Slovensko a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Slovensko a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989

Slovensko vs. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Štátny znak ČSSR, používaný v rokoch 1960 až 1990 Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 (dobové písanie Československo) je označenie pre obdobie, počas ktorého v Česko-Slovensku vládla Komunistická strana (KSČ).

Alexander Dubček

RSDr. Alexander Dubček (* 27. november 1921, Uhrovec – † 7. november 1992, Praha) bol česko-slovenský komunistický politik a vrcholný predstaviteľ Pražskej jari.

Alexander Dubček a Slovensko · Alexander Dubček a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Štátna bezpečnosť

jazyk.

Štátna bezpečnosť a Slovensko · Štátna bezpečnosť a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Železná opona

nezúčastnené krajiny Železná opona bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny.

Slovensko a Železná opona · Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 a Železná opona · Pozrieť viac »

Česká socialistická republika

Česká socialistická republika (oficiálna skratka ČSR, zemepisný názov: Česko) bol v období od 1. januára 1969 do 6. marca 1990 oficiálny politický názov Česka.

Slovensko a Česká socialistická republika · Česká socialistická republika a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Slovensko a Česko-Slovensko · Česko-Slovensko a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Februárový prevrat

Komunisti oslavujú menovanie Gottwalda premiérom Februárový prevrat (alebo Februárový puč, tiež Február 1948, z pohľadu komunistov: Víťazný február) je názov komunistického prevratu v Česko-Slovensku, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom 1948.

Februárový prevrat a Slovensko · Februárový prevrat a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)

Budova bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe Federálne zhromaždenie (skrátene FZ, dlhý názov Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, neskôr Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) bol názov federálneho parlamentu Česko-Slovenska od 1. januára 1969 do 31. decembra 1992 (zánik Česko-Slovenska).

Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) a Slovensko · Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Kolektivizácia poľnohospodárstva

Kolektivizácia poľnohospodárstva alebo kolektivizácia je premena individuálneho súkromného hospodárstva na kolektívne.

Kolektivizácia poľnohospodárstva a Slovensko · Kolektivizácia poľnohospodárstva a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Komunistická strana Česko-Slovenska

Vlajka KSČ Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federáciou dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.

Komunistická strana Česko-Slovenska a Slovensko · Komunistická strana Česko-Slovenska a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Národná rada Slovenskej republiky

Budova NR SR z vyhliadky na Moste Slovenského národného povstania. Autorom stavby je Peter Puškár. Busta Alexandra Dubčeka od Ľudmily Cvengrošovej Reštaurácia Parlamentka nad Dunajom Rokovacia sála Národnej rady SR Národná rada Slovenskej republiky (skrátene Národná rada SR, príp. len Národná rada, akronym NR SR) je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky a Slovensko · Národná rada Slovenskej republiky a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Národný front Čechov a Slovákov

Volebný plagát Národného frontu z roku 1947 Národný front Čechov a Slovákov (alebo často len Národný front) bolo v rokoch 19451990 združenie politických strán (neskôr aj spoločenských organizácií) v Česko-Slovensku, ktoré bolo pôvodne založené s cieľom prevziať riadenie štátu po druhej svetovej vojne.

Národný front Čechov a Slovákov a Slovensko · Národný front Čechov a Slovákov a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Nežná revolúcia

Nežná revolúcia (17. november29. december 1989) je názov pre nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Iniciátormi boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv výtvarníci, herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva. Na Slovensku bola vytvorená Verejnosť proti násiliu a v Česku Občianske fórum. Po brutálnom zásahu polície v piatok 17. novembra proti študentom na pražskej Národnej triede študenti na všetkých vysokých školách od 21. novembra štrajkovali. V Bratislave študenti zorganizovali protestnú demonštráciu už vo štvrtok 16. novembra. 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. 7. decembra 1989 po rezignácii komunistickej federálnej vlády bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa uskutočnili v júni 1990.

Nežná revolúcia a Slovensko · Nežná revolúcia a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Normalizácia (ČSSR)

Normalizácia je v dejinách Česko-Slovenska.

Normalizácia (ČSSR) a Slovensko · Normalizácia (ČSSR) a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Pražská jar

Ceauşescova vláda bola od začiatku ostro proti okupácii. Na tejto fotografii ju rumunská komunistická vláda oficiálne odsudzuje. Helsinkách Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968.

Pražská jar a Slovensko · Pražská jar a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Ruština

Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.

Ruština a Slovensko · Ruština a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Slovenská socialistická republika

Slovenská socialistická republika (skratka SSR) bol oficiálny názov Slovenska od 1. januára 1969 do 1. marca 1990 v rámci federácie Československej socialistickej republiky.

Slovenská socialistická republika a Slovensko · Slovenská socialistická republika a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Socialistický realizmus

''Stalinov pomník'' v Prahe ''Lenin'' autor Isaak Brodsky Socialistický realizmus je umelecký smer a bol smerovaním oficiálneho (teda štátom podporovaného) umenia sovietskeho obdobia v ZSSR pred 2. svetovou vojnou a po nej a v krajinách strednej, juhovýchodnej a východnej Európy (vrátane Talianska).

Slovensko a Socialistický realizmus · Socialistický realizmus a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Slovensko a Sovietsky zväz · Sovietsky zväz a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Totalitarizmus

Totalitarizmus alebo totalizmus je v politike uplatňovanie (alebo snaha o uplatňovanie) zásady totality alebo menej presne synonymum slova totalita.

Slovensko a Totalitarizmus · Totalitarizmus a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Východný blok

Mapa východného bloku v rokoch 1948 – 1989 Východný blok (skrátene Východ) alebo sovietsky blok je neformálne pomenovanie Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v strednej a východnej Európe (Bulharska, Česko-Slovenska, Východného Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska a do roku približne 1960 aj Albánska), ktoré sa používalo počas studenej vojny.

Slovensko a Východný blok · Východný blok a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Voľby

Voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, ktorým sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie.

Slovensko a Voľby · Voľby a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska (alebo Okupácia / Začiatok okupácie Československa), komunistickou stranou označovaný aj ako vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú vojenskú okupáciu československého územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.

Slovensko a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska · Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

Znárodnenie

Znárodnenie (znárodňovanie) (iné názvy nacionalizácia, poštátnenie (poštátňovanie), zoštátnenie (zoštátňovanie), etatizácia, čiastočné synonymum pre socialistické štáty: zospoločenštenie, socializácia) je prevod súkromného vlastníctva podniku, výrobných prostriedkov či iných hospodársky významných častí súkromného vlastníctva (prípadne vlastníctva nižších úrovní verejnej správy) do štátneho vlastníctva alebo spoločného vlastníctva.

Slovensko a Znárodnenie · Znárodnenie a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

1. január

* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.

1. január a Slovensko · 1. január a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »

25. február

* Židia v tento deň slávia sviatok Purim.

25. február a Slovensko · 25. február a Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 · Pozrieť viac »