Obsah
163 vzťahy: Absorpcia (svetlo), Acetylén, Aerodynamický, Afélium, Afrodita, Akrécia (astronómia), Alan Boss, Amoniak, Ariel (mesiac), Astrológia, Astronómia, Astronomický symbol, Astronomy and Astrophysics, Atmosféra Jupitera, Bar (tlak), Búrka, Býk (súhvezdie), British Broadcasting Corporation, Carnegie Institution of Washington, Caroline Herschelová, Deň, Doctor Who, Ekliptika, Elektrón, Elektrónvolt, Elektrická vodivosť, Elektromagnetické spektrum, Elipsoid, Etán, Európska vesmírna agentúra, Fotolýza, Fotometria, Gaia (mytológia), Gravitačná diferenciácia, Gravitačný kolaps (astronómia), Gravitačný manéver, Gravitácia, Grécka mytológia, Hélium, Hekatoncheiri, Hmotnosť, Hodina, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hustota, Hviezda, Hviezdna veľkosť, Ión (častica), Infračervené žiarenie, Ionosféra, Jadro planéty, ... Rozbaliť index (113 viac) »
- Astronomické objekty objavené v roku 1781
- Urán
Absorpcia (svetlo)
Absorpcia je pohlcovanie, zoslabenie svetelných kvánt žiarenia atómami alebo molekulami pri jeho prechode určitým prostredím.
Pozrieť Urán (planéta) a Absorpcia (svetlo)
Acetylén
Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.
Pozrieť Urán (planéta) a Acetylén
Aerodynamický
Aerodynamický (gr.) je týkajúci sa aerodynamiky; zhotovený alebo upravený tak, aby mal čo najmenší odpor prostredia (obyčajne ide o odpor vzduchu kvôli lepšiemu pohybu v ňom).
Pozrieť Urán (planéta) a Aerodynamický
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Pozrieť Urán (planéta) a Afélium
Afrodita
Afrodita syrakúzska. Mramor, rímska kópia z 2. storočia podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.; krk, hlava a ľavá ruka sú reštaurácie od Antonia Canovu. Nájdené v Baiae v južnom Taliansku. Národné archeologické múzeum v Aténach.
Pozrieť Urán (planéta) a Afrodita
Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Pozrieť Urán (planéta) a Akrécia (astronómia)
Alan Boss
Alan P. Boss (* 20. júl 1951, Lakewood, Ohio, Spojené štáty) je americký astrofyzik.
Pozrieť Urán (planéta) a Alan Boss
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Urán (planéta) a Amoniak
Ariel (mesiac)
Ariel je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Urán (planéta) a Ariel (mesiac)
Astrológia
Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.
Pozrieť Urán (planéta) a Astrológia
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Urán (planéta) a Astronómia
Astronomický symbol
Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.
Pozrieť Urán (planéta) a Astronomický symbol
Astronomy and Astrophysics
Astronomy and Astrophysics (skratka A&A alebo Astron. Astrophys.) je recenzovaný medzinárodný vedecký časopis, venujúci sa teoretickej, pozorovacej a prístrojovej astronómii a astrofyzike.
Pozrieť Urán (planéta) a Astronomy and Astrophysics
Atmosféra Jupitera
Pohyb atmosférických útvarov Jupitera Atmosféra Jupitera je plynný obal planéty Jupiter ohraničený zo spodnej strany jeho plášťom.
Pozrieť Urán (planéta) a Atmosféra Jupitera
Bar (tlak)
Bar (značka bar) je jednotka tlaku.
Pozrieť Urán (planéta) a Bar (tlak)
Búrka
Okraj búrkového mraku kumulonimbus Búrka je z odborného hľadiska.
Pozrieť Urán (planéta) a Búrka
Býk (súhvezdie)
Johanna Hevelia Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20.
Pozrieť Urán (planéta) a Býk (súhvezdie)
British Broadcasting Corporation
British Broadcasting Corporation (doslova Britská vysielacia spoločnosť), skratka BBC (čítaj) je britská televízna a rozhlasová verejnoprávna spoločnosť.
Pozrieť Urán (planéta) a British Broadcasting Corporation
Carnegie Institution of Washington
Carnegie Institution of Washington alebo Carnegie Institution for Science (skratka CIW) je organizácia v Spojených štátoch amerických, ktorú v roku 1902 založil Andrew Carnegie na podporu vedeckého výskumu.
Pozrieť Urán (planéta) a Carnegie Institution of Washington
Caroline Herschelová
Caroline Lucretia Herschelová (* 16. marec 1750, Hannover, Nemecko† 9. január 1848, Hannover) bola nemecká astronómka, ktorá spolupracovala so svojím bratom Williamom na katalogizácii hviezd a dvojhviezd severnej oblohy.
Pozrieť Urán (planéta) a Caroline Herschelová
Deň
Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.
Pozrieť Urán (planéta) a Deň
Doctor Who
Doctor Who je populárny britský sci-fi televízny seriál spoločnosti BBC.
Pozrieť Urán (planéta) a Doctor Who
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Urán (planéta) a Ekliptika
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Urán (planéta) a Elektrón
Elektrónvolt
Elektrónvolt (značka eV) je fyzikálna jednotka energie.
Pozrieť Urán (planéta) a Elektrónvolt
Elektrická vodivosť
Elektrická vodivosť je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť vodiča viesť elektrický prúd.
Pozrieť Urán (planéta) a Elektrická vodivosť
Elektromagnetické spektrum
upright.
Pozrieť Urán (planéta) a Elektromagnetické spektrum
Elipsoid
Elipsoid Elipsoid je priestorové teleso tvorené množinou všetkých bodov, ktorých poloha voči zadanému bodu spĺňa podmienky dané nasledujúcou nerovnicou.
Pozrieť Urán (planéta) a Elipsoid
Etán
Etán je druhý najjednoduchší uhľovodík (v homologickom rade alkánov) po metáne.
Pozrieť Urán (planéta) a Etán
Európska vesmírna agentúra
Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.
Pozrieť Urán (planéta) a Európska vesmírna agentúra
Fotolýza
Fotolýza je:Cammack, R. et al.: Oxford Dictionary of Biochemistry and Molecular Biology, 2006.
Pozrieť Urán (planéta) a Fotolýza
Fotometria
Fotometria je odbor optiky, ktorý skúma svetlo z pohľadu jeho pôsobenia na oko.
Pozrieť Urán (planéta) a Fotometria
Gaia (mytológia)
Gaia (iné názvy: Gé, Ge, ojedinele Gáia či Gaja, zastarano Gaea/Gæa, Gea; po grécky Γαῖα - Gaia - Zem alebo Γῆ - Gé - Zem; lat. Gaea/Gæa, Tellus, Terra) je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Ourana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.
Pozrieť Urán (planéta) a Gaia (mytológia)
Gravitačná diferenciácia
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.
Pozrieť Urán (planéta) a Gravitačná diferenciácia
Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný kolaps je proces, pri ktorom sa z hviezdy stáva čierna diera.
Pozrieť Urán (planéta) a Gravitačný kolaps (astronómia)
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Pozrieť Urán (planéta) a Gravitačný manéver
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Urán (planéta) a Gravitácia
Grécka mytológia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.
Pozrieť Urán (planéta) a Grécka mytológia
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Urán (planéta) a Hélium
Hekatoncheiri
Hekatoncheiri alebo Hekatoncheirovia (gr. Hekatoncheires;; etymológia: hekaton.
Pozrieť Urán (planéta) a Hekatoncheiri
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Urán (planéta) a Hmotnosť
Hodina
Hodina (skratka h) je časová jednotka rovnajúca sa 60 minútam alebo 3600 sekundám.
Pozrieť Urán (planéta) a Hodina
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Pozrieť Urán (planéta) a Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hustota
Hustota môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Hustota
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Urán (planéta) a Hviezda
Hviezdna veľkosť
Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále.
Pozrieť Urán (planéta) a Hviezdna veľkosť
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Pozrieť Urán (planéta) a Ión (častica)
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Urán (planéta) a Infračervené žiarenie
Ionosféra
Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým poľom, ktorá je ionizovaná.
Pozrieť Urán (planéta) a Ionosféra
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Pozrieť Urán (planéta) a Jadro planéty
Jérôme Lalande
Joseph Jérôme Lefrançois de Lalande (* 11. júl 1732, Bourg-en-Bresse Francúzsko – † 4. apríl 1807, Paríž) bol francúzsky matematik a astronóm.
Pozrieť Urán (planéta) a Jérôme Lalande
Johann Elert Bode
Johann Elert Bode (* 19. január 1747, Hamburg, Nemecko – † 23. november 1826, Berlín) bol nemecký astronóm, ktorý preformuloval a spopularizoval Titiusov-Bodeho zákon.
Pozrieť Urán (planéta) a Johann Elert Bode
John Flamsteed
John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.
Pozrieť Urán (planéta) a John Flamsteed
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Urán (planéta) a Joviálna planéta
Južný pól
''Južná pologuľa - pól'''''(1) Južný geografický pól'''(2) Južný magnetický pól(3) Južný geomagnetický pól(4) Južný pól nedostupnosti Južný pól je najjužnejšie miesto na každom približne guľatom astronomickom objekte.
Pozrieť Urán (planéta) a Južný pól
Juraj III. (Veľká Británia)
Juraj III. (* 4. jún 1738, Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie – † 29. január 1820, Windsor) bol kráľ Veľkej Británie a Írska, neskôr Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.
Pozrieť Urán (planéta) a Juraj III. (Veľká Británia)
Kameň
Kameň je tvrdá hornina, alebo úlomok minerálov (nerastov) používaný ako stavebný materiál, stavebný alebo dekoračný kameň.
Pozrieť Urán (planéta) a Kameň
Keckove teleskopy
Keckove teleskopy Súmrak a jeden z Keckovych teleskopov Keckove teleskopy sú dvojica optických a infračervených zrkadlových ďalekohľadov vybudovaných na vyhasnutej sopke Mauna Kea.
Pozrieť Urán (planéta) a Keckove teleskopy
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Urán (planéta) a Kelvin
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Urán (planéta) a Kométa
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Pozrieť Urán (planéta) a Koróna (astronómia)
Kordélia (mesiac)
Kordélia alebo Cordelia je mesiac planéty Urán.
Pozrieť Urán (planéta) a Kordélia (mesiac)
Kronos (mytológia)
Kronos Kronos bol grécky titán, otec Dia.
Pozrieť Urán (planéta) a Kronos (mytológia)
Kyklop
Kyklop alebo Kyklóp alebo Kyklóps (gr. Κύκλωψ - Kyklóps, lat. Cyclops) bol v gréckej a neskôr v rímskej mytológii veľký obor, ktorý mal jedno oko v strede čela.
Pozrieť Urán (planéta) a Kyklop
Leto
Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).
Pozrieť Urán (planéta) a Leto
Magnetický moment
Magnetický dipólový moment je vektorová veličina charakterizujúca zdroje magnetického poľa.
Pozrieť Urán (planéta) a Magnetický moment
Magnetosféra
Umelecké stvárnenie zemskej magnetosféry. Magnetosféra je oblasť okolo astronomického telesa, v ktorej dominuje magnetické pole tvorené daným telesom.
Pozrieť Urán (planéta) a Magnetosféra
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Urán (planéta) a Mars
Mól (jednotka SI)
Mól alebo mol, symbol mol, je jednotka látkového množstva sústavy.
Pozrieť Urán (planéta) a Mól (jednotka SI)
Medziplanetárny prach
Medziplanetárny prach sú drobné tuhé častice medziplanetárnej hmoty, mikrometeoroidy (kozmický prach).
Pozrieť Urán (planéta) a Medziplanetárny prach
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Urán (planéta) a Mesiac (družica)
Mesiace Urána
Puck. Nepravidelné satelity Urána Mesiace Urána sú prirodzené satelity planéty Urán.
Pozrieť Urán (planéta) a Mesiace Urána
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Urán (planéta) a Metán
Mikrovlnné žiarenie
Mikrovlnné žiarenie (iné názvy: mikrovlnové žiarenie, mikrovlnná/mikrovlnová radiácia; ako vlnenie: mikrovlnné vlnenie/vlny, mikrovlnové vlnenie/vlny, mikrovlny; ako časť elektromagnetického spektra: mikrovlnné/mikrovlnové spektrum, mikrovlnné/mikrovlnové pásmo) je elektromagnetické žiarenie ležiace vo frekvenčnom pásme 3.108 – 3.1011Hz (inak 300 MHz – 300 GHz).
Pozrieť Urán (planéta) a Mikrovlnné žiarenie
Mimozemský život
Ilustračná predstava živého Marsu Mimozemský život je označenie živej hmoty alebo priamo živých organizmov mimo planéty Zem.
Pozrieť Urán (planéta) a Mimozemský život
Minúta
Minúta (značka min) je jednotka času rovnajúca sa.
Pozrieť Urán (planéta) a Minúta
Miranda (mesiac)
Miranda je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Urán (planéta) a Miranda (mesiac)
Modrá
Modrá je jedna zo základných farieb spektra, je to farba monochromatického svetla o vlnovej dĺžke zhruba 470 nm.
Pozrieť Urán (planéta) a Modrá
Mrak
Mrak môžě byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Mrak
Nadmorská výška
HA, HB, HC, HD... nadmorskej výšky bodov A, B, C, D Údolí smrti je s 85,5 m pod morom najhlbší bod USA Vrcholová tabuľka s nadmorskou výškou vrcholu Nadmorská výška je zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k hladine niektorého mora (obvykle najbližšieho).
Pozrieť Urán (planéta) a Nadmorská výška
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Urán (planéta) a Neptún
Noc
svetelným znečistením viditeľným na obzore Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom.
Pozrieť Urán (planéta) a Noc
Obývateľná zóna
Obývateľná zóna (OZ) v astronómii je oblasť vo vesmíre, kde sú hviezdne podmienky dostatočne priaznivé pre život ako ho poznáme na Zemi.
Pozrieť Urán (planéta) a Obývateľná zóna
Oberon (mesiac)
Oberon (alebo Oberón) je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Urán (planéta) a Oberon (mesiac)
Objektív
Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.
Pozrieť Urán (planéta) a Objektív
Oblak
počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.
Pozrieť Urán (planéta) a Oblak
Ofélia (mesiac)
Ofélia alebo Ophelia je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Urán (planéta) a Ofélia (mesiac)
Organická látka
Drevo je typická organická látka, kde prevažuje celulóza, ale je tvorená i desiatkami ďalších zlučenín Organická látka alebo ústrojná látka je látka typická pre živú prírodu.
Pozrieť Urán (planéta) a Organická látka
Ouranos
Ouranos Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; /iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.
Pozrieť Urán (planéta) a Ouranos
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Pozrieť Urán (planéta) a Oxid uhličitý
Oxid uhoľnatý
Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.
Pozrieť Urán (planéta) a Oxid uhoľnatý
Pascal
Pascal (čítaj paskal) značka Pa je základná jednotka tlaku podľa medzinárodnej sústavy SI.
Pozrieť Urán (planéta) a Pascal
Pól (vesmírne teleso)
Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.
Pozrieť Urán (planéta) a Pól (vesmírne teleso)
Perihélium
Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.
Pozrieť Urán (planéta) a Perihélium
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Urán (planéta) a Planéta
Planetárna sonda
Planetárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavnou úlohou je prieskum pevných telies slnečnej sústavy, najmä planét, ich satelitov (mesiacov) a planétok a ich bezprostredného okolia.
Pozrieť Urán (planéta) a Planetárna sonda
Plášť
Plášť môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Plášť
Plyn
Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.
Pozrieť Urán (planéta) a Plyn
Počasie
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.
Pozrieť Urán (planéta) a Počasie
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Urán (planéta) a Polárna žiara
Prach
Prach môže znamenať.
Pozrieť Urán (planéta) a Prach
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Pozrieť Urán (planéta) a Prúdenie tepla
Protón
Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.
Pozrieť Urán (planéta) a Protón
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Urán (planéta) a Protohviezda
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Pozrieť Urán (planéta) a Protoplanéta
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Urán (planéta) a Protoplanetárny disk
Prstenec planéty
Prstence Jupitera Prstence Saturna Prstenec planéty (iné názvy: prstenec, staršie prsteň) je štruktúra tvorená prachom a inými malými časticami, ktoré obiehajú okolo planéty v tenkom disku.
Pozrieť Urán (planéta) a Prstenec planéty
Prvok
Prvok môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Prvok
Radiačný pás
Radiačný pása alebo pás žiarenia je jeden z prstencov (torusov) v okolí planéty, v ktorom je zachytené korpuskulárne žiarenie (energetické ióny a elektróny).
Pozrieť Urán (planéta) a Radiačný pás
Rád
Rád môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Rád
Rímska mytológia
Rímska mytológia bola súčasťou rímskej kultúry.
Pozrieť Urán (planéta) a Rímska mytológia
Rovník
Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.
Pozrieť Urán (planéta) a Rovník
Rovnobežka
Rovnobežka môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Rovnobežka
Ryby (súhvezdie)
Ryby (Pisces, Psc) sú zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Vodnár na západe a Baran na východe.
Pozrieť Urán (planéta) a Ryby (súhvezdie)
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Urán (planéta) a Saturn
Saturn (boh)
Saturnus (Polidoro da Caravaggio, 16. storočie) Saturn alebo Saturnus bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času.
Pozrieť Urán (planéta) a Saturn (boh)
Severný pól
''Severná pologuľa - pól'''''(1) Severný pól'''(2) Južný magnetický pól(3) Južný geomagnetický pól(4) Severný pól nedostupnosti Severný pól je najsevernejšie miesto na každom približne guľatom astronomickom objekte.
Pozrieť Urán (planéta) a Severný pól
Sklon osi rotácie
Rozsah sklonu Zemskej osi Sklon osi rotácie je astronomický pojem, ktorý vyjadruje uhol medzi osou rotácie planéty a rovinou obehu.
Pozrieť Urán (planéta) a Sklon osi rotácie
Slnečná aktivita
Výron koronálnej hmoty. Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním.
Pozrieť Urán (planéta) a Slnečná aktivita
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Urán (planéta) a Slnečná sústava
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Urán (planéta) a Slnko
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Pozrieť Urán (planéta) a Spektroskopia
Stratosféra
Stratosféra (z lat. stratum, prikrývka a gr. σφαίρα, sfera, guľa) je druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry po troposfére.
Pozrieť Urán (planéta) a Stratosféra
Sulfán
Sulfán (H2S) alebo zastarale sírovodík je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou.
Pozrieť Urán (planéta) a Sulfán
Svetelné znečistenie
Zložený obrázok Zeme v noci Mexiku Osvetlené nebo v nočnom Los Angeles Svetelné znečistenie (iné názvy: rušivé svetlo, svetelný smog) je všeobecne svetlo s nežiaducimi účinkami (predovšetkým presvetlenie oblohy, svietenie do bytov).
Pozrieť Urán (planéta) a Svetelné znečistenie
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Svetlo
Teleskop
Teleskop môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Teleskop
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Urán (planéta) a Teplo
Termosféra
Pohľad na vrchné vrstvy zemskej atmosféry z vesmíru a Mesiac Termosféra (z gr. θερμός, thermós (teplý) a σφαίρα, sfera (guľa)) je štvrtá hlavná vrstva zemskej atmosféry po mezosfére.
Pozrieť Urán (planéta) a Termosféra
Tesla
Tesla (príp. TESLA) môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Tesla
Titan (mytológia)
Titani alebo zriedkavejšie Titáni či Títáni (po grécky Titanes/iný prepis: Títánes, po lat. Titanes) boli starogrécki synovia a dcéry Urana a Gaie, najstaršia generácia starogréckych bohov.
Pozrieť Urán (planéta) a Titan (mytológia)
Titánia (mesiac)
Titánia alebo Titania je prirodzený satelit Urána a najväčší z jeho mesiacov.
Pozrieť Urán (planéta) a Titánia (mesiac)
Tlak
Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.
Pozrieť Urán (planéta) a Tlak
Transneptúnsky objekt
Pomerné veľkosti niektorých TNO Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu.
Pozrieť Urán (planéta) a Transneptúnsky objekt
Tropopauza
Tropopauza je prechodná vrstva medzi troposférou a stratosférou s priemernou hrúbkou asi 2 km.
Pozrieť Urán (planéta) a Tropopauza
Troposféra
Oblaky cirokumulus nachádzajúce sa v horných častiach troposféry Troposféra (z gr. τροπή, tropé (obrat) a σφαίρα, sfera (guľa)) je najspodnejšia vrstva atmosféry.
Pozrieť Urán (planéta) a Troposféra
Uhľovodík
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.
Pozrieť Urán (planéta) a Uhľovodík
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Urán (planéta) a Uhlík
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Urán (planéta) a Ultrafialové žiarenie
Umbriel (mesiac)
Umbriel je prirodzený satelit Urána.
Pozrieť Urán (planéta) a Umbriel (mesiac)
Unicode
Unicode je medzinárodný štandard, ktorého cieľom je definovať kódovaciu schému schopnú reprezentovať väčšinu znakov používaných v písaných jazykoch spolu s inými symbolmi.
Pozrieť Urán (planéta) a Unicode
Veľká polos
Parametre elipsy: a: veľká polos, b: malá polos, e: lineárna excentricita, excentricita .
Pozrieť Urán (planéta) a Veľká polos
Vedecká fantastika
Kozmická loď zo sci-fi filmu Vedecká fantastika alebo science fiction alebo sci-fi je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.
Pozrieť Urán (planéta) a Vedecká fantastika
Vedenie tepla
Vedenie tepla (zastarano tepelná kondukcia) je jeden zo spôsobov šírenia tepla v telesách, pri ktorom si pri vzájomných zrážkach častice materiálu navzájom odovzdávajú časť svojej pohybovej energie.
Pozrieť Urán (planéta) a Vedenie tepla
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Urán (planéta) a Vesmír
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Urán (planéta) a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Urán (planéta) a Vodík
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Pozrieť Urán (planéta) a Vodná para
Vznik života
Vznik života môže byť.
Pozrieť Urán (planéta) a Vznik života
Vznik hviezdy
Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.
Pozrieť Urán (planéta) a Vznik hviezdy
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pozrieť Urán (planéta) a William Herschel
William Shakespeare
William Shakespeare (* apríl 1564; pokrstený 26. apríla 1564, Stratford-upon-Avon – † 23. apríl 1616, Stratford-upon-Avon) bol významný anglický spisovateľ, dramatik a herec.
Pozrieť Urán (planéta) a William Shakespeare
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Urán (planéta) a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Urán (planéta) a Zem
Zima
V mnohých častiach sveta je toto ročné obdobie spojené so snehom Vihorlatských vrchoch Typický zimný šport - lyžovanie Animácia zmien snehovej pokrývky v priebehu roka Zima je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.
Pozrieť Urán (planéta) a Zima
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Pozrieť Urán (planéta) a 2004
2006
Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Urán (planéta) a 2006
2008
Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Pozrieť Urán (planéta) a 2008
2021
Rok 2021 (MMXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Pozrieť Urán (planéta) a 2021
2022
Rok 2022 (MMXXII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Urán (planéta) a 2022
2031
2031.
Pozrieť Urán (planéta) a 2031
23. august
* celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov.
Pozrieť Urán (planéta) a 23. august
24. január
* Sviatok svätého Františka Saleského, patróna spisovateľov, novinárov a tlače.
Pozrieť Urán (planéta) a 24. január
Pozri tiež
Astronomické objekty objavené v roku 1781
- Messier 100
- Messier 103
- Messier 105
- Messier 106
- Messier 108
- Messier 109
- Messier 80
- Messier 84
- Messier 85
- Messier 86
- Messier 88
- Messier 89
- Messier 90
- Messier 91
- Messier 93
- Messier 94
- Messier 95
- Messier 96 (galaxia)
- Messier 98
- Messier 99
- NGC 3953
- NGC 5195
- Sombrérová galaxia
- Sovia hmlovina
- Urán (planéta)
- Veterník (galaxia)
- Virgo A
- Vreteno (galaxia)
Urán
- Prstence Urána
- Titiusov-Bodeho rad
- Urán (planéta)
- William Herschel
- William Lassell
Známy ako 34 Tauri.