Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša
Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša mať 18 veci spoločné (v Úniapédia): Arianizmus, Arkadios, Byzantská ríša, Cisár, Flavius Aetius, Galla Placidia, Hispánia, Honorius, Istanbul, Itália, Kartágo, Miláno, Ravenna, Rím, Rýn, Solún, Staroveký Rím, Valentinianus III..
Arianizmus
Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.
Arianizmus a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Arianizmus a Západorímska ríša ·
Arkadios
Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.
Arkadios a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Arkadios a Západorímska ríša ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská ríša a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Byzantská ríša a Západorímska ríša ·
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Cisár a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Cisár a Západorímska ríša ·
Flavius Aetius
Flavius Aetius (* cca 390, Durostorum, Bulharsko – † 21. september 454, Ravenna, Taliansko), niekedy označovaný ako posledný Riman, bol vojvodca cisára Valentiniana III., ktorý po roku 437 získal dominantné postavenie na západorímskom dvore. O jeho pôvode sa nezachovalo príliš veľa informácii. Vieme, že jeho matka bola Rimanka z Itálie a jeho otec Gaudentius bol vojenským veliteľom v Sirmiu, nevylučuje sa, že mal germánskych predkov. Naopak s istotou sa vie, že v mladosti strávil istý čas ako rukojemník pri Hunoch. Kontakty, ktoré tam nadviazal, mu veľmi pomohli v spoločenskom vzostupe. Cisárovi Valentinianovi, vlastne skôr jeho matke a poručníčke Galle Placidii, Aetius po prvý raz výrazne prospel roku 425, keď získal na pomoc proti uzurpátorovi Iohannovi hunske oddiely. Aj keď do bojov nakoniec priamo nezasiahol (Valentinianove vojska zvíťazili krátko pred jeho príchodom), už len hrozba útoku nalomila Iohannovo postavenie v Itálii. Galla Placidia Aetia za odmenu vymenovala na magistrem militum v galských provinciách. V novej funkcii vystúpil Aetius aktívne proti Vizigótom blízko Arles a podarilo sa mu ich poraziť. Rovnako dobre si počínal aj počas vojny s Burgundami, usadenými okolo dnešného Wormsu, ktorých porazil v roku 437. Zhruba od tej doby sa jeho postavenie v západorímskej ríši fakticky rovnalo spoluvláde. Najslávnejšia bitka však na Aetia iba čakala. Stretol sa v nej s húnskym kráľom Attilom roku 451 na Katalaunských poliach, kde spoločne s Vizigótmi dosiahol prinajmenšom uspokojivý výsledok – Huni odtiahli z Gálie. Vnútropoliticky stál Aetius na strane senátnej aristokracie a v opozícii proti cisárovi. Valentinianus sa ho nepochybne obával, a hneď ako mu to pomery dovolili (Attilova smrť roku 453), obvinil všemocného veliteľa z vlastizrady a vlastnou rukou ho zavraždil. Tento krok pripravil ríšu snáď o jediného muža schopného zaistiť poriadok v provinciách, ktorý vedel okrem iného obratne využívať spory najrôznejších etník na rímskej pôde aj mimo nej. Keď cisára 16. marca 455 zabili Aetiovi priaznivci, prevládli v západorímskej ríši dezintegračné tendencie, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyvrcholili jej pádom.
Flavius Aetius a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Flavius Aetius a Západorímska ríša ·
Galla Placidia
Galla Placidia Galla Placidia (* okolo r. 390 – † 27. november 450), bola dcérou rímskeho cisára Theodosia I. Veľkého a jeho druhej manželky Gally, nevlastnou sestrou cisára Východorímskej ríše Arcadia a cisára Západorímskej ríše Honoria, manželkou gótskeho náčelníka Athaulfa a manželkou rímskeho cisára Constantia III., matkou a regentkou cisára Západorímskej ríše Valentiniana III.
Galla Placidia a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Galla Placidia a Západorímska ríša ·
Hispánia
Hispánia (po latinsky Hispania) je starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov (doložené od roku 200 pred Kr.), ako aj súčasť názvu rôznych rímskych provincií na tomto území (neskôr aj v časti Afriky a na Baleároch).
Hispánia a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Hispánia a Západorímska ríša ·
Honorius
Flavius Honorius (* 9. september 384, Konštantínopol, Rímske cisárstvo – † 15. august 423, Ravenna, Západorímska ríša) bol rímsky cisár, prvý cisár Západorímskej ríše.
Honorius a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Honorius a Západorímska ríša ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Istanbul a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Istanbul a Západorímska ríša ·
Itália
Itália môže byť.
Itália a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Itália a Západorímska ríša ·
Kartágo
Kartágo bolo staroveké mesto v Severnej Afrike na pobreží Stredozemného mora v dnešnom Tunisku.
Kartágo a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Kartágo a Západorímska ríša ·
Miláno
Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska.
Miláno a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Miláno a Západorímska ríša ·
Ravenna
Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.
Ravenna a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Ravenna a Západorímska ríša ·
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Rím a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Rím a Západorímska ríša ·
Rýn
Rýn (po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn, v jaz. romanši: Rein) je jedna z najdlhších riek západnej Európy.
Rýn a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Rýn a Západorímska ríša ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Solún a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Solún a Západorímska ríša ·
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Staroveký Rím a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Staroveký Rím a Západorímska ríša ·
Valentinianus III.
Valentinianus III., celým menom Flavius Placidius Valentinianus bol rímsky cisár Západorímskej ríše v rokoch 425 – 455.
Theodosius I. (Byzantská ríša) a Valentinianus III. · Valentinianus III. a Západorímska ríša ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša
Porovnanie medzi Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša
Theodosius I. (Byzantská ríša) má 55 vzťahom, pričom Západorímska ríša má 113. Ako oni majú spoločného 18, index Jaccard je 10.71% = 18 / (55 + 113).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Theodosius I. (Byzantská ríša) a Západorímska ríša. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
