Spiš (región) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Spiš (región) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš

Spiš (región) vs. Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš

Spišský hrad Poloha Spišu v rámci Slovenska Spiš (Spišský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov. Rysmi, ktorá sa stala z maďarského rakúskym územím v roku 1902, teraz Poľsko * 6 - Tatranská Javorina (Jaworzyna Spiska) v rokoch 1918-1919 v Poľsku, od 28. júla 1920 do 1. decembra 1938 na území Československa, 1. decembra 1938 - 21. novembra 1939 v Poľska, od 21. novembra 1939 Československo * 7 - severozápadný Spiš (Poľský Spiš), súčasť Uhorska potom od roku 1918 do 21. novembra 1939 a po 20. máji 1945 súčasť Poľska * 8 - Lesnica v rokoch 1918-1919 Poľsko, od roku 1920-1938 Slovensko, od 1. decembra 1938 do 21. novembra 1939 Poľsko; teraz Slovensko Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš bol jeden z česko-slovensko-poľských pohraničných sporov a viedol sa medzi týmito štátmi od roku 1918 do roku 1958.

Ždiar

Ždiar (gor. Zor) je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Spiš (región) a Ždiar · Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš a Ždiar · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Spiš (región) a Česko-Slovensko · Česko-Slovensko a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.

Druhá svetová vojna a Spiš (región) · Druhá svetová vojna a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Edvard Beneš

Prof.

Edvard Beneš a Spiš (región) · Edvard Beneš a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Halič (región)

Halič alebo zriedkavo Galícia je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a Rakúsko-Uhorska v rokoch 1772 až 1918.

Halič (región) a Spiš (región) · Halič (región) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Jurgov

Jurgov je malá dedinka na Spiši (okolo 900 obyvateľov).

Jurgov a Spiš (región) · Jurgov a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Liptov (región)

Erb Liptova Poloha Liptova right Liptov (Liptovský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu.

Liptov (región) a Spiš (región) · Liptov (región) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Mníchovská dohoda

Nemecka Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva;Mníchovská zrada oficiálne: Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29. September 1938, v preklade z  „Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom, učinená v Mníchove 29. septembra 1938“) bola medzinárodná zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 02:30 SEČ zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska, dohodnutá na konferencii v Mníchove prebiehajúcej od 29. septembra, na základe ktorej bolo Československo donútené odstúpiť Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

Mníchovská dohoda a Spiš (región) · Mníchovská dohoda a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Nedeca

Nedeca Nedeca je obec na Spiši.

Nedeca a Spiš (región) · Nedeca a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Orava (región)

Poloha Oravy Orava v rámci Uhorska Oravský hrad Pôvodný oravský erb Orava (Oravský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu.

Orava (región) a Spiš (región) · Orava (región) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Pieniny

Pieniny sú pohorie a geomorfologický celok oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostatným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom.

Pieniny a Spiš (región) · Pieniny a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Poľština

Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.

Poľština a Spiš (región) · Poľština a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Poľský Spiš

Región Poľský Spiš Poľský Spiš je región na juhu Poľska v Malopoľskom vojvodstve.

Poľský Spiš a Spiš (región) · Poľský Spiš a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Poľsko

Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

Poľsko a Spiš (región) · Poľsko a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Poprad

Kostol sv. Juraja, renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí Pešia zóna Panoráma Vysokých Tatier z Popradu Poprad je okresné mesto na severo-východe Slovenska v Prešovskom kraji.

Poprad a Spiš (región) · Poprad a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Poprad (rieka)

Rieka Poprad 1 kilometer južne od sútoku Hincovho potoka a Krupej Poprad je európska rieka.

Poprad (rieka) a Spiš (región) · Poprad (rieka) a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Praha

Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.

Praha a Spiš (región) · Praha a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.

Slovensko a Spiš (región) · Slovensko a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Stará Ľubovňa

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom.

Spiš (región) a Stará Ľubovňa · Stará Ľubovňa a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Tatranská Javorina

Tatranská Javorina je severotatranská podhorská obec neďaleko poľských hraníc.

Spiš (región) a Tatranská Javorina · Tatranská Javorina a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Trstená

Hattalova ulica Trstená je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Spiš (región) a Trstená · Trstená a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

Varšava

http://www.rozklad-pkp.pl/pl/terminal/warszawa-centralna ''Warszawa Centralna'' - hlavná vlaková stanica Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska.

Spiš (región) a Varšava · Varšava a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

20. máj

* Svetový deň včiel.

20. máj a Spiš (región) · 20. máj a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »

24. november

Žiadny popis.

24. november a Spiš (región) · 24. november a Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš · Pozrieť viac »