Obsah
264 vzťahy: Afélium, Amoniak, Apex (astronómia), Apollo (kozmická loď), Argón, Aristoteles, Astronóm, Astronomická jednotka, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Špirála (matematika), Ťažisko (fyzika), Železo, Barycentrum, Biely trpaslík, Blízkozemská planétka, Buzz Aldrin, Cháron (mesiac), Chémia, Chemický prvok, Chvost kométy, Deep Impact (sonda), Deutérium, Dlhoperiodická kométa, Dráhová rezonancia, Dusík, Dvojplanétka, Ekliptika, Elektromagnetické žiarenie, Elipsa, Enckeho kométa, Encyklopédia astronómie, Energia, Epicyklus, Excentricita (astronómia), Extrasolárna planéta, Fotosféra, Galaktické halo, Galaxia (Mliečna cesta), Ganymede (mesiac), Geminga, Geocentrizmus, Geológia, Giuseppe Piazzi, Gravitačná potenciálna energia, Gravitačný zákon, Guľa (matematika), Hajabusa, Hélium, Heliocentrizmus, ... Rozbaliť index (214 viac) »
- Planetológia
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Afélium
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Slnečná sústava a Amoniak
Apex (astronómia)
Apex je bod, do ktorého smeruje vektor okamžitej rýchlosti telesa na obežnej dráhe.
Pozrieť Slnečná sústava a Apex (astronómia)
Apollo (kozmická loď)
Kozmická loď Apollo v štartovnom usporiadaní: lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul Apollo je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci programu Apollo, ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident John Fitzgerald Kennedy, bolo pristátie ľudí na Mesiaci pred rokom 1970 a ich bezpečný návrat na Zem.
Pozrieť Slnečná sústava a Apollo (kozmická loď)
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Slnečná sústava a Argón
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Slnečná sústava a Aristoteles
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Slnečná sústava a Astronóm
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Slnečná sústava a Astronomická jednotka
Atómové jadro
Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.
Pozrieť Slnečná sústava a Atómové jadro
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Pozrieť Slnečná sústava a Atmosféra (kozmického telesa)
Špirála (matematika)
Špirála alebo závitnica je krivka, ktorá sa otáča okolo stredového bodu (príp. osi) a podľa smeru otáčania sa k nemu približuje alebo odďaľuje.
Pozrieť Slnečná sústava a Špirála (matematika)
Ťažisko (fyzika)
Ťažisko alebo hmotný stred je pôsobisko tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
Pozrieť Slnečná sústava a Ťažisko (fyzika)
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Pozrieť Slnečná sústava a Železo
Barycentrum
Pohyb Slnka okolo barycentra Slnečnej sústavy v rokoch 2000 až 2050, pozícia Slnka je k 19. jún 2025 pri 24. perihélium sondy Parker Solar Probe. Barycentrum je v astronómii centrum hmoty dvoch alebo viacerých telies, ktoré sa obiehajú navzájom a je bodom, okolo ktorého tieto telesá obiehajú.
Pozrieť Slnečná sústava a Barycentrum
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Slnečná sústava a Biely trpaslík
Blízkozemská planétka
Blízkozemský asteroid 4179 Toutatis Blízkozemská planétka (NEA z anglického Near Earth Asteroid) je planétka, ktorej obežná dráha je v blízkosti dráhy Zeme.
Pozrieť Slnečná sústava a Blízkozemská planétka
Buzz Aldrin
Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.; * 20. január 1930, Glen Ridge) je bývalý americký astronaut, inžinier a stíhací pilot.
Pozrieť Slnečná sústava a Buzz Aldrin
Cháron (mesiac)
Pluto a Cháron Pluto, Cháron a dva malé satelity Cháron je najväčší a prvý objavený mesiac trpasličej planéty Pluto. Ide o teleso zo skupiny plutín v Kuiperovom páse patriacich medzi transneptúnske telesá.
Pozrieť Slnečná sústava a Cháron (mesiac)
Chémia
Chémia (zastarano: lučba) je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií.
Pozrieť Slnečná sústava a Chémia
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Slnečná sústava a Chemický prvok
Chvost kométy
Chvost kométy je prachovo-plynový útvar vybiehajúci z hlavy kométy tvarom pripomínajúci chvost.
Pozrieť Slnečná sústava a Chvost kométy
Deep Impact (sonda)
Test kamier na sonde Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1.
Pozrieť Slnečná sústava a Deep Impact (sonda)
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Pozrieť Slnečná sústava a Deutérium
Dlhoperiodická kométa
Kométa Hale-Bopp v roku 1997 Dlhoperiodická kométa je kométa s periódou väčšou ako 200 rokov.
Pozrieť Slnečná sústava a Dlhoperiodická kométa
Dráhová rezonancia
Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.
Pozrieť Slnečná sústava a Dráhová rezonancia
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Slnečná sústava a Dusík
Dvojplanétka
1999 KW4 Dvojplanétka (iné názvy: dvojitá planétka, binárna planétka) je systém dvoch planétok obiehajúcich okolo spoločného ťažiska, podobne ako je to pri dvojhviezdach alebo dvojplanétach.
Pozrieť Slnečná sústava a Dvojplanétka
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Slnečná sústava a Ekliptika
Elektromagnetické žiarenie
Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.
Pozrieť Slnečná sústava a Elektromagnetické žiarenie
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Pozrieť Slnečná sústava a Elipsa
Enckeho kométa
Enckeho kométa Enckeho kométa, označovaná aj ako 2P/Encke, je periodická kométa s najkratšou známou obežnou dobou, iba 3,3 roka.
Pozrieť Slnečná sústava a Enckeho kométa
Encyklopédia astronómie
Encyklopédia astronómie je prvé slovenské populárnovedecké dielo, určené pre širokú verejnosť, ktorá javí záujem o astronómiu.
Pozrieť Slnečná sústava a Encyklopédia astronómie
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Pozrieť Slnečná sústava a Energia
Epicyklus
Zobrazenie základných prvkov Ptolemaiovskej astronómie Epicyklus je kruh, pomocou ktorého sa v starších sústavách (napríklad v Ptolemaiovej) vysvetľoval pozorovaný pohyb planét.
Pozrieť Slnečná sústava a Epicyklus
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Pozrieť Slnečná sústava a Excentricita (astronómia)
Extrasolárna planéta
Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Extrasolárna planéta
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Pozrieť Slnečná sústava a Fotosféra
Galaktické halo
Galaktické halo je oblasť obklopujúca špirálové galaxie vrátane Mliečnej cesty.
Pozrieť Slnečná sústava a Galaktické halo
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Pozrieť Slnečná sústava a Galaxia (Mliečna cesta)
Ganymede (mesiac)
Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov.
Pozrieť Slnečná sústava a Ganymede (mesiac)
Geminga
Geminga (SN 437) je pulzar v súhvezdí Blíženci.
Pozrieť Slnečná sústava a Geminga
Geocentrizmus
thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.
Pozrieť Slnečná sústava a Geocentrizmus
Geológia
Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.
Pozrieť Slnečná sústava a Geológia
Giuseppe Piazzi
Giuseppe Piazzi (* 16. júl 1746, Valtellina, Taliansko – † 22. júl 1826, Neapol) bol taliansky mních, matematik a astronóm.
Pozrieť Slnečná sústava a Giuseppe Piazzi
Gravitačná potenciálna energia
Gravitačná potenciálna energia je jeden z druhov mechanickej energie, ktorú má teleso v gravitačnom poli Zeme zdvihnuté do určitej výšky.
Pozrieť Slnečná sústava a Gravitačná potenciálna energia
Gravitačný zákon
Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon znie: Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.
Pozrieť Slnečná sústava a Gravitačný zákon
Guľa (matematika)
frame Guľa alebo presnejšie uzavretá guľa je množina všetkých bodov euklidovského priestoru, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (t.j. od tzv. stredu gule) nie je väčšia ako pevné reálne kladné číslo (t.j. ako tzv.
Pozrieť Slnečná sústava a Guľa (matematika)
Hajabusa
Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), bola japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond.
Pozrieť Slnečná sústava a Hajabusa
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Slnečná sústava a Hélium
Heliocentrizmus
Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Heliocentrizmus
Heliopauza
Heliopauza je okraj heliosféry, teda zóna, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra.
Pozrieť Slnečná sústava a Heliopauza
Heliosféra
Heliosféra (svetlomodrá), terminačná vlna (tmavomodrá) a rázová vlna, ktorá sa vytvára pri pohybe magnetosféry Slnka medzihviezdnym prostredím Heliosféra je obal častíc obklopujúci Slnko.
Pozrieť Slnečná sústava a Heliosféra
Herkules (súhvezdie)
Herkules (Hercules) je piate najväčšie súhvezdie z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Pozrieť Slnečná sústava a Herkules (súhvezdie)
Hillova sféra
Hillova sféra je oblasť okolo telesa, v ktorom je jeho gravitačná sila silnejšia ako gravitačná sila masívnejšieho telesa, ktoré obieha.
Pozrieť Slnečná sústava a Hillova sféra
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Pozrieť Slnečná sústava a Hlavná postupnosť
Hliník
Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.
Pozrieť Slnečná sústava a Hliník
Hmlovina (astronómia)
M33, vzdialenej 2,7 milióna svetelných rokov od Zeme. V tejto hmlovine sa tvoria nové hviezdy. Hmlovina alebo nebula (z lat. nebula - „hmla“) je viditeľný medzihviezdny oblak plynu a prachu.
Pozrieť Slnečná sústava a Hmlovina (astronómia)
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Slnečná sústava a Hmotnosť
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Pozrieť Slnečná sústava a Horčík
Hrom
Hrom je sprievodný akustický jav blesku.
Pozrieť Slnečná sústava a Hrom
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Pozrieť Slnečná sústava a Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hustota (objemová hmotnosť)
Hustota alebo objemová hmotnosť alebo staršie merná hmotnosť (symbol: ρ – gréc.: ró) je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu látky.
Pozrieť Slnečná sústava a Hustota (objemová hmotnosť)
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Hviezda
Hyperbola (matematika)
thumb Hyperbola je množina bodov v rovine, ktoré majú od dvoch pevných bodov stály rozdiel vzdialeností. Hyperbola je druh kužeľosečky.
Pozrieť Slnečná sústava a Hyperbola (matematika)
Hypotéza
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.
Pozrieť Slnečná sústava a Hypotéza
Hypotetická planéta
Hypotetická planéta je planéta, ktorej existencia sa predpokladá alebo predpokladala, ale zatiaľ nebola dokázaná.
Pozrieť Slnečná sústava a Hypotetická planéta
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Pozrieť Slnečná sústava a Immanuel Kant
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Pozrieť Slnečná sústava a Io (mesiac)
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Pozrieť Slnečná sústava a Ionizácia
Isaac Newton
Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.
Pozrieť Slnečná sústava a Isaac Newton
Izotop
Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).
Pozrieť Slnečná sústava a Izotop
Jadro Galaxie
medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.
Pozrieť Slnečná sústava a Jadro Galaxie
Jadro kométy
Wild 2 Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok.
Pozrieť Slnečná sústava a Jadro kométy
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Pozrieť Slnečná sústava a Jadro planéty
Jadro Slnka
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.
Pozrieť Slnečná sústava a Jadro Slnka
Johannes Kepler
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Pozrieť Slnečná sústava a Johannes Kepler
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Slnečná sústava a Joviálna planéta
Kasiopeja (súhvezdie)
Kasiopeja je súhvezdie severnej oblohy, ktoré v gréckej mytológii reprezentovalo kráľovnú Kasiopeju.
Pozrieť Slnečná sústava a Kasiopeja (súhvezdie)
Keckove teleskopy
Keckove teleskopy Súmrak a jeden z Keckovych teleskopov Keckove teleskopy sú dvojica optických a infračervených zrkadlových ďalekohľadov vybudovaných na vyhasnutej sopke Mauna Kea.
Pozrieť Slnečná sústava a Keckove teleskopy
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Slnečná sústava a Kelvin
Kentaur (planétka)
Kentauri v Kuiperovom páse Albedo a farba Kentaurov Kentauri alebo Centauri sú trieda ľadových planetoidov, ktoré obiehajú okolo Slnka medzi dráhami Jupitera a Neptúna (oblasť veľkých planét).
Pozrieť Slnečná sústava a Kentaur (planétka)
Keplerove zákony
Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.
Pozrieť Slnečná sústava a Keplerove zákony
Kirkwoodova medzera
Kirkwoodova medzera sú medzery alebo diery v pásme planétok, s polohlavnými osami (alebo ekvivalentnou obežnou dobou), ako je vidieť na histograme.
Pozrieť Slnečná sústava a Kirkwoodova medzera
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Pozrieť Slnečná sústava a Klaudios Ptolemaios
Koma (astronómia)
Komakoma.
Pozrieť Slnečná sústava a Koma (astronómia)
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Slnečná sústava a Kométa
Kométy Kreutzovej skupiny
Veľká kométa roku 1882 Kométy Kreutzovej skupiny alebo kométy Kreutzovej rodiny sú kométy, ktoré majú perihélium svojej dráhy v tesnej blízkosti slnečného povrchu.
Pozrieť Slnečná sústava a Kométy Kreutzovej skupiny
Kométy Pásma planétok
Kométy Pásma planétok sú telesá, ktoré obiehajú vo vnútri pásma planétok a prejavujú kometárnu aktivitu počas určitej doby svojho obehu okolo Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Kométy Pásma planétok
Konštanta
Konštanta je stála veličina.
Pozrieť Slnečná sústava a Konštanta
Koróna (astronómia)
Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.
Pozrieť Slnečná sústava a Koróna (astronómia)
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Pozrieť Slnečná sústava a Kov
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Pozrieť Slnečná sústava a Kozmická sonda
Kozmogónia
Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.
Pozrieť Slnečná sústava a Kozmogónia
Kozmológia
Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.
Pozrieť Slnečná sústava a Kozmológia
Kozmonautika
Medzinárodná vesmírna stanica v roku 2018 Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru.
Pozrieť Slnečná sústava a Kozmonautika
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Pozrieť Slnečná sústava a Kozmos
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Pozrieť Slnečná sústava a Kráter
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Slnečná sústava a Kremík
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Pozrieť Slnečná sústava a Kružnica
Kruhová rýchlosť
Kruhová rýchlosť je rýchlosť, ktorou sa pohybuje po kruhovej dráhe okolo centrálneho telesa v danej výške teleso zanedbateľne malej hmotnosti.
Pozrieť Slnečná sústava a Kruhová rýchlosť
Kužeľosečka
Rôzne kužeľosečky náhľad Kužeľosečka je rovinná krivka, ktorá vznikne prierezom rotačnej kužeľovej plochy s rovinou neprechádzajúcou jej vrcholom.
Pozrieť Slnečná sústava a Kužeľosečka
Kuiperov pás
Kuiperov pás alebo Edgeworthov–Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Kuiperov pás
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Slnečná sústava a Kyslík
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Pozrieť Slnečná sústava a Libračný bod
Luna 1
Luna 1 bola kozmická sonda určená na výskum Mesiaca.
Pozrieť Slnečná sústava a Luna 1
Luna 2
Luna 2 bola kozmická sonda určená na výskum Mesiaca.
Pozrieť Slnečná sústava a Luna 2
Luna 9
Luna 9 bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci.
Pozrieť Slnečná sústava a Luna 9
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.
Pozrieť Slnečná sústava a Magnetické pole
Magnetické pole Zeme
Schematický nákres zemskej magnetosféry Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je magnetické pole okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila.
Pozrieť Slnečná sústava a Magnetické pole Zeme
Mariner 10
Mariner 10 bola kozmická sonda vypustená 3. novembra 1973, aby preletela okolo planét Merkúr a Venuša.
Pozrieť Slnečná sústava a Mariner 10
Mariner 2
Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.
Pozrieť Slnečná sústava a Mariner 2
Mariner 4
Mariner 4 (Mariner-Mars 1964) bola štvrtá americká sonda k Marsu zo série Mariner, ktorá 15. júla 1965 úspešne preletela okolo Marsu a odoslala 22 kvalitných snímok marťanského povrchu.
Pozrieť Slnečná sústava a Mariner 4
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Mars
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Pozrieť Slnečná sústava a Medzihviezdna hmota
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Pozrieť Slnečná sústava a Medzinárodná astronomická únia
Medziplanetárna hmota
right Medziplanetárna hmota je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu a cez ktorý sa pohybujú planéty, planétky a kométy.
Pozrieť Slnečná sústava a Medziplanetárna hmota
Medziplanetárne magnetické pole
Medziplanetárne magnetické pole je magnetické pole v medziplanetárnom priestore.
Pozrieť Slnečná sústava a Medziplanetárne magnetické pole
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárny plyn
Medziplanetárny plyn je medziplanetárna plazma pozostávajúca najmä z ionizovaného vodíka, protónov, elektrónov, jadier hélia, ktoré sa šíria zo Slnka rýchlosťou asi 400-500 km/s.
Pozrieť Slnečná sústava a Medziplanetárny plyn
Medziplanetárny prach
Medziplanetárny prach sú drobné tuhé častice medziplanetárnej hmoty, mikrometeoroidy (kozmický prach).
Pozrieť Slnečná sústava a Medziplanetárny prach
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Merkúr
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Slnečná sústava a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Slnečná sústava a Mesiac (družica)
Mesiac planétky
243 Ida a jej mesiac Dactyl Mesiac planétky je planétka, ktorá obieha okolo inej planétky ako jej prirodzený satelit.
Pozrieť Slnečná sústava a Mesiac planétky
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Slnečná sústava a Metán
Meteor
Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).
Pozrieť Slnečná sústava a Meteor
Meteorický roj
Meteorický roj Leonidy pri pohľade z vesmíru Meteorický roj je zvýšený výskyt meteorov pohybujúcich sa priestorom po rovnobežných dráhach.
Pozrieť Slnečná sústava a Meteorický roj
Meteoroid
Meteorický dážď Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave.
Pozrieť Slnečná sústava a Meteoroid
Miestna bublina
β Canis Majoris a Bublina Loop I obsahujúca Antares. Molekulárnym mrakom (purpurová farba) a oblasťou Bublina Loop I (modrozelená farba). Miestna bublina je dutina v medzihviezdnej hmote ramena Orióna našej Galaxie.
Pozrieť Slnečná sústava a Miestna bublina
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Pozrieť Slnečná sústava a Mikrometer
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24.
Pozrieť Slnečná sústava a Mikuláš Kopernik
Nanometer
Nanometer (značka nm) je fyzikálna jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej miliardtine (1×10−9) metra.
Pozrieť Slnečná sústava a Nanometer
NEAR Shoemaker
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou.
Pozrieť Slnečná sústava a NEAR Shoemaker
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Slnečná sústava a Neón
Nebeská mechanika
Nebeská mechanika je vedný odbor ležiaci na rozhraní medzi astronómiou a teoretickou mechanikou, ktorý sa zaoberá popisom pohybu kozmických telies vesmírom a určovaním ich dráh.
Pozrieť Slnečná sústava a Nebeská mechanika
Neil Armstrong
Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca.
Pozrieť Slnečná sústava a Neil Armstrong
Nemesis (hviezda)
Nemesis je názov hypotetickej hviezdy (prípadne planéty), červeného alebo hnedého trpaslíka, obiehajúcej Slnko vo vzdialenosti 50 000 až 100 000 AU, za Oortovým mračnom.
Pozrieť Slnečná sústava a Nemesis (hviezda)
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Neptún
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
Pozrieť Slnečná sústava a New Horizons
Nikel
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28.
Pozrieť Slnečná sústava a Nikel
Obežná doba
Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda, obežná perióda, perióda obehu) môže byť.
Pozrieť Slnečná sústava a Obežná doba
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Slnečná sústava a Obežná dráha
Odpor prostredia
Aerodynamický koeficient Cd Odpor prostredia je sila pôsobiaca proti smeru pohybu telesa v hmotnom prostredí.
Pozrieť Slnečná sústava a Odpor prostredia
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Pozrieť Slnečná sústava a Odstredivá sila
Oheň
thumb Oheň môže byť.
Pozrieť Slnečná sústava a Oheň
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a Oortov mrak komét
Orión (hmlovina)
M43. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 Hmlovina Orión alebo Veľká hmlovina v Orióne, známa tiež ako M42 a NGC 1976, je žiariaca emisná hmlovina v súhvezdí Orión pod Oriónovým pásom.
Pozrieť Slnečná sústava a Orión (hmlovina)
Parabola
Parabola je druh kužeľosečky.
Pozrieť Slnečná sústava a Parabola
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Pozrieť Slnečná sústava a Pásmo planétok
Percival Lowell
Percival Lowell (* 13. marec 1855, Boston, Massachusetts, USA – † 12. november 1916, Flagstaff, Arizona) bol americký podnikateľ, matematik, astronóm a diplomat.
Pozrieť Slnečná sústava a Percival Lowell
Perihélium
Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.
Pozrieť Slnečná sústava a Perihélium
Perzeus (súhvezdie)
Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil obludu Medúzu.
Pozrieť Slnečná sústava a Perzeus (súhvezdie)
Pierre Simone de Laplace
Pierre Simon de Laplace (* 23. marec 1749, Beaumont-en-Auge, Francúzsko – † 5. marec 1827, Paríž) bol francúzsky matematik, fyzik, astronóm a politik.
Pozrieť Slnečná sústava a Pierre Simone de Laplace
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Pozrieť Slnečná sústava a Pioneer 10
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Pioneer 11
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Slnečná sústava a Planéta
Planéta X
Planéta X je veľká hypotetická planéta obiehajúca okolo Slnka za obežnou dráhou Neptúna.
Pozrieť Slnečná sústava a Planéta X
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Slnečná sústava a Planétka
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Pozrieť Slnečná sústava a Planetárna hmlovina
Planetárna kôra
Stavba planety Zem Planetárna kôra je vonkajšia pevná vrstva planéty.
Pozrieť Slnečná sústava a Planetárna kôra
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Pozrieť Slnečná sústava a Planetárna sústava
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Slnečná sústava a Planetezimál
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Pozrieť Slnečná sústava a Plazma (fyzika)
Plyn
Plyn alebo plynné skupenstvo alebo plynná látka je jedno zo základných skupenstiev, pri ktorom sú jednotlivé častice látky relatívne ďaleko od seba, voľne sa pohybujú v priestore a pôsobia na ne zanedbateľne malé príťažlivé sily.
Pozrieť Slnečná sústava a Plyn
Polárna žiara
modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.
Pozrieť Slnečná sústava a Polárna žiara
Prach (častice v atmosfére)
Prach je všeobecné označenie pevných častíc s priemerom menším, ako 500 mikrometrov a vo všeobecnosti aj na označenie dobre rozdelenej hmoty.
Pozrieť Slnečná sústava a Prach (častice v atmosfére)
Problém troch telies
Problém troch telies je jedna z hlavných úloh nebeskej mechaniky určiť pohyby troch telies vykonávaných vplyvom síl vzájomnej príťažlivosti.
Pozrieť Slnečná sústava a Problém troch telies
Program Fobos
Kresba sondy Fobos Program Fobos (po rusky Программа Фобос, v západných prameňoch prepisované ako Phobos) je označenie série dvoch automatických planetárnych sond určených na prieskum planéty Mars a jej mesiaca Fobos, po ktorom bol celý program pomenovaný.
Pozrieť Slnečná sústava a Program Fobos
Program Luna
Miesta pristátí Lun na Mesiaci. Program Luna bola séria sovietskych kozmických sond na prieskum Mesiaca.
Pozrieť Slnečná sústava a Program Luna
Program Mars
Program Mars bola séria sond vyslaná začiatkom 70.
Pozrieť Slnečná sústava a Program Mars
Program Venera
Program Venera (po rusky Венера – Venuša) bola séria sovietskych medziplanetárnych sond k Venuši.
Pozrieť Slnečná sústava a Program Venera
Program Viking
Viking (NASA) Povrchový modul (NASA) Program Viking agentúry NASA zahŕňal dve misie kozmických sond na planétu Mars, Viking 1 a Viking 2.
Pozrieť Slnečná sústava a Program Viking
Prográdna dráha
Prográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.
Pozrieť Slnečná sústava a Prográdna dráha
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Slnečná sústava a Protohviezda
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Pozrieť Slnečná sústava a Protoplanéta
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Slnečná sústava a Protoplanetárny disk
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Pozrieť Slnečná sústava a Proxima Centauri
Prstenec planéty
Prstence Jupitera Prstence Saturna Prstenec planéty (iné názvy: prstenec, staršie prsteň) je štruktúra tvorená prachom a inými malými časticami, ktoré obiehajú okolo planéty v tenkom disku.
Pozrieť Slnečná sústava a Prstenec planéty
Rameno Orióna
Diagram znázorňuje hlavné ramená Galaxie, rameno Orióna je hnedou farbou s anglickým názvom ''Local Spur'' Rameno Orióna (iné názvy: Miestne rameno, Ostroha Orióna, Miestna ostroha, Oblasť Labute, rameno Orióna-Labute, rameno Labute; angl.
Pozrieť Slnečná sústava a Rameno Orióna
Rýchlosť zvuku
F-22 pri prekročení rýchlosti zvuku Rýchlosť zvuku je rýchlosť, akou sa zvukové vlny šíria prostredím.
Pozrieť Slnečná sústava a Rýchlosť zvuku
Reflexná hmlovina
Reflexná hmlovina Kosatec (Iris) hmloviny Orión Reflexná hmlovina je mračno medzihviezdneho prachu, ktoré svieti vďaka odrazu svetla blízkych hviezd.
Pozrieť Slnečná sústava a Reflexná hmlovina
Retrográdna dráha
Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr.
Pozrieť Slnečná sústava a Retrográdna dráha
Rodina planétok
Rodina planétok je skupina asteroidov, ktoré majú rovnaké elementy obežnej dráhy ako sú veľká polos, excentricita a inklinácia dráhy.
Pozrieť Slnečná sústava a Rodina planétok
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Rok
Rovina (geometria)
Rovina je základný geometrický útvar, plocha určená troma bodmi alebo priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky.
Pozrieť Slnečná sústava a Rovina (geometria)
Rozptýlený disk
Objekty rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Porovnanie objektov rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Rozdelenie objektov rozptýleného disku Rozptýlený disk je vzdialená oblasť slnečnej sústavy riedko zaplnená ľadovými planetoidmi známymi ako objekty rozptýleného disku (SDO), čo je podmnožina širšej rodiny transneptúnskych objektov.
Pozrieť Slnečná sústava a Rozptýlený disk
Sagittarius A*
Kombinovaná rádiová snímka ''Sgr A*'' z Event Horizon Telescope Sagittarius A* (nazývaný tiež "A-star", skratka Sgr A*) je veľmi veľký, silne žiariaci a kompaktný zdroj rádiového žiarenia nachádzajúci sa v strede našej Galaxie.
Pozrieť Slnečná sústava a Sagittarius A*
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Slnečná sústava a Saturn
Saturn (boh)
Saturnus (Polidoro da Caravaggio, 16. storočie) Saturn alebo Saturnus bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času.
Pozrieť Slnečná sústava a Saturn (boh)
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Slnečná sústava a Síra
Siločiara
Siločiary alebo vektorové čiary či silokrivky silového poľa sú myslené čiary (krivky), ktoré určujú smer silového pôsobenia v jednotlivých bodoch priestoru.
Pozrieť Slnečná sústava a Siločiara
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Pozrieť Slnečná sústava a Sklon dráhy
Skupina Amor
Skupina Amor je skupina planétok, ktorých dráhy sa nachádzajú v blízkosti dráhy Zeme pomenovaná po planétke 1221 Amor.
Pozrieť Slnečná sústava a Skupina Amor
Skupina Apollo
Skupina Apollo je skupina planétok pomenovaných po planétke 1862 Apollo, čo bola prvá objavená planétka tejto skupiny.
Pozrieť Slnečná sústava a Skupina Apollo
Skupina Aten
Skupina Aten je skupina planétok, ktorých obežné dráhy sa nachádzajú blízko dráhy Zeme, vo vnútri jej obežnej dráhy.
Pozrieť Slnečná sústava a Skupina Aten
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Pozrieť Slnečná sústava a Slapy (astrofyzika)
Slnečná atmosféra
Slnečná atmosféra je vonkajšia časť Slnka, ktorú možno pozorovať zo Zeme a ktorú tvoria žeravé plyny.
Pozrieť Slnečná sústava a Slnečná atmosféra
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Pozrieť Slnečná sústava a Slnečná hmlovina
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Slnečná sústava a Slnečný vietor
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Slnko
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Slnečná sústava a Sodík
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Pozrieť Slnečná sústava a Spektrálny typ
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Slnečná sústava a Starovek
Stáčanie priamky apsíd
Stáčanie perihélia u Merkúra Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore.
Pozrieť Slnečná sústava a Stáčanie priamky apsíd
Strelec (súhvezdie)
Strelec (lat. Sagittarius, ♐) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Škorpión smerom na západ a súhvezdím Kozorožec smerom na východ.
Pozrieť Slnečná sústava a Strelec (súhvezdie)
Stupeň Celzia
Stupeň Celzia (značka °C) je jednotka teploty, pomenovaná po švédskom astronómovi Andersovi Celsiovi.
Pozrieť Slnečná sústava a Stupeň Celzia
Sublimácia (pevná látka)
Schéma sublimačnej aparatúry.1.Vstup chladiaceho média2.výstup chladiaceho média3.Odsávanie4.Nádoba na sublimáciu5.Sublimát6.Pevná látka7.Ohrev Sublimácia je fázová premena (zmena skupenstva) látky z pevnej látky (pevného skupenstva) priamo na plyn (plynné skupenstvo) bez predchádzajúceho topenia, teda bez prechodu cez kvapalné skupenstvo.
Pozrieť Slnečná sústava a Sublimácia (pevná látka)
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Pozrieť Slnečná sústava a Supernova
Svetelný rok
Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.
Pozrieť Slnečná sústava a Svetelný rok
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Pozrieť Slnečná sústava a Svetlo
Synodický obeh
Synodický obeh je v astronómii doba, ktorú teleso slnečnej sústavy potrebuje na návrat do tej istej polohy vzhľadom na Slnko.
Pozrieť Slnečná sústava a Synodický obeh
Synonymum
Synonymum (z gr. συνsýn.
Pozrieť Slnečná sústava a Synonymum
Teleso (fyzika)
Teleso (iné názvy: fyzikálne teleso, hmotné teleso) má niekoľko podobných definícií (sú zoradené približne od najširšej definície po najužšiu).
Pozrieť Slnečná sústava a Teleso (fyzika)
Tempel 1
Kométa Tempel 1 na snímke sondy Deep Impact Tempel 1 alebo 9P/Tempel je periodická kométa s dobou obehu 5.52 roka.
Pozrieť Slnečná sústava a Tempel 1
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Slnečná sústava a Teplo
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Slnečná sústava a Teplota
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Pozrieť Slnečná sústava a Termonukleárna reakcia
Titan (mytológia)
Titani alebo zriedkavejšie Titáni či Títáni (po grécky Titanes/iný prepis: Títánes, po lat. Titanes) boli starogrécki synovia a dcéry Urana a Gaie, najstaršia generácia starogréckych bohov.
Pozrieť Slnečná sústava a Titan (mytológia)
Titiusov-Bodeho rad
Titiusov-Bodeho rad, nazývaný aj Titiusov-Bodeho zákon je vyjadrenie približných hodnôt priemernej vzdialenosti (veľkej polosi dráhy) planét Slnečnej sústavy v astronomických jednotkách (AU) postupnosti Pravidelnosti v hodnotách priemernej vzdialenosti si v roku 1766 všimol nemecký matematik J.
Pozrieť Slnečná sústava a Titiusov-Bodeho rad
Transneptúnsky objekt
Pomerné veľkosti niektorých TNO Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu.
Pozrieť Slnečná sústava a Transneptúnsky objekt
Trójan (planétka)
Jupiterovi Trójania zobrazení zelenou na obrázku vnútra slnečnej sústavy Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr.
Pozrieť Slnečná sústava a Trójan (planétka)
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pozrieť Slnečná sústava a Trpasličia planéta
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Slnečná sústava a Uhlík
Uhlová sekunda
Uhlová sekunda206/2000 Z.z. - vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16.
Pozrieť Slnečná sústava a Uhlová sekunda
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pozrieť Slnečná sústava a Urán (planéta)
Všeobecná teória relativity
Všeobecná teória relativity je teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).
Pozrieť Slnečná sústava a Všeobecná teória relativity
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Pozrieť Slnečná sústava a Vápnik
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Slnečná sústava a Vývoj hviezdy
Veľká polos
Parametre elipsy: a: veľká polos, b: malá polos, e: lineárna excentricita, excentricita .
Pozrieť Slnečná sústava a Veľká polos
Venera-7
Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše.
Pozrieť Slnečná sústava a Venera-7
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Slnečná sústava a Venuša
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Slnečná sústava a Vodík
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Voyager 1
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Pozrieť Slnečná sústava a Voyager 2
Vulkanoid
Vulkanoidy sú hypotetická skupina planétok, ktoré môžu obiehať v dynamicky stabilnej zóne medzi 0,08 a 0,21 AU od Slnka, vnútri dráhy Merkúra.
Pozrieť Slnečná sústava a Vulkanoid
Vulkán (planéta)
Vulkán je malá hypotetická planéta, o ktorej sa v 19. storočí predpokladalo, že existuje a obieha okolo Slnka vnútri obežnej dráhy Merkúra.
Pozrieť Slnečná sústava a Vulkán (planéta)
Vydavateľstvo Obzor
Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.
Pozrieť Slnečná sústava a Vydavateľstvo Obzor
Vyparovanie
Vyparovanie alebo evaporácia je skupenská premena, pri ktorej sa kvapalina mení na plyn.
Pozrieť Slnečná sústava a Vyparovanie
Watt (jednotka)
Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.
Pozrieť Slnečná sústava a Watt (jednotka)
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pozrieť Slnečná sústava a William Herschel
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a Zem
Zodiakálne svetlo
Zvieratníkové svetlo Zodiakálne svetlo alebo zvieratníkové svetlo je mierne zvýšenie jasu v okolí Slnka, rozširujúce sa pozdĺž ekliptiky (t. j. pozdĺž súhvezdí zvieratníka).
Pozrieť Slnečná sústava a Zodiakálne svetlo
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Slnečná sústava a 1 Ceres
1. január
* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.
Pozrieť Slnečná sústava a 1. január
11. december
* Židia v tento deň slávia sviatok Chanuka, ktorý trvá 8 dní.
Pozrieť Slnečná sústava a 11. december
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Slnečná sústava a 134340 Pluto
136108 Haumea
136108 Haumea (symbol: 🝻; pôvodné označenie 2003 EL61) je planétka Kuiperovho pásu a piata pomenovaná trpasličia planéta.
Pozrieť Slnečná sústava a 136108 Haumea
136199 Eris
136199 Eris (symbol) je trpasličia planéta slnečnej sústavy patriaca do rodiny transneptúnskych telies, najhmotnejšia známa trpasličia planéta.
Pozrieť Slnečná sústava a 136199 Eris
136472 Makemake
136472 Makemake, dočasný názov bol (136472) 2005 FY9 je jedna z piatich trpaslíčich planét, nachádzajúca sa v Kuiperovom páse (symbol: 🝼).
Pozrieť Slnečná sústava a 136472 Makemake
15760 Albion
15760 Albion je planétka, prvý transneptúnsky objekt, ktorý bol objavený (okrem Pluta a Chárona, ale tie sa ešte v čase objavu tejto planétky neklasifikovali ako transneptúnske telesá).
Pozrieť Slnečná sústava a 15760 Albion
17. storočie
17.
Pozrieť Slnečná sústava a 17. storočie
18 Melpomene
18 Melpomene je planétka v hlavnom pásme asteroidov a prvá planétka, pri ktorej bol získaný dôkaz o existencii prirodzenej družice, ktorá ju obieha.
Pozrieť Slnečná sústava a 18 Melpomene
18. storočie
18.
Pozrieť Slnečná sústava a 18. storočie
1I/ʻOumuamua
1I /'Oumuamua (pôvodne C/2017 U1 (PANSTARRS), A/2017 U1 a 1I/2017 U1) je medzihviezdny objekt, ktorý preletel slnečnou sústavou.
Pozrieť Slnečná sústava a 1I/ʻOumuamua
2 Pallas
2 Pallas je po planétke 1 Ceres druhou objavenou planétkou a súčasne je svojimi rozmermi druhým najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Slnečná sústava a 2 Pallas
2006
Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Slnečná sústava a 2006
2017
Rok 2017 (MMXVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Slnečná sústava a 2017
25143 Itokawa
25143 Itokawa je planétka patriaca do skupiny Apollo a medzi Mars križujúce planétky.
Pozrieť Slnečná sústava a 25143 Itokawa
3 Juno
3 Juno je v poradí tretia objavená planétka a súčasne je svojimi rozmermi približne siedmym najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Slnečná sústava a 3 Juno
3. kozmická rýchlosť
2. Číselné údaje pri trajektóriach udávajú rok, kedy sonda daný bod dosiahla. Tretia kozmická rýchlosť je rýchlosť potrebná pre únik telesa z gravitačného poľa Slnka vo vzdialenosti Zeme od Slnka.
Pozrieť Slnečná sústava a 3. kozmická rýchlosť
4 Vesta
4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.
Pozrieť Slnečná sústava a 4 Vesta
433 Eros
Planétka 433 Eros bola pomenovaná po gréckom bohovi lásky Erosovi.
Pozrieť Slnečná sústava a 433 Eros
486958 Arrokoth
Prvá farebná fotografia objektu Snímka z HST Trajektória objektu 2014 MU69 (červenou) a trasy sondy New Horizons (žltou) 486958 Arrokoth (2014 MU69), prezývaný tiež Ultima Thule je objekt Kuiperovho pásu, ktorý bol v roku 2014 objavený Hubblovým teleskopom pri skúmaní možných cieľov pre sondu New Horizons.
Pozrieť Slnečná sústava a 486958 Arrokoth
90377 Sedna
90377 Sedna (symbol: 16px) je transneptúnsky objekt objavený 14. novembra 2003 astronómami Mikom Brownom, Chadom Trujillom a Davidom Rabinowitzom pomocou teleskopu Samuela Oschina v observatóriu v Palomare na východ od San Diega.
Pozrieť Slnečná sústava a 90377 Sedna
Pozri tiež
Planetológia
- Achondrit
- Atmosféra (kozmického telesa)
- Dellingerov jav
- Geomorfológia
- Gravitačná diferenciácia
- Hmotnosť Zeme
- Hypotetická planéta
- Impakt astronomického telesa
- Magmatický oceán
- Magnetosféra
- Medziplanetárny prach
- Mikrometeoroid
- Planéta
- Planetológia
- Polárna žiara
- Sklon osi rotácie
- Slnečná sústava
- Spacewatch
- Svetelná krivka
- Vedy o Zemi
- Vznik a vývoj slnečnej sústavy