Uhorsko a Zápoľskovci

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Uhorsko a Zápoľskovci

Uhorsko vs. Zápoľskovci

Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918. Zapolya Štefan 1528 Zápoľskovci alebo Zápoľskí (základný tvar: Zápoľský, maď. Szapolyai, chorvát. Zapoljski) bol uhorský magnátsky rod chorvátskeho pôvodu, pochádzal z chorvátskej dediny Zapolje, (Rešetar, Požegská stolica) v Slávónsku od ktorej odvodzoval svoje priezvisko.

Žigmund (Svätá rímska ríša)

Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg, Svätá rímska ríša – † 9. december 1437, Znojmo, České kráľovstvo) bol brandenburský markgróf (13781388 a 14111415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 14361437), rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414), lombardský kráľ (25. november 1431) a rímsko-nemecký cisár (31. máj 1433).

Uhorsko a Žigmund (Svätá rímska ríša) · Zápoľskovci a Žigmund (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »

Ľudovít II. (Uhorsko)

Ľudovít II. (* 1. júl 1506, Budín, † 29. august 1526, Moháč) bol český (ako Ľudovít) a uhorský (ako Ľudovít II.) kráľ.

Uhorsko a Ľudovít II. (Uhorsko) · Zápoľskovci a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Bitka pri Moháči (1526)

Bitka pri Moháči bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy.

Bitka pri Moháči (1526) a Uhorsko · Bitka pri Moháči (1526) a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Chorvátčina

Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.

Chorvátčina a Uhorsko · Chorvátčina a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)

Ferdinand I. 1531 Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1558), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho spolukráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Jany Kastílskej, kastílskej kráľovnej a dedičky španielskeho trónu.

Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) a Uhorsko · Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Habsburgovci

Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.

Habsburgovci a Uhorsko · Habsburgovci a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Jagelovci

Erb Jagelovcov Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu.

Jagelovci a Uhorsko · Jagelovci a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Ján Huňady

Ján Huňady (starším slovenským pravopisom: Ján Hynyadi/Hunyadi, po maďarsky Hunyady János, po nemeckyJohann Hunyadi, po rumunsky Iancu/Ioan (Corvinus) de Hunedoara, po srbsky Sibinjanin Janko; * 1387/1400/1407, hrad Hunyad, Hunedoara – † 11. august 1456, Zemun) bol sedmohradský šľachtic, vynikajúci vojvodca, jedna z najvýznamnejších osobností 15.

Ján Huňady a Uhorsko · Ján Huňady a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Ján I. (Uhorsko)

Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Uhorsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského (* 1434, † 1499) a Hedvigy Tešínskej.

Ján I. (Uhorsko) a Uhorsko · Ján I. (Uhorsko) a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Maďarčina

Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarčina a Uhorsko · Maďarčina a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Matej I.

Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.

Matej I. a Uhorsko · Matej I. a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Osmanská ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.

Osmanská ríša a Uhorsko · Osmanská ríša a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Rakúske cisárstvo

Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.

Rakúske cisárstvo a Uhorsko · Rakúske cisárstvo a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Sedmohradsko

Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.

Sedmohradsko a Uhorsko · Sedmohradsko a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Sliezsko

Sliezsko je historické územie rozkladajúce sa v súčasnosti sčasti v Poľsku (väčšina území), sčasti v Česku a osada Pechern a dve exklávy severozápadne od mesta Bad Muskau ležia v Nemecku.

Sliezsko a Uhorsko · Sliezsko a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Spiš (región)

Spišský hrad Poloha Spišu v rámci Slovenska Spiš (Spišský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov.

Spiš (región) a Uhorsko · Spiš (región) a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Spišský hrad

Spišský hrad (-normovaný názov; iné názvy: hrad Spiš, zastarano: Spišský zámok) je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch.

Spišský hrad a Uhorsko · Spišský hrad a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Stoličný Belehrad

Stoličný Belehrad (staršie: Stolný Belohrad) je mesto v Maďarsku.

Stoličný Belehrad a Uhorsko · Stoličný Belehrad a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

Temešvár

Radnica Temešvár je mesto v západnom Rumunsku.

Temešvár a Uhorsko · Temešvár a Zápoľskovci · Pozrieť viac »

14. storočie

14.

14. storočie a Uhorsko · 14. storočie a Zápoľskovci · Pozrieť viac »