Staroveké Grécko a Staroveký Rím

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Staroveké Grécko a Staroveký Rím

Staroveké Grécko vs. Staroveký Rím

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Byzantská ríša a Staroveké Grécko · Byzantská ríša a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Delfy

Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.

Delfy a Staroveké Grécko · Delfy a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Egypt a Staroveké Grécko · Egypt a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Etrúria

Etrúria (gr. Tyrrhénia) je historické územie v strednej a západne časti Apeninského polostrova, nazývané podľa jeho starovekých obyvateľov, Etruskov.

Etrúria a Staroveké Grécko · Etrúria a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Etruskovia

Rozšírenie etruskej civilizácie Etruský chrám Orvieto Etruské písmo Etruskovia bol staroveký národ, ktorý žil na Apeninskom polostrove, na území historicky známom ako Etrúria, rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného Toskánska.

Etruskovia a Staroveké Grécko · Etruskovia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Falanga (šík)

Grécka falanga v boji pod paľbou lukostrelcov. Falanga (falanx) bola staroveká vojenská formácia (taktika), pri ktorej vojaci vytvorili jeden zomknutý šík o hĺbke viacerých radov.

Falanga (šík) a Staroveké Grécko · Falanga (šík) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Filozofia a Staroveké Grécko · Filozofia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Galia

Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr. Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a čiastočne aj Holandska, Nemecka a Talianska (Predalpská Galia).

Galia a Staroveké Grécko · Galia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Gréci a Staroveké Grécko · Gréci a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Grécko a Staroveké Grécko · Grécko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Hadrián

Hadriánov val Hadrián alebo (po latinsky) Hadrianus, celým menom Publius Aelius Traianus Hadrianus (* 24. január 76 – 10. júl 138) v rokoch 117 až 138 rímsky cisár z Nervovsko-antoninovskej dynastie.

Hadrián a Staroveké Grécko · Hadrián a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Hérodotos

Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.

Hérodotos a Staroveké Grécko · Hérodotos a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Hoplita

Grécky hoplita Hoplita (gr. ὁπλῑ́της, hoplítés) bol bojovník pechoty v starovekom Grécku, zaraďovaný do skupiny tzv.

Hoplita a Staroveké Grécko · Hoplita a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Ilýri

Ilýrska prilba Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska).

Ilýri a Staroveké Grécko · Ilýri a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Istanbul a Staroveké Grécko · Istanbul a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Italikovia

Italikovia boli staroveké etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré prišli v 2. tisícročí pred Kristom na územie Apeninského polostrova zo severu, t. j. zo strednej Európy, a usadili sa v južnej polovici celého územia dnešného Talianska.

Italikovia a Staroveké Grécko · Italikovia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Kelti

1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.

Kelti a Staroveké Grécko · Kelti a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Malá Ázia a Staroveké Grécko · Malá Ázia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Mykénska kultúra

Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.

Mykénska kultúra a Staroveké Grécko · Mykénska kultúra a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68, pri Ríme) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie.

Nero a Staroveké Grécko · Nero a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Olympijské hry (starovek)

amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 394 (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.

Olympijské hry (starovek) a Staroveké Grécko · Olympijské hry (starovek) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Pergamon

Kráľovstvo Pergamon v roku 188 pred Kr. Pergamon bol grécky mestský štát na dnešnom západnom pobreží Turecka.

Pergamon a Staroveké Grécko · Pergamon a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Ploutarchos (spisovateľ)

Plutarchos Ploutarchos (iné prepisy: Plútarchos, Plutarchos;; starší názov: Plutarch; * asi 45, Cheronia – † asi 125, tamtiež) bol významný grécky spisovateľ – historik, filozof, autor moralistických diel.

Ploutarchos (spisovateľ) a Staroveké Grécko · Ploutarchos (spisovateľ) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Pompeje

Pompeje (tal. Pompei, lat. Pompeii) sú archeologická lokalita na mieste niekdajšieho antického mesta, ležiaca na pobreží Tyrrhenského mora v južnom Taliansku v regióne Kampánia.

Pompeje a Staroveké Grécko · Pompeje a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Sicília (ostrov)

Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.

Sicília (ostrov) a Staroveké Grécko · Sicília (ostrov) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Starogréčtina

Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.

Starogréčtina a Staroveké Grécko · Starogréčtina a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Stredovek

Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.

Staroveké Grécko a Stredovek · Staroveký Rím a Stredovek · Pozrieť viac »

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Staroveké Grécko a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Staroveký Rím a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Thoukydides

Thukydides Thoukydides (iné názvy: Thúkýdidés, Thúkydides, Thukydides, Tukydides, Túkydides; * asi 460 pred Kr., Atény – † asi 396 pred Kr.) bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov.

Staroveké Grécko a Thoukydides · Staroveký Rím a Thoukydides · Pozrieť viac »

Vespazián

Vespazián (iné mená: Vespasianus, Vespasián, Vespasian), celým menom Titus Flavius Vespasianus, ako cisár Titus Flavius Caesar Vespasianus Augustus (* 17. november 9, Falacrina† 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár, zakladateľ Flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií.

Staroveké Grécko a Vespazián · Staroveký Rím a Vespazián · Pozrieť viac »