Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Venuša

Index Venuša

Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Obsah

  1. 300 vzťahy: Aššurbanipal, Aerosól, Afrodita, Akacuki, Akkad, Akkadská ríša, Albedo, Ames Research Center, Anglosaština, Aphrodite Terra, Argón, Arthur C. Clarke, Asýria, Astrológia, Astronomická jednotka, Astronomický prechod, Astronomický symbol, Atmosféra, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Austrália (svetadiel), Škorpión (znamenie), Čína, Babylon, Baran (znamenie), Bazalt, Býk (znamenie), Ben Bova, Bod, California Institute of Technology, Cassini-Huygens, Cín, Chemický prvok, Chlór, Chlorovodík, Chuť, Clive Staples Lewis, Deň, Deutérium, Draslík, Dusík, Edgar Rice Burroughs, Egypt, Ekliptika, El Paso, Elipsa, Eliptická dráha, Elongácia, Európska vesmírna agentúra, Excentricita (astronómia), ... Rozbaliť index (250 viac) »

  2. Astronomické objekty známe od staroveku
  3. Planéty slnečnej sústavy

Aššurbanipal

reliéfu ''Aššurbanipalov lov levov''. Aššurbanipal, po akkadsky Aššur-báni-apli, v Biblii Asnapar (* 685 pred Kr. – † 627/626 pred Kr.) bol v rokoch 668 - 627/626 pred Kr.

Pozrieť Venuša a Aššurbanipal

Aerosól

Aerosólové znečistenie severovýchodnej Indie a Bangladéša Aerosól alebo aerodisperzia je zmes častíc pevnej alebo kvapalnej látky v plynnej látke.

Pozrieť Venuša a Aerosól

Afrodita

Afrodita syrakúzska. Mramor, rímska kópia z 2. storočia podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.; krk, hlava a ľavá ruka sú reštaurácie od Antonia Canovu. Nájdené v Baiae v južnom Taliansku. Národné archeologické múzeum v Aténach.

Pozrieť Venuša a Afrodita

Akacuki

Akacuki alebo Planet-C je kozmická sonda určená na prieskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Akacuki

Akkad

Akkad môže byť.

Pozrieť Venuša a Akkad

Akkadská ríša

Akkadská ríša alebo Akadská ríša alebo Akkad bol štát, ktorý existoval zhruba v rokoch 2340 až 2159 pred Kr.

Pozrieť Venuša a Akkadská ríša

Albedo

Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu.

Pozrieť Venuša a Albedo

Ames Research Center

Letecký pohľad na Ames Research Center. Ames Research Center (ARC) je vedecké výskumné stredisko amerického národného ústavu pre letectvo a vesmír NASA.

Pozrieť Venuša a Ames Research Center

Anglosaština

Anglosaština (iné názvy: stará angličtina, staroangličtina) je raná forma anglického jazyka, ktorou hovorili a písali Anglosasi na území dnešného Anglicka a juhovýchodného Škótska od polovice 5.

Pozrieť Venuša a Anglosaština

Aphrodite Terra

Aphrodite Terra (z lat. Afroditina zem) je tektonická vyvýšenina v oblasti Venušinho rovníku.

Pozrieť Venuša a Aphrodite Terra

Argón

Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.

Pozrieť Venuša a Argón

Arthur C. Clarke

Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – † 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka) bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky.

Pozrieť Venuša a Arthur C. Clarke

Asýria

Reliéf z asýrskeho hlavného mesta Dúr Šarrukín, zobrazujúci prepravu libanonského cédra. (8. st. pred Kr.) Asýria alebo zastarano Asýrsko môže byť.

Pozrieť Venuša a Asýria

Astrológia

Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.

Pozrieť Venuša a Astrológia

Astronomická jednotka

Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Pozrieť Venuša a Astronomická jednotka

Astronomický prechod

Astronomický prechod (iné názvy: prechod, tranzit, primárny zákryt; pri pozorovaní zo Zeme ide často o prechod planéty) je jav, pri ktorom z pohľadu pozorovateľa jedno menšie astronomické teleso prechádza popred druhé väčšie.

Pozrieť Venuša a Astronomický prechod

Astronomický symbol

Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.

Pozrieť Venuša a Astronomický symbol

Atmosféra

Atmosféra alebo ovzdušie môže byť.

Pozrieť Venuša a Atmosféra

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Pozrieť Venuša a Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme

Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.

Pozrieť Venuša a Atmosféra Zeme

Austrália (svetadiel)

Austrália (z, neznáma južná zem) je najmenší svetadiel, ktorý sa nachádza medzi Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Pozrieť Venuša a Austrália (svetadiel)

Škorpión (znamenie)

50px Umelecké stvárnenie Škorpióna Škorpión (Scorpius) je astrologické znamenie, ktoré je asociované so súhvezdím Škorpión.

Pozrieť Venuša a Škorpión (znamenie)

Čína

Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.

Pozrieť Venuša a Čína

Babylon

Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.

Pozrieť Venuša a Babylon

Baran (znamenie)

left Baran Baran (Anglicky Aries) je jedno z astrologických znamení zvieratníka.

Pozrieť Venuša a Baran (znamenie)

Bazalt

Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.

Pozrieť Venuša a Bazalt

Býk (znamenie)

50px Umelecké znázornenie Býka Býk (Taurus) je astrologické znamenie, ktoré je asociované s rovnomenným súhvezdím.

Pozrieť Venuša a Býk (znamenie)

Ben Bova

Benjamin William Bova (* 8. november 1932, Philadelphia, Pensylvánia, USA† 29. november 2020, Naples, Florida, USA, at Science Fiction Writers of America; 30. november 2020) bol americký spisovateľ sci-fi.

Pozrieť Venuša a Ben Bova

Bod

Bod môže byť.

Pozrieť Venuša a Bod

California Institute of Technology

Vchod do kampusu Caltechu, East California Boulevard, Pasadena, Kalifornia. California Institute of Technology (prekladané ako Kalifornská technická univerzita, Kalifornská vysoká škola technická alebo nepresne ako Kalifornský technologický inštitút; skrátene Caltech) je súkromná univerzita so zameraním na výskum v oblasti vedy, technológie a inžinierstva.

Pozrieť Venuša a California Institute of Technology

Cassini-Huygens

Sonda Cassini v montážnej hale Cassini-Huygens bol spoločný projekt planetárnej sondy, vyvinutý a prevádzkovaný v spolupráci americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI a určený na výskum Saturnu, jeho okolia, prstencov a mesiacov.

Pozrieť Venuša a Cassini-Huygens

Cín

Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50.

Pozrieť Venuša a Cín

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Pozrieť Venuša a Chemický prvok

Chlór

Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.

Pozrieť Venuša a Chlór

Chlorovodík

Chlorovodík je plynná látka s charakteristickým zápachom.

Pozrieť Venuša a Chlorovodík

Chuť

Chuť môže byť.

Pozrieť Venuša a Chuť

Clive Staples Lewis

Clive Staples Lewis (* 29. november 1898, Belfast, Írsko – † 22. november 1963, Oxford, Anglicko), známy ako C. S. Lewis a používajúci prezývku "Jack", bol írsky spisovateľ, básnik, akademik, literárny kritik, esejista, laický teológ a významný kresťanský apologéta, i jeden z najúspešnejších autorov fantasy.

Pozrieť Venuša a Clive Staples Lewis

Deň

Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.

Pozrieť Venuša a Deň

Deutérium

Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.

Pozrieť Venuša a Deutérium

Draslík

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.

Pozrieť Venuša a Draslík

Dusík

Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.

Pozrieť Venuša a Dusík

Edgar Rice Burroughs

Edgar Rice Burroughs (* 1. september 1875, Chicago – † 19. marec 1950, Encino, Kalifornia) bol americký spisovateľ, najznámejší vďaka postave Tarzana, hrdinu z džungle, ktorú vytvoril, hoci tvoril diela mnohých žánrov.

Pozrieť Venuša a Edgar Rice Burroughs

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Pozrieť Venuša a Egypt

Ekliptika

Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.

Pozrieť Venuša a Ekliptika

El Paso

El Paso môže byť sídlo: v USA.

Pozrieť Venuša a El Paso

Elipsa

Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.

Pozrieť Venuša a Elipsa

Eliptická dráha

Slnka) po eliptickej dráhe s väčším telesom umiestneným v jednom z ohnísk elipsy Dve telesá rovnakej hmoty obiehajúce okolo spoločného barycentra po eliptických dráhach Schéma suborbitálneho letu, A – štart, B – pristátie, G – ťažisko Zeme, S – stratosféra, 1 – vzlet, 2 – mikrogravitácia, 3 – návrat.

Pozrieť Venuša a Eliptická dráha

Elongácia

Elongácia môže byť.

Pozrieť Venuša a Elongácia

Európska vesmírna agentúra

Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.

Pozrieť Venuša a Európska vesmírna agentúra

Excentricita (astronómia)

Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.

Pozrieť Venuša a Excentricita (astronómia)

Fáza

Fáza môže byť.

Pozrieť Venuša a Fáza

Feničania

Fenické územie. Doprava libanonských cédrov Feničania (-kodifikovaný tvar; iné názvy: Foiničania, zastarano Feníčania, nesprávne (bohemizmus) Féničania) boli staroveký semitský národ, ktorého kryštalizačné jadro bolo v dnešnom Libanone a časti pobrežnej západnej Sýrie a jeho kultúrny rozvoj sa začal už v dobe bronzovej v 3.

Pozrieť Venuša a Feničania

Fluorovodík

Fluorovodík je plynná látka.

Pozrieť Venuša a Fluorovodík

Fosfán

Paličkový model Fosfán (PH3) je hydrid fosforu.

Pozrieť Venuša a Fosfán

Fotometer

Fotometer je prístroj na meranie intenzity svetla.

Pozrieť Venuša a Fotometer

Freya

Freya je.

Pozrieť Venuša a Freya

Galileo (kozmická sonda)

Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.

Pozrieť Venuša a Galileo (kozmická sonda)

Galileo Galilei

220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.

Pozrieť Venuša a Galileo Galilei

Germáni

border.

Pozrieť Venuša a Germáni

Giovanni Domenico Cassini

Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.

Pozrieť Venuša a Giovanni Domenico Cassini

Giovanni Schiaparelli

Giovanni Virginio Schiaparelli (* 14. marec 1835, Savigliano, Taliansko – † 4. júl 1910, Miláno) bol taliansky astronóm.

Pozrieť Venuša a Giovanni Schiaparelli

Gravitačná diferenciácia

Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.

Pozrieť Venuša a Gravitačná diferenciácia

Gravitačný manéver

Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.

Pozrieť Venuša a Gravitačný manéver

Gravitácia

Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.

Pozrieť Venuša a Gravitácia

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Pozrieť Venuša a Grécko

Halleyho kométa

Halleyho kométa (iné názvy: kométa Halley, 1P/Halley, nesprávne: Halleyova kométa) je periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov.

Pozrieť Venuša a Halleyho kométa

Hélium

Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.

Pozrieť Venuša a Hélium

Hérakleides Pontský

Hérakleides (alebo Hérakleidés alebo Hérákleidés alebo Herakleides) Pontský/z Pontu/Pontikos/z Pontskej Herakley/z Hérakleie Pontiké (* 387 pred Kr. – 312 pred Kr.) bol starogrécky filozof, Platónov žiak (člen Platónskej akadémie), prikláňal sa k atomizmu: tvrdil, že atómy formuje zvláštny rozum – nús.

Pozrieť Venuša a Hérakleides Pontský

Heliocentrická dráha

Heliocentrická dráha alebo cirkumsolárna dráha je obežná dráha okolo Slnka.

Pozrieť Venuša a Heliocentrická dráha

Heliocentrizmus

Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Heliocentrizmus

Hmotnostná spektrometria

300px Hmotnostná spektrometria (skratka MS z anglického Mass spectrometry) je metóda analytickej chémie.

Pozrieť Venuša a Hmotnostná spektrometria

Howard Phillips Lovecraft

Howard Phillips Lovecraft (* 20. august 1890, Providence, Rhode Island, USA – † 15. marec 1937, Providence) bol americký autor sci-fi, fantasy a hororov. Zomrel vo veku 46 rokov na rakovinu tenkého čreva.

Pozrieť Venuša a Howard Phillips Lovecraft

Hydrosféra

Južnej Ameriky. Hydrosféra (z gr. hydro – voda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.

Pozrieť Venuša a Hydrosféra

Inanna

Inanna (iné názvy: Ninanna, Niniana, Ninsianna, Inana, Innin, Ninegal, Ninegalla; po sumersky, dIN.AN.NA) je sumerská bohyňa plodnosti, lásky a vojny.

Pozrieť Venuša a Inanna

India

India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).

Pozrieť Venuša a India

Infračervené žiarenie

Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.

Pozrieť Venuša a Infračervené žiarenie

Ionosféra

Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým poľom, ktorá je ionizovaná.

Pozrieť Venuša a Ionosféra

Ishtar Terra

Ishtar Terra (z lat. Ištarina zem) je po rovníkovej Aphrodite Terra druhá najväčšia tektonická vyvýšenina na planéte Venuša.

Pozrieť Venuša a Ishtar Terra

J. R. R. Tolkien

John Ronald Reuel Tolkien CBE FRSL (* 3. január 1892, Bloemfontein, Južná Afrika – † 2. september 1973, Bournemouth, Spojené kráľovstvo) bol anglický spisovateľ, autor knihy The Hobbit (v slovenčine „Hobit“) a jej pokračovania The Lord of the Rings (v slovenčine „Pán prsteňov“), jeho najznámejšej knihy.

Pozrieť Venuša a J. R. R. Tolkien

J2000.0

Pojem epocha J2000.0 sa používa v astronómii a označuje aktuálne datovanie.

Pozrieť Venuša a J2000.0

Jadro planéty

Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.

Pozrieť Venuša a Jadro planéty

James Clerk Maxwell

James Clerk Maxwell (* 13. jún 1831, Edinburgh, Spojené kráľovstvo – † 5. november 1879, Cambridge) bol škótsky fyzik.

Pozrieť Venuša a James Clerk Maxwell

Jana Plauchová

Mgr. Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi literatúry.

Pozrieť Venuša a Jana Plauchová

Jar

Jar sa spája s prebudením života v prírode. Jar je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po zime a predchádzajúce letu.

Pozrieť Venuša a Jar

Johannes Kepler

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Pozrieť Venuša a Johannes Kepler

Južná Amerika

Južná Amerika z vesmíru Južná Amerika je kontinent, ktorý je súčasťou svetadielu Amerika a nachádza sa v jeho južnej polovici.

Pozrieť Venuša a Južná Amerika

Kalifornia

Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov.

Pozrieť Venuša a Kalifornia

Kinetická energia

Kinetická energia alebo pohybová energia (Wk alebo Ek) je jeden z druhov mechanickej energie.

Pozrieť Venuša a Kinetická energia

Klaudios Ptolemaios

Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.

Pozrieť Venuša a Klaudios Ptolemaios

Konjunkcia (astronómia)

Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.

Pozrieť Venuša a Konjunkcia (astronómia)

Konvekcia

Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.

Pozrieť Venuša a Konvekcia

Kov

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.

Pozrieť Venuša a Kov

Kozmická stanica

''Atlantis'' v roku 2011 Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre.

Pozrieť Venuša a Kozmická stanica

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Pozrieť Venuša a Kozmológia

Kráter

Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).

Pozrieť Venuša a Kráter

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Pozrieť Venuša a Kresťanstvo

Kružnica

Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.

Pozrieť Venuša a Kružnica

Kyselina sírová

Kyselina sírová je silná minerálna, anorganická kyselina, miešateľná s vodou v neobmedzenom pomere.

Pozrieť Venuša a Kyselina sírová

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Pozrieť Venuša a Kyslík

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Pozrieť Venuša a Latinčina

Láva

Lávový prúd. Lávová fontána. Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie.

Pozrieť Venuša a Láva

Magellan

left Magellan bola kozmická sonda vyslaná s cieľom prieskumu k Venuši.

Pozrieť Venuša a Magellan

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.

Pozrieť Venuša a Magnetické pole

Magnitúda

Magnitúda môže byť.

Pozrieť Venuša a Magnitúda

Mariner 2

Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.

Pozrieť Venuša a Mariner 2

Mariner 5

Mariner 5 bola kozmická sonda programu Mariner, ktorá vykonala kompletné experimenty na atmosfére planéty Venuša.

Pozrieť Venuša a Mariner 5

Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.

Pozrieť Venuša a Mars

Maximilián Hell

Maximilián (Rudolf) Hell (maď. Hell Miksa; * 15. máj 1720, Štiavnické Bane† 14. apríl 1792, Viedeň) bol katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu.

Pozrieť Venuša a Maximilián Hell

Maxwell Montes

Maxwell Montes (Maxwellovo pohorie alebo pohorie Maxwell) je horské pásmo na severnej pologuli Venuše.

Pozrieť Venuša a Maxwell Montes

Mayovia

Príslušníci kmeňa Mayov Mayovia je súhrnné označenie mezoamerických Indiánov hovoriacich mayskými jazykmi.

Pozrieť Venuša a Mayovia

Meď

Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.

Pozrieť Venuša a Meď

Medziplanetárna hmota

right Medziplanetárna hmota je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu a cez ktorý sa pohybujú planéty, planétky a kométy.

Pozrieť Venuša a Medziplanetárna hmota

Medziplanetárne prostredie

Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Medziplanetárne prostredie

Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Merkúr

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Pozrieť Venuša a Mesiac

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Pozrieť Venuša a Mesiac (družica)

MESSENGER

MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging – doslova "povrch Merkúra, kozmické prostredie, geochémia a meranie"; zároveň messenger – posol) bola planetárna kozmická sonda NASA k Merkúru, prvá po 35 rokoch.

Pozrieť Venuša a MESSENGER

Metabolizmus

Metabolizmus môže byť.

Pozrieť Venuša a Metabolizmus

Meteor

Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).

Pozrieť Venuša a Meteor

Meter

Prototyp metra, uložený v Paríži Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek SI.

Pozrieť Venuša a Meter

Michail Vasilievič Lomonosov

Michail Vasilievič Lomonosov (* 19. november 1711, Mišaninskaja, Ruské cárstvo – † 15. apríl 1765, Petrohrad, Ruská ríša) bol ruský prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar; iniciátor založenia univerzity v Moskve 1755.

Pozrieť Venuša a Michail Vasilievič Lomonosov

Mikroorganizmus

Mikroorganizmus alebo mikrób je najčastejšie definovaný buď ako baktéria a jednobunková huba, alebo ako akýkoľvek organizmus viditeľný len pomocou optického a elektrónového mikroskopu (často okrem rias), alebo ako jednobunkový organizmus, alebo ako synonymum taxónu Protista.

Pozrieť Venuša a Mikroorganizmus

Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.

Pozrieť Venuša a Mikuláš Kopernik

Mount Everest

Mount Everest (o názvoch pozri nižšie) je najvyšší vrch Zeme.

Pozrieť Venuša a Mount Everest

National Aeronautics and Space Administration

National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.

Pozrieť Venuša a National Aeronautics and Space Administration

Neón

Neón Neon (gr. νέος (neon).

Pozrieť Venuša a Neón

Nov

Nov alebo NOV môže byť: NOV môže byť.

Pozrieť Venuša a Nov

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.

Pozrieť Venuša a Obežná dráha

Olovo

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82.

Pozrieť Venuša a Olovo

Ouranos

Ouranos Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; /iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.

Pozrieť Venuša a Ouranos

Oxid siričitý

Oxid siričitý (SO2) je bezfarebný reaktívny plyn, ktorý je jedovatý.

Pozrieť Venuša a Oxid siričitý

Oxid uhličitý

Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.

Pozrieť Venuša a Oxid uhličitý

Oxid uhoľnatý

Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.

Pozrieť Venuša a Oxid uhoľnatý

Panna (znamenie)

50px Panna Panna (lat. Virgo, gr. Parthenos) je jedno z astrologických znamení, v ktorom sa Slnko nachádza v tropickom zvieratníku od 23. augusta do 22. septembra a v súčasnosti od 17. septembra do 17. októbra v siderickom zvieratníku.

Pozrieť Venuša a Panna (znamenie)

Paralaxa

Paralaxa (spravidla meraná ako uhol nazývaný paralaktický uhol) môže byť.

Pozrieť Venuša a Paralaxa

Pascal

Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.

Pozrieť Venuša a Pascal

Pavučina

Pavučina s pavúkom Pavučina je druh prírodnej stavby, ktorú vytvárajú pavúky prostredníctvom snovacích bradaviek pomocou snovania lepkavého vlákna s cieľom chytať hmyz.

Pozrieť Venuša a Pavučina

Pól (vesmírne teleso)

Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.

Pozrieť Venuša a Pól (vesmírne teleso)

Peklo

Umelecké zobrazenie pekla Peklo je miesto večného zatratenia, večného ohňa, večných hrozných múk v posmrtnom živote.

Pozrieť Venuša a Peklo

Pentagram

Pentagram Pentagram (gréc. Πενταγράμμοσ: s piatimi líniami) je päťramenná hviezda, ktorá vznikne nakreslením uhlopriečok v pravidelnom päťuholníku.

Pozrieť Venuša a Pentagram

Peter Paul Rubens

Pieter Pauwel (Peter Paul) Rubens (* 28. jún 1577, Siegen, Nemecko – † 30. máj 1640, Antverpy, Belgicko) je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov európskeho umenia, spolu s Rembrandtom van Rijn a za najvýznamnejšieho flámskeho maliara 17.

Pozrieť Venuša a Peter Paul Rubens

Piatok

Piatok je jeden zo siedmich dní v týždni, medzi štvrtkom a sobotou.

Pozrieť Venuša a Piatok

Pioneer Venus Multiprobe

Pioneer Venus Multiprobe alebo Pioneer 13 bola americká kozmická sonda na výskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Pioneer Venus Multiprobe

Planetezimál

Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.

Pozrieť Venuša a Planetezimál

Plynová chromatografia

Plynová chromatografia (angl. gas chromatography – GC) je chromatografická metóda, pri ktorej je mobilnou fázou plyn.

Pozrieť Venuša a Plynová chromatografia

Počítač

Intel Pentium 100 MHz). Počítač (iné názvy: komputer, kompúter, computer; v slangu: komp(ík)) je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi.

Pozrieť Venuša a Počítač

Potenciálna energia

Potenciálna energia alebo polohová energia (Wp alebo Ep) je druh mechanickej energie.

Pozrieť Venuša a Potenciálna energia

Povrch Venuše

Povrch Venuše nie je možné pozorovať priamo, pretože celú planétu obklopuje nepriehľadná vrstva mrakov.

Pozrieť Venuša a Povrch Venuše

Praslnko

Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpoveda­júce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.

Pozrieť Venuša a Praslnko

Prúdenie tepla

Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.

Pozrieť Venuša a Prúdenie tepla

Prechod Venuše

Prechod Venuše v roku 2012 Záznam prechodu zo Solar Dynamics Observatory Prechod Venuše popred Slnko nastáva vtedy, keď planéta Venuša prechádza priamo medzi Slnkom a Zemou a prekrýva malú časť slnečného kotúča.

Pozrieť Venuša a Prechod Venuše

Program Pioneer

Konštrukcia sondy Pioneer 10 v roku 1971 Program Pioneer bol program misií bez ľudskej posádky navrhnutý pre skúmanie planét slnečnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Program Pioneer

Program Venera

Program Venera (po rusky Венера – Venuša) bola séria sovietskych medziplanetárnych sond k Venuši.

Pozrieť Venuša a Program Venera

Protoplanéta

Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.

Pozrieť Venuša a Protoplanéta

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Pozrieť Venuša a Protoplanetárny disk

Pytagoras

Pythagoras (iné názvy: Pytagoras, Pýthagorás) môže byť.

Pozrieť Venuša a Pytagoras

Radar

250px Radar (z angl. radio detection and ranging) alebo rádiolokátor je zariadenie, ktoré vysiela elektromagnetické vlny a následne sníma ich odraz od objektu, schopného tieto vlny odrážať.

Pozrieť Venuša a Radar

Rádioaktívny rozpad

Symbol trojlístka sa používa tradične na označenie rádioaktívneho materiálu. Kód v štandarde Unicode tohto symbolu je U+2622 (☢). ionizujúceho žiarenia. Rádioaktívny rozpad alebo rádioaktívna premena je proces, pri ktorom nestabilné atómy strácajú svoju energiu vyžarovaním tzv.

Pozrieť Venuša a Rádioaktívny rozpad

Rádiové žiarenie

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Pozrieť Venuša a Rádiové žiarenie

Rímska ríša

Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.

Pozrieť Venuša a Rímska ríša

Rembrandt

Rembrandt Harmenszoon van Rijn (* 15. júl 1606, Leiden - † 4. október 1669, Amsterdam) bol holandský maliar a grafik, významný predstaviteľ európskeho baroka, jeden z najväčších svetových maliarov vôbec.

Pozrieť Venuša a Rembrandt

Retrográdna dráha

Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.

Pozrieť Venuša a Retrográdna dráha

Rok

Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Rok

Rotácia

Rotácia môže byť.

Pozrieť Venuša a Rotácia

Rovník

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.

Pozrieť Venuša a Rovník

Ryby (znamenie)

50px Symbol Rýb Ryby (lat. Pisces) sú jedno z astrologických znamení zvieratníka, v ktorom sa Slnko nachádza v tropickom zvieratníku od 20. februára do 20. marca.

Pozrieť Venuša a Ryby (znamenie)

Saj

Saj alebo Sau a Saut, v helenistickom období Sais,, bolo mesto v starovekom Egypte, ležiace v západnej časti nílskej delty na Kanopskom ramene rieky,.

Pozrieť Venuša a Saj

Samica

Symbol samičieho pohlavia. Samica je pohlavie organizmu, ktoré produkuje vajíčkové bunky.

Pozrieť Venuša a Samica

Sandro Botticelli

Sandro Botticelli, vl.

Pozrieť Venuša a Sandro Botticelli

Sanskrit

Sanskrit alebo sanskrt (iné slovenské názvy pozri nižšie; v sanskrite: sanskr(i)tam – podrobnosti pozri nižšie) je najstarší známy indoárijský jazyk.

Pozrieť Venuša a Sanskrit

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Pozrieť Venuša a Saturn

Síra

Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.

Pozrieť Venuša a Síra

Sírius

| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.

Pozrieť Venuša a Sírius

Sýria

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).

Pozrieť Venuša a Sýria

Siderický deň

Schéma siderického dňa Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr.

Pozrieť Venuša a Siderický deň

Skleníkový efekt

Skleníkový efekt je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev atmosféry v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepľuje sa.

Pozrieť Venuša a Skleníkový efekt

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Pozrieť Venuša a Slapy (astrofyzika)

Slnečná aktivita

Výron koronálnej hmoty. Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním.

Pozrieť Venuša a Slnečná aktivita

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Pozrieť Venuša a Slnečná sústava

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Pozrieť Venuša a Slnečný vietor

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Slnko

Solárny panel

Solárny panel Solárny panel (iné názvy: fotovoltický modul, fotovoltický panel) je zabalená a prepojená sada solárnych článkov, tiež známych ako fotovoltické články.

Pozrieť Venuša a Solárny panel

Sopečná činnosť

USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.

Pozrieť Venuša a Sopečná činnosť

Sopka

USA), 1980 Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom.

Pozrieť Venuša a Sopka

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Pozrieť Venuša a Sovietsky zväz

Spektrometer

Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg,...).

Pozrieť Venuša a Spektrometer

Spektroskopia

disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.

Pozrieť Venuša a Spektroskopia

Spln

Mesiac v splne Spln alebo druhá štvrť je fáza Mesiaca, kedy je Slnkom osvetlená celá privrátená strana k Zemi.

Pozrieť Venuša a Spln

Spojené štáty

Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.

Pozrieť Venuša a Spojené štáty

Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.

Pozrieť Venuša a Spojené kráľovstvo

Star Trek

Star Trek môže byť.

Pozrieť Venuša a Star Trek

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Pozrieť Venuša a Staroveké Grécko

Stredozem

Stredozem je fiktívny svet v dielach Tolkiena.

Pozrieť Venuša a Stredozem

Stupnica (hudba)

Stupnica C dur – stúpajúca aj klesajúca Súbor:C major.ogg Stupnica (iné názvy: tónová stupnica, hudobná stupnica) je v muzikológii rad tónov, stupňovito zoradených v stúpajúcom alebo klesajúcom smere podľa určitých pravidiel od základného (prvého) tónu – toniky stupnice k jeho oktáve (oktáva je vzdialenosť tónov z ktorých ten vyšší má dvojnásobnú frekvenciu).

Pozrieť Venuša a Stupnica (hudba)

Sulfán

Sulfán (H2S) alebo zastarale sírovodík je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou.

Pozrieť Venuša a Sulfán

Sumer

Sumer môže byť.

Pozrieť Venuša a Sumer

Sumeri

Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4.

Pozrieť Venuša a Sumeri

Svietivosť (astronómia)

Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.

Pozrieť Venuša a Svietivosť (astronómia)

Tón

Za tón je považovaný každý zvuk so stálou frekvenciou.

Pozrieť Venuša a Tón

Týždeň

Týždeň je obdobie siedmich po sebe idúcich dní, počítané najmä od pondelka do nedele.

Pozrieť Venuša a Týždeň

Teória veľkého impaktu

protoplanét Teória veľkého impaktu alebo hypotéza veľkého impaktu, zrážková teória vzniku Mesiaca, big splash je teória resp.

Pozrieť Venuša a Teória veľkého impaktu

Tektonická platňa

Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).

Pozrieť Venuša a Tektonická platňa

Teplota

Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.

Pozrieť Venuša a Teplota

Tera

Tera je predpona vyjadrujúca násobok 1 000 000 000 000, 1012, bilión.

Pozrieť Venuša a Tera

Terestriálna planéta

Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.

Pozrieť Venuša a Terestriálna planéta

Tieň

Renderované tiene v Blenderi Tieň je oblasť priestoru, kam priamo nedopadá svetlo zo zdroja svetla; v užšom zmysle len umbra.

Pozrieť Venuša a Tieň

Tiziano Vecelli

Hrob Tiziana v Benátkach. Tiziano Vecelli (tiež Vecellio, známejší pod menom Tizian) (* asi 1488/1490, Pieve di Cadore – † 27. august 1576, Benátky) bol jedným z najvýznamnejších talianskych renesančných maliarov 16.

Pozrieť Venuša a Tiziano Vecelli

Ukrajina

Ukrajina je štát vo východnej Európe.

Pozrieť Venuša a Ukrajina

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.

Pozrieť Venuša a Ultrafialové žiarenie

Unicode

Unicode je medzinárodný štandard, ktorého cieľom je definovať kódovaciu schému schopnú reprezentovať väčšinu znakov používaných v písaných jazykoch spolu s inými symbolmi.

Pozrieť Venuša a Unicode

Urán

Urán môže byť.

Pozrieť Venuša a Urán

Váhy (znamenie)

50px Umelecké stvárnenie Váh Váhy (Libra) sú astrologické znamenie, ktoré je asociované s južným súhvezdím Váhy, v blízkosti Škorpióna a Panny.

Pozrieť Venuša a Váhy (znamenie)

Východ (svetová strana)

náhľad Východ je jedna zo svetových strán.

Pozrieť Venuša a Východ (svetová strana)

Východ slnka

Animácia východu slnka Východ slnka je okamih, keď sa prvá časť slnečného kotúča objaví nad vodorovnou rovinou dotýkajúcou sa ideálneho zemského povrchu (t. j. hladiny mora) na východe.

Pozrieť Venuša a Východ slnka

Večer

Večer je denná doba po západe slnka, od začiatku súmraku do noci.

Pozrieť Venuša a Večer

Večernica

Večernica môže byť.

Pozrieť Venuša a Večernica

Vedecká fantastika

Kozmická loď zo sci-fi filmu Vedecká fantastika alebo science fiction alebo sci-fi je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

Pozrieť Venuša a Vedecká fantastika

Vega 1

Vega 1 (po rusky: Вега-1) je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy.

Pozrieť Venuša a Vega 1

Vega 2

Vega 2 je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond vypustených v rámci programu Vega, ktoré boli určené na výskum planéty Venuše a Halleyovej kométy.

Pozrieť Venuša a Vega 2

Venera-1

Venera-1 (Венера-1) bola prvá planetárna sonda vyslaná ľudstvom do vesmíru.

Pozrieť Venuša a Venera-1

Venera-10

Venera-10 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venuša.

Pozrieť Venuša a Venera-10

Venera-11

Venera-11 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-11

Venera-12

Venera-12 (rusky: Венера-12) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programe Venera skúmala planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-12

Venera-13

Venera-13 (rusky: Венера-13) bola sovietska planetárna sonda programu Venera, ktorej cieľom bol prieskum planéty Venuša.

Pozrieť Venuša a Venera-13

Venera-14

Venera 14, bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-14

Venera-15

Venera 15, bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala s pomocou radaru planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-15

Venera-2

Venera-2 (rusky: Венера-2) bola sovietska sonda z programu Venera na prieskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Venera-2

Venera-3

Venera-3 (po rusky: Венера-3) bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Venera-3

Venera-4

Venera-4 (po rusky: Венера-4) bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Venera-4

Venera-5

Venera-5 bola sonda zo sovietskeho programu Venera na výskum Venuše.

Pozrieť Venuša a Venera-5

Venera-6

Venera-6 (rusky: Венера-6) bola sovietska vesmírna loď odpálená z odpaľovacieho zariadenia Ťaželyj sputnik (69-002C) 10. januára 1969 smerom k Venuši s cieľom získať informácie o atmosfére.

Pozrieť Venuša a Venera-6

Venera-7

Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše.

Pozrieť Venuša a Venera-7

Venera-8

Venera-8 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-8

Venera-9

Venera-9 bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu.

Pozrieť Venuša a Venera-9

Venera-D

Venera-D je plánovaná ruská vesmírna planetárna sonda k Venuši, ktorá má byť vypustená okolo roku 2029.

Pozrieť Venuša a Venera-D

Venuša (bohyňa)

Bertel Thorvaldsen: Venuša. Venuša (lat. Venus) je starorímska bohyňa jari a krásy.

Pozrieť Venuša a Venuša (bohyňa)

Venus Express

Venuše Venus Express bola európska planetárna sonda organizácia ESA určená pre prieskum planéty Venuša, najmä chemického zloženia a dynamiky jej atmosféry.

Pozrieť Venuša a Venus Express

Viditeľné svetlo

Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie, svetelná radiácia; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum, svetelné pásmo; ako vlnenie aj: svetelné vlny, viditeľné vlnenie; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm.

Pozrieť Venuša a Viditeľné svetlo

Voda

Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.

Pozrieť Venuša a Voda

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Pozrieť Venuša a Vodík

Vodná para

Vodná para je plynné skupenstvo vody.

Pozrieť Venuša a Vodná para

Západ (svetová strana)

200px Západ je jedna zo svetových strán.

Pozrieť Venuša a Západ (svetová strana)

Západ slnka

Západ Slnka Západ slnka je "miznutie" Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.

Pozrieť Venuša a Západ slnka

Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.

Pozrieť Venuša a Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Pozrieť Venuša a Zem

Zinok

Zinok Zincum (z) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30.

Pozrieť Venuša a Zinok

Zmysel

Zmysel môže byť.

Pozrieť Venuša a Zmysel

Zvetrávanie

Skalný hríb ako výsledok fyzikálneho zvetrávania v púštnych podmienkach. Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty).

Pozrieť Venuša a Zvetrávanie

Zvieratník

Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.

Pozrieť Venuša a Zvieratník

1. marec

* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.

Pozrieť Venuša a 1. marec

1. november

* Sviatok všetkých svätých v latinskej cirkvi.

Pozrieť Venuša a 1. november

10. august

* Deň obetí banských nešťastí – pamätný deň SR.

Pozrieť Venuša a 10. august

10. október

* Svetový deň duševného zdravia.

Pozrieť Venuša a 10. október

11. december

* Židia v tento deň slávia sviatok Chanuka, ktorý trvá 8 dní.

Pozrieť Venuša a 11. december

11. november

* Deň vojnových veteránov.

Pozrieť Venuša a 11. november

11. október

* Svetový deň proti bolesti.

Pozrieť Venuša a 11. október

13. august

* Medzinárodný deň ľavákov.

Pozrieť Venuša a 13. august

15. august

Zosnutie presvätej Bohorodičky, zač. 14. stor.

Pozrieť Venuša a 15. august

15. marec

* Svetový deň spotrebiteľských práv.

Pozrieť Venuša a 15. marec

17. máj

* Svetový deň telekomunikácií (ITU).

Pozrieť Venuša a 17. máj

19. storočie

19.

Pozrieť Venuša a 19. storočie

2. apríl

* Medzinárodný deň detskej knihy (IBBY – Medzinárodný výbor pre detskú knihu).

Pozrieť Venuša a 2. apríl

20. storočie

20.

Pozrieť Venuša a 20. storočie

2000

Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2000

2001

Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2001

2002

Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2002

2003

Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2003

2004

Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2004

2005

Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2005

2006

Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2006

2007

Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2007

2009

Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2009

2010

Rok 2010 (MMX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2010

2011

Rok 2011 (MMXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2011

2012

Rok 2012 (MMXII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2012

2013

Rok 2013 (MMXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2013

2014

Rok 2014 (MMXIV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2014

2015

Rok 2015 (MMXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2015

2016

Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2016

2017

Rok 2017 (MMXVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2017

2018

Rok 2018 (MMXVIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2018

2019

Rok 2019 (MMXIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2019

2020

Rok 2020 (MMXX) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2020

2023

Rok 2023 (MMXXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2023

2025

Rok 2025 (MMXXV) bude kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začne v stredu 1. januára a skončí v stredu 31. decembra.

Pozrieť Venuša a 2025

2028

Rok 2028 (MMXXVIII) bude priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začne v sobotu 1.

Pozrieť Venuša a 2028

21. december

* Deň zimného slnovratu.

Pozrieť Venuša a 21. december

22. marec

* Svetový deň vody.

Pozrieť Venuša a 22. marec

22. október

* Medzinárodný deň porozumenia koktavosti.

Pozrieť Venuša a 22. október

24. marec

* Svetový deň tuberkulózy.

Pozrieť Venuša a 24. marec

25. december

* Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána) – deň pracovného pokoja.

Pozrieť Venuša a 25. december

25. marec

* Sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičke v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.

Pozrieť Venuša a 25. marec

27. marec

* Svetový deň divadla.

Pozrieť Venuša a 27. marec

28. október

* Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu – štátny sviatok SR.

Pozrieť Venuša a 28. október

4. storočie pred Kr.

4.

Pozrieť Venuša a 4. storočie pred Kr.

5. jún

* Svetový deň životného prostredia (UNEP).

Pozrieť Venuša a 5. jún

6. december

* Deň španielskej ústavy.

Pozrieť Venuša a 6. december

6. január

Je dňom pracovného pokoja.

Pozrieť Venuša a 6. január

6. jún

okrem iného je to aj medzinárodný deň Slayer.

Pozrieť Venuša a 6. jún

8. jún

* Medzinárodný deň oceánov.

Pozrieť Venuša a 8. jún

Pozri tiež

Astronomické objekty známe od staroveku

Planéty slnečnej sústavy

Známy ako Venuša (planéta).

, Fáza, Feničania, Fluorovodík, Fosfán, Fotometer, Freya, Galileo (kozmická sonda), Galileo Galilei, Germáni, Giovanni Domenico Cassini, Giovanni Schiaparelli, Gravitačná diferenciácia, Gravitačný manéver, Gravitácia, Grécko, Halleyho kométa, Hélium, Hérakleides Pontský, Heliocentrická dráha, Heliocentrizmus, Hmotnostná spektrometria, Howard Phillips Lovecraft, Hydrosféra, Inanna, India, Infračervené žiarenie, Ionosféra, Ishtar Terra, J. R. R. Tolkien, J2000.0, Jadro planéty, James Clerk Maxwell, Jana Plauchová, Jar, Johannes Kepler, Južná Amerika, Kalifornia, Kinetická energia, Klaudios Ptolemaios, Konjunkcia (astronómia), Konvekcia, Kov, Kozmická stanica, Kozmológia, Kráter, Kresťanstvo, Kružnica, Kyselina sírová, Kyslík, Latinčina, Láva, Magellan, Magnetické pole, Magnitúda, Mariner 2, Mariner 5, Mars, Maximilián Hell, Maxwell Montes, Mayovia, Meď, Medziplanetárna hmota, Medziplanetárne prostredie, Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), MESSENGER, Metabolizmus, Meteor, Meter, Michail Vasilievič Lomonosov, Mikroorganizmus, Mikuláš Kopernik, Mount Everest, National Aeronautics and Space Administration, Neón, Nov, Obežná dráha, Olovo, Ouranos, Oxid siričitý, Oxid uhličitý, Oxid uhoľnatý, Panna (znamenie), Paralaxa, Pascal, Pavučina, Pól (vesmírne teleso), Peklo, Pentagram, Peter Paul Rubens, Piatok, Pioneer Venus Multiprobe, Planetezimál, Plynová chromatografia, Počítač, Potenciálna energia, Povrch Venuše, Praslnko, Prúdenie tepla, Prechod Venuše, Program Pioneer, Program Venera, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Pytagoras, Radar, Rádioaktívny rozpad, Rádiové žiarenie, Rímska ríša, Rembrandt, Retrográdna dráha, Rok, Rotácia, Rovník, Ryby (znamenie), Saj, Samica, Sandro Botticelli, Sanskrit, Saturn, Síra, Sírius, Sýria, Siderický deň, Skleníkový efekt, Slapy (astrofyzika), Slnečná aktivita, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Solárny panel, Sopečná činnosť, Sopka, Sovietsky zväz, Spektrometer, Spektroskopia, Spln, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Star Trek, Staroveké Grécko, Stredozem, Stupnica (hudba), Sulfán, Sumer, Sumeri, Svietivosť (astronómia), Tón, Týždeň, Teória veľkého impaktu, Tektonická platňa, Teplota, Tera, Terestriálna planéta, Tieň, Tiziano Vecelli, Ukrajina, Ultrafialové žiarenie, Unicode, Urán, Váhy (znamenie), Východ (svetová strana), Východ slnka, Večer, Večernica, Vedecká fantastika, Vega 1, Vega 2, Venera-1, Venera-10, Venera-11, Venera-12, Venera-13, Venera-14, Venera-15, Venera-2, Venera-3, Venera-4, Venera-5, Venera-6, Venera-7, Venera-8, Venera-9, Venera-D, Venuša (bohyňa), Venus Express, Viditeľné svetlo, Voda, Vodík, Vodná para, Západ (svetová strana), Západ slnka, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zinok, Zmysel, Zvetrávanie, Zvieratník, 1. marec, 1. november, 10. august, 10. október, 11. december, 11. november, 11. október, 13. august, 15. august, 15. marec, 17. máj, 19. storočie, 2. apríl, 20. storočie, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2023, 2025, 2028, 21. december, 22. marec, 22. október, 24. marec, 25. december, 25. marec, 27. marec, 28. október, 4. storočie pred Kr., 5. jún, 6. december, 6. január, 6. jún, 8. jún.