Rýchlejšie ako prehliadači!
31 vzťahy: Alexander Veľký, Čierne more, Balkánske vojny, Balkánsky polostrov, Berlínsky kongres, Bospor, Bulharsko, Byzantská ríša, Claudius, Dardanely, Egejské more, Góti, Grécko, Hornotrácka nížina, Justinián I., Macedónia, Marmarské more, Osmanská ríša, Rím, Rimania (staroveký národ), Rodopy, Slovania, Staroveký Rím, Stredovek, Tráci, Turecko, Východná Rumélia, Východná Trácia, Západná Trácia, 1. storočie, 6. storočie.
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Alexander Veľký · Pozrieť viac »
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Čierne more · Pozrieť viac »
Balkánske vojny
Balkánske vojny boli vojny, ktorých cieľom bolo rozdelenie a oslobodenie vojenskou cestou kresťanského obyvateľstva európskej časti Osmanskej ríše.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Balkánske vojny · Pozrieť viac »
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »
Berlínsky kongres
Účastníci Berlínskeho kongresu. Berlínsky kongres (13. jún 1878 – 13. júl 1878) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností – Spojené kráľovstvo (Benjamin Disraeli), Nemecko (Otto von Bismarck), Rakúsko-Uhorsko (Július Andráši), Taliansko, Rusko (Alexandr Michajlovič Gorčakov) – a Osmanskej ríše.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Berlínsky kongres · Pozrieť viac »
Bospor
Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Bospor · Pozrieť viac »
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Bulharsko · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Claudius
Claudius alebo Klaudius, celým menom Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus (* 1. august 10 pred Kr., Lugdunum, Galia – † 13. október 54), pôvodne známy ako Tiberius Claudius Drussus Nero Germanicus, bol v rokoch 41 – 54 cisár Rímskej ríše z juliovsko-klaudiovskej dynastie.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Claudius · Pozrieť viac »
Dardanely
Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Dardanely · Pozrieť viac »
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Egejské more · Pozrieť viac »
Góti
Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).
Nový!!: Trácia (historické územie) a Góti · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Trácia (historické územie) a Grécko · Pozrieť viac »
Hornotrácka nížina
Hornotrácka nížina je rozsiahla nížina v Bulharsku.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Hornotrácka nížina · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Justinián I. · Pozrieť viac »
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Macedónia · Pozrieť viac »
Marmarské more
Marmarské more (turecky: Marmara Denizi, grécky: Μαρμαρα̃ Θάλασσα or Προποντίδα) je vnútrozemské more, ktoré je Bosporom oddelené od Čierneho a Dardanelami (resp. polostrovom Gelibolu) od Egejského mora.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Marmarské more · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Rím · Pozrieť viac »
Rimania (staroveký národ)
Rimania, latinsky Romani, grécky Ρωμαίοι (Roimaioi, alebo Roméi), je označenie pre staroveké etnické obyvateľstvo žijúce v rôznych častiach Rímskej ríše.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Rimania (staroveký národ) · Pozrieť viac »
Rodopy
Rodopy je pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Rodopy · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Slovania · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Stredovek · Pozrieť viac »
Tráci
Trácky bojovník z 5. až 4. storočia pred Kr. Tráci alebo staršie Trákovia boli indoeurópske kmene v Trácii; obývali dnešné Rumunsko a Bulharsko, východné Srbsko, grécku a tureckú Tráciu a severozápadnú Malú Áziu.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Tráci · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Turecko · Pozrieť viac »
Východná Rumélia
Východná Rumélia bola autonómna oblasť Osmanskej ríše na Balkáne v rokoch 1878 – 1885.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Východná Rumélia · Pozrieť viac »
Východná Trácia
Poloha Východná Trácia (iné názvy: Edirnská Trácia, turecká Trácia, Trácia, európske Turecko; po bulharsky: Източна Тракия (Iztočna Trakija) / Одринска Тракия (Odrinska Trakija), po grécky: Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki), po turecky: Doğu Trakya) je územie dnešnej európskej časti Turecka.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Východná Trácia · Pozrieť viac »
Západná Trácia
Západná Trácia (iné názvy: Egejská Trácia, grécka Trácia, Trácia; po grécky: Θράκη-Thraki, Δυτική ΘράκηDytiki Thraki, Ελληνική ΘράκηElliniki Thraki, po bulharsky: Западна Тракия – Zapadna Trakija, Беломорска ТракияBelomorska Trakija, Гръцка ТракияGracka Trakija, po turecky: Batı Trakya, Yunanistan Trakya) je historická oblasť v súčasnom Grécku.
Nový!!: Trácia (historické územie) a Západná Trácia · Pozrieť viac »
1. storočie
1.
Nový!!: Trácia (historické územie) a 1. storočie · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Trácia (historické územie) a 6. storočie · Pozrieť viac »
