Theodosius I. (Byzantská ríša) a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Theodosius I. (Byzantská ríša) a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše

Theodosius I. (Byzantská ríša) vs. Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú. Tento zoznam rímskych konzulov (fasti consulares), z ktorých mnohí boli zároveň cisármi, tvoril základnú kostru rímskeho dejepisectva a tvorí základ datovania modernej rímskej archeológie, pretože podľa mien konzulov sa označovali roky.

Arkadios

Busta Flavia Arcadia Arkadios (iné mená: Arcadius, Arkadius, Flavius Arcadius, Imperator Caesar Flavius Arcadius Augustus; * 377 – † 1. máj 408) bol východorímsky cisár, vládnuci v rokoch 395 – 408.

Arkadios a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Arkadios a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Byzantská ríša a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Byzantská ríša a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Cisár

Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.

Cisár a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Cisár a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Flavius Aetius

Flavius Aetius (* cca 390, Durostorum, Bulharsko – † 21. september 454, Ravenna, Taliansko), niekedy označovaný ako posledný Riman, bol vojvodca cisára Valentiniana III., ktorý po roku 437 získal dominantné postavenie na západorímskom dvore. O jeho pôvode sa nezachovalo príliš veľa informácii. Vieme, že jeho matka bola Rimanka z Itálie a jeho otec Gaudentius bol vojenským veliteľom v Sirmiu, nevylučuje sa, že mal germánskych predkov. Naopak s istotou sa vie, že v mladosti strávil istý čas ako rukojemník pri Hunoch. Kontakty, ktoré tam nadviazal, mu veľmi pomohli v spoločenskom vzostupe. Cisárovi Valentinianovi, vlastne skôr jeho matke a poručníčke Galle Placidii, Aetius po prvý raz výrazne prospel roku 425, keď získal na pomoc proti uzurpátorovi Iohannovi hunske oddiely. Aj keď do bojov nakoniec priamo nezasiahol (Valentinianove vojska zvíťazili krátko pred jeho príchodom), už len hrozba útoku nalomila Iohannovo postavenie v Itálii. Galla Placidia Aetia za odmenu vymenovala na magistrem militum v galských provinciách. V novej funkcii vystúpil Aetius aktívne proti Vizigótom blízko Arles a podarilo sa mu ich poraziť. Rovnako dobre si počínal aj počas vojny s Burgundami, usadenými okolo dnešného Wormsu, ktorých porazil v roku 437. Zhruba od tej doby sa jeho postavenie v západorímskej ríši fakticky rovnalo spoluvláde. Najslávnejšia bitka však na Aetia iba čakala. Stretol sa v nej s húnskym kráľom Attilom roku 451 na Katalaunských poliach, kde spoločne s Vizigótmi dosiahol prinajmenšom uspokojivý výsledok – Huni odtiahli z Gálie. Vnútropoliticky stál Aetius na strane senátnej aristokracie a v opozícii proti cisárovi. Valentinianus sa ho nepochybne obával, a hneď ako mu to pomery dovolili (Attilova smrť roku 453), obvinil všemocného veliteľa z vlastizrady a vlastnou rukou ho zavraždil. Tento krok pripravil ríšu snáď o jediného muža schopného zaistiť poriadok v provinciách, ktorý vedel okrem iného obratne využívať spory najrôznejších etník na rímskej pôde aj mimo nej. Keď cisára 16. marca 455 zabili Aetiovi priaznivci, prevládli v západorímskej ríši dezintegračné tendencie, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyvrcholili jej pádom.

Flavius Aetius a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Flavius Aetius a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Gracián

Gracián (iné mená: Gratián, Gratian) môže byť.

Gracián a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Gracián a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Staroveký Rím a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Staroveký Rím a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »

Valentinianus III.

Valentinianus III., celým menom Flavius Placidius Valentinianus bol rímsky cisár Západorímskej ríše v rokoch 425 – 455.

Theodosius I. (Byzantská ríša) a Valentinianus III. · Valentinianus III. a Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše · Pozrieť viac »