Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Vedomie

Index Vedomie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.

Obsah

  1. 41 vzťahy: Amencia, Centrálna nervová sústava, Choroba, Christian Wolff, David Hume, Duša, Filozofia, Gottfried Wilhelm Leibniz, Hmota, Homér, Immanuel Kant, Joga, John Locke, Karl Marx, Kóma, Kyslík, Materializmus, Medicína, Monáda, Mozgová kôra, Nádor, Novoveká filozofia, Novoveká veda, Obnubilácia, Percepcia, Podvedomie, Psyché, Psychoanalýza, Psychológia, René Descartes, Rozum, Súdnosť, Somnolencia, Sopor, Spánok, Svedomie, Synkopa (medicína), Tomáš Akvinský, Um, Zmyslový orgán, Zmyslovosť.

  2. Kognitívna psychológia
  3. Ontológia

Amencia

Amencia (z - zmätenosť) alebo zriedkavo Meynertov-Korsakovov syndróm je porucha, oslabenie, zhoršenie či zníženie alebo deficit vedomia.

Pozrieť Vedomie a Amencia

Centrálna nervová sústava

Náčrt, ktorý zobrazuje centrálnu nervovú sústavu:1. Mozog2. Centrálna nervová sústava (mozog a miecha)3. Miecha Centrálna nervová sústava (v skratke často CNS) alebo ústredná nervová sústava alebo centrálny nervový systém je hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov.

Pozrieť Vedomie a Centrálna nervová sústava

Choroba

Choroba (iné názvy: ochorenie, onemocnenie - pozri nižšie, nevhodne: nemoc; lat. morbus; gr. nosos, pathos) je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných, kognitívnych, sociálnych a /alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne negatívne ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takého ovplyvnenia očakávať.

Pozrieť Vedomie a Choroba

Christian Wolff

Christian Freiherr von Wolff (* 24. január 1679, Vroclav, Poľsko – † 9. apríl 1754, Halle, Nemecko) bol nemecký filozof, predstaviteľ osvietenstva, systemizátor a popularizátor Leibnizovej filozofie, univerzitný profesor v Halle.

Pozrieť Vedomie a Christian Wolff

David Hume

David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.

Pozrieť Vedomie a David Hume

Duša

gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.

Pozrieť Vedomie a Duša

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Pozrieť Vedomie a Filozofia

Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz (* 1. júl 1646, Lipsko, Nemecko – † 14. november 1716, Hannover) bol nemecký filozof, predstaviteľ novovekého racionalizmu, fyzik, matematik, diplomat, jeden z posledných polyhistorov a iniciátorov ekumenických snáh.

Pozrieť Vedomie a Gottfried Wilhelm Leibniz

Hmota

Hmota môže byť.

Pozrieť Vedomie a Hmota

Homér

Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.

Pozrieť Vedomie a Homér

Immanuel Kant

Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.

Pozrieť Vedomie a Immanuel Kant

Joga

Óm Joga (sanskritský kmeň: योग – jóga – IPA:; sanskritský nominatív: jógah; význam v sanskrite: „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie.

Pozrieť Vedomie a Joga

John Locke

John Locke (* 29. august 1632, Wrington, Anglicko – † 28. október 1704, Oates) bol anglický filozof, považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie.

Pozrieť Vedomie a John Locke

Karl Marx

Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.

Pozrieť Vedomie a Karl Marx

Kóma

Kóma (staršie: koma) je tretí, najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia.

Pozrieť Vedomie a Kóma

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Pozrieť Vedomie a Kyslík

Materializmus

Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.

Pozrieť Vedomie a Materializmus

Medicína

Medicína (z lat. (ars) medicina.

Pozrieť Vedomie a Medicína

Monáda

Monáda môže byť.

Pozrieť Vedomie a Monáda

Mozgová kôra

Mozgová kôra (po lat. cortex cerebri) je sivá hmota v krajnej časti koncového mozgu (v širšom zmysle aj mozočka, čiže celý kortex – pozri mozočková kôra).

Pozrieť Vedomie a Mozgová kôra

Nádor

(Pravý) nádor (iné názvy: (pravý) tumor, (pravý) onkóm, (pravý) novotvar, (pravá) neoplazma; gr. onkos, onkoma, lat. tumor, oncoma, neoplasma) je útvar, ktorý vznikol neregulovaným delením buniek tkaniva, pričom táto porucha delenia je nezvratná a miestna.

Pozrieť Vedomie a Nádor

Novoveká filozofia

Novoveká filozofia je tretie obdobie vo vývine filozofie, ktoré nasleduje po stredovekej filozofii.

Pozrieť Vedomie a Novoveká filozofia

Novoveká veda

Novoveká veda je veda, ktorá sa rozvíja v intervale 17.

Pozrieť Vedomie a Novoveká veda

Obnubilácia

Obnubilácia (z - stav bezvedomia) alebo nubilita je jedna z kvalitatívnych porúch vedomia.

Pozrieť Vedomie a Obnubilácia

Percepcia

Percepcia alebo percipovanie (z lat.) môže byť.

Pozrieť Vedomie a Percepcia

Podvedomie

Podvedomie sú všetky duševné obsahy, ktoré sú v danom okamihu mimo vedomia jedinca.

Pozrieť Vedomie a Podvedomie

Psyché

Psyché (iné názvy: Psycha, Psýché, Psýcha, zastarano Psyche) môže byť.

Pozrieť Vedomie a Psyché

Psychoanalýza

Psychoanalýza je smer psychológie 20. storočia založený S. Freudom.

Pozrieť Vedomie a Psychoanalýza

Psychológia

Psychológia (z gréčtiny psyché.

Pozrieť Vedomie a Psychológia

René Descartes

René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.

Pozrieť Vedomie a René Descartes

Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Pozrieť Vedomie a Rozum

Súdnosť

Súdnosť je schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť.

Pozrieť Vedomie a Súdnosť

Somnolencia

Somnolencia je prvý, najľahší stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia.

Pozrieť Vedomie a Somnolencia

Sopor

Sopor je druhý stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia, ťažší než somnolencia, ľahší než kóma.

Pozrieť Vedomie a Sopor

Spánok

Spiace dieťa Spánok je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov cicavcov, vtákov a rýb.

Pozrieť Vedomie a Spánok

Svedomie

Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie“, ktoré vedie súdy človeka o tom, čo sám spôsobil alebo čo sa chystá spôsobiť.

Pozrieť Vedomie a Svedomie

Synkopa (medicína)

Synkopa je definovaná ako krátkodobá prechodná strata vedomia, spojená so stratou svalového tonusu a prípadne pádom, zapríčinená znížením prítoku krvi do mozgu následkom zníženia krvného tlaku alebo spomalenia pulzu.

Pozrieť Vedomie a Synkopa (medicína)

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.

Pozrieť Vedomie a Tomáš Akvinský

Um

Um je schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Pozrieť Vedomie a Um

Zmyslový orgán

Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).

Pozrieť Vedomie a Zmyslový orgán

Zmyslovosť

Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.

Pozrieť Vedomie a Zmyslovosť

Pozri tiež

Kognitívna psychológia

Ontológia

Známy ako Štruktúra vedomia.