Slnečná sústava a Venuša

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Slnečná sústava a Venuša

Slnečná sústava vs. Venuša

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Argón

Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.

Argón a Slnečná sústava · Argón a Venuša · Pozrieť viac »

Astronomická jednotka

Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Astronomická jednotka a Slnečná sústava · Astronomická jednotka a Venuša · Pozrieť viac »

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Atmosféra (kozmického telesa) a Slnečná sústava · Atmosféra (kozmického telesa) a Venuša · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Chemický prvok a Slnečná sústava · Chemický prvok a Venuša · Pozrieť viac »

Deutérium

Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.

Deutérium a Slnečná sústava · Deutérium a Venuša · Pozrieť viac »

Dusík

Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.

Dusík a Slnečná sústava · Dusík a Venuša · Pozrieť viac »

Ekliptika

Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.

Ekliptika a Slnečná sústava · Ekliptika a Venuša · Pozrieť viac »

Elipsa

Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.

Elipsa a Slnečná sústava · Elipsa a Venuša · Pozrieť viac »

Excentricita (astronómia)

Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.

Excentricita (astronómia) a Slnečná sústava · Excentricita (astronómia) a Venuša · Pozrieť viac »

Hélium

Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.

Hélium a Slnečná sústava · Hélium a Venuša · Pozrieť viac »

Heliocentrizmus

Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.

Heliocentrizmus a Slnečná sústava · Heliocentrizmus a Venuša · Pozrieť viac »

Jadro planéty

Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.

Jadro planéty a Slnečná sústava · Jadro planéty a Venuša · Pozrieť viac »

Johannes Kepler

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Johannes Kepler a Slnečná sústava · Johannes Kepler a Venuša · Pozrieť viac »

Jupiter

Žiadny popis.

Jupiter a Slnečná sústava · Jupiter a Venuša · Pozrieť viac »

Klaudios Ptolemaios

Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.

Klaudios Ptolemaios a Slnečná sústava · Klaudios Ptolemaios a Venuša · Pozrieť viac »

Kov

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.

Kov a Slnečná sústava · Kov a Venuša · Pozrieť viac »

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Kozmológia a Slnečná sústava · Kozmológia a Venuša · Pozrieť viac »

Kráter

Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).

Kráter a Slnečná sústava · Kráter a Venuša · Pozrieť viac »

Kružnica

Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.

Kružnica a Slnečná sústava · Kružnica a Venuša · Pozrieť viac »

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Kyslík a Slnečná sústava · Kyslík a Venuša · Pozrieť viac »

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.

Magnetické pole a Slnečná sústava · Magnetické pole a Venuša · Pozrieť viac »

Mariner 2

Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.

Mariner 2 a Slnečná sústava · Mariner 2 a Venuša · Pozrieť viac »

Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.

Mars a Slnečná sústava · Mars a Venuša · Pozrieť viac »

Medziplanetárna hmota

right Medziplanetárna hmota je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu a cez ktorý sa pohybujú planéty, planétky a kométy.

Medziplanetárna hmota a Slnečná sústava · Medziplanetárna hmota a Venuša · Pozrieť viac »

Medziplanetárne prostredie

Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.

Medziplanetárne prostredie a Slnečná sústava · Medziplanetárne prostredie a Venuša · Pozrieť viac »

Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Merkúr a Slnečná sústava · Merkúr a Venuša · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Mesiac a Slnečná sústava · Mesiac a Venuša · Pozrieť viac »

Mesiac (družica)

prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.

Mesiac (družica) a Slnečná sústava · Mesiac (družica) a Venuša · Pozrieť viac »

Meteor

Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).

Meteor a Slnečná sústava · Meteor a Venuša · Pozrieť viac »

Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.

Mikuláš Kopernik a Slnečná sústava · Mikuláš Kopernik a Venuša · Pozrieť viac »

Neón

Neón Neon (gr. νέος (neon).

Neón a Slnečná sústava · Neón a Venuša · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Obežná dráha a Slnečná sústava · Obežná dráha a Venuša · Pozrieť viac »

Planetezimál

Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.

Planetezimál a Slnečná sústava · Planetezimál a Venuša · Pozrieť viac »

Program Venera

Program Venera (po rusky Венера – Venuša) bola séria sovietskych medziplanetárnych sond k Venuši.

Program Venera a Slnečná sústava · Program Venera a Venuša · Pozrieť viac »

Protoplanéta

Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.

Protoplanéta a Slnečná sústava · Protoplanéta a Venuša · Pozrieť viac »

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Protoplanetárny disk a Slnečná sústava · Protoplanetárny disk a Venuša · Pozrieť viac »

Retrográdna dráha

Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr. roviny rovníka planéty) vykonáva pohyb proti smeru otáčania planéty.

Retrográdna dráha a Slnečná sústava · Retrográdna dráha a Venuša · Pozrieť viac »

Rok

Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.

Rok a Slnečná sústava · Rok a Venuša · Pozrieť viac »

Saturn

Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.

Saturn a Slnečná sústava · Saturn a Venuša · Pozrieť viac »

Síra

Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.

Síra a Slnečná sústava · Síra a Venuša · Pozrieť viac »

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Slapy (astrofyzika) a Slnečná sústava · Slapy (astrofyzika) a Venuša · Pozrieť viac »

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Slnečná sústava a Slnečný vietor · Slnečný vietor a Venuša · Pozrieť viac »

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Slnečná sústava a Slnko · Slnko a Venuša · Pozrieť viac »

Teplota

Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.

Slnečná sústava a Teplota · Teplota a Venuša · Pozrieť viac »

Venera-7

Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše.

Slnečná sústava a Venera-7 · Venera-7 a Venuša · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Slnečná sústava a Vodík · Venuša a Vodík · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Slnečná sústava a Zem · Venuša a Zem · Pozrieť viac »

11. december

* Židia v tento deň slávia sviatok Chanuka, ktorý trvá 8 dní.

11. december a Slnečná sústava · 11. december a Venuša · Pozrieť viac »