúra ·
Athos (polostrov)
Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.
Štvrtá križiacka výprava a Athos (polostrov) · Athos (polostrov) a Byzantská architektúra ·
Bazilika svätého Marka (Benátky)
Bazilika svätého Marka (ofic. Basilica Cattedrale Patriachale di San Marco) je sakrálna stavba nachádzajúca sa v severotalianskom meste Benátky, hlavnom meste regiónu Veneto.
Štvrtá križiacka výprava a Bazilika svätého Marka (Benátky) · Bazilika svätého Marka (Benátky) a Byzantská architektúra ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Štvrtá križiacka výprava a Benátska republika · Benátska republika a Byzantská architektúra ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša · Byzantská architektúra a Byzantská ríša ·
Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)
Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.
Štvrtá križiacka výprava a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) · Byzantská architektúra a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) ·
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Štvrtá križiacka výprava a Európa · Byzantská architektúra a Európa ·
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Štvrtá križiacka výprava a Hagia Sofia · Byzantská architektúra a Hagia Sofia ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Istanbul · Byzantská architektúra a Istanbul ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Štvrtá križiacka výprava a Justinián I. · Byzantská architektúra a Justinián I. ·
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Štvrtá križiacka výprava a Komnénovci · Byzantská architektúra a Komnénovci ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Latinské cisárstvo · Byzantská architektúra a Latinské cisárstvo ·
Libri
LIBRI, spol.
Štvrtá križiacka výprava a Libri · Byzantská architektúra a Libri ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Štvrtá križiacka výprava a Malá Ázia · Byzantská architektúra a Malá Ázia ·
Monastier Dafni
Dafni (staršie Dafnion) je monastier v Grécku neďaleko Atén.
Štvrtá križiacka výprava a Monastier Dafni · Byzantská architektúra a Monastier Dafni ·
Morejský despotát
Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο τουΜορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460.
Štvrtá križiacka výprava a Morejský despotát · Byzantská architektúra a Morejský despotát ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Osmanská ríša · Byzantská architektúra a Osmanská ríša ·
Palaiologovci
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.
Štvrtá križiacka výprava a Palaiologovci · Byzantská architektúra a Palaiologovci ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Štvrtá križiacka výprava a Peloponéz (polostrov) · Byzantská architektúra a Peloponéz (polostrov) ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Štvrtá križiacka výprava a Solún · Byzantská architektúra a Solún ·
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Trapezuntské cisárstvo · Byzantská architektúra a Trapezuntské cisárstvo ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra
Porovnanie medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra
Štvrtá križiacka výprava má 177 vzťahom, pričom Byzantská architektúra má 115. Ako oni majú spoločného 24, index Jaccard je 8.22% = 24 / (177 + 115).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
