Podobnosti medzi Slnečná sústava a Venuša
Slnečná sústava a Venuša mať 48 veci spoločné (v Úniapédia): Argón, Astronomická jednotka, Atmosféra (kozmického telesa), Chemický prvok, Deutérium, Dusík, Ekliptika, Elipsa, Excentricita (astronómia), Hélium, Heliocentrizmus, Jadro planéty, Johannes Kepler, Jupiter, Klaudios Ptolemaios, Kov, Kozmológia, Kráter, Kružnica, Kyslík, Magnetické pole, Mariner 2, Mars, Medziplanetárna hmota, Medziplanetárne prostredie, Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Meteor, Mikuláš Kopernik, ..., Neón, Obežná dráha, Planetezimál, Program Venera, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Retrográdna dráha, Rok, Saturn, Síra, Slapy (astrofyzika), Slnečný vietor, Slnko, Teplota, Venera-7, Vodík, Zem, 11. december. Rozbaliť index (18 viac) »
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Argón a Slnečná sústava · Argón a Venuša ·
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Astronomická jednotka a Slnečná sústava · Astronomická jednotka a Venuša ·
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Atmosféra (kozmického telesa) a Slnečná sústava · Atmosféra (kozmického telesa) a Venuša ·
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Chemický prvok a Slnečná sústava · Chemický prvok a Venuša ·
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Deutérium a Slnečná sústava · Deutérium a Venuša ·
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Dusík a Slnečná sústava · Dusík a Venuša ·
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Ekliptika a Slnečná sústava · Ekliptika a Venuša ·
Elipsa
Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.
Elipsa a Slnečná sústava · Elipsa a Venuša ·
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Excentricita (astronómia) a Slnečná sústava · Excentricita (astronómia) a Venuša ·
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Hélium a Slnečná sústava · Hélium a Venuša ·
Heliocentrizmus
Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Heliocentrizmus a Slnečná sústava · Heliocentrizmus a Venuša ·
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Jadro planéty a Slnečná sústava · Jadro planéty a Venuša ·
Johannes Kepler
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Johannes Kepler a Slnečná sústava · Johannes Kepler a Venuša ·
Jupiter
Žiadny popis.
Jupiter a Slnečná sústava · Jupiter a Venuša ·
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Klaudios Ptolemaios a Slnečná sústava · Klaudios Ptolemaios a Venuša ·
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Kov a Slnečná sústava · Kov a Venuša ·
Kozmológia
Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.
Kozmológia a Slnečná sústava · Kozmológia a Venuša ·
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Kráter a Slnečná sústava · Kráter a Venuša ·
Kružnica
Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.
Kružnica a Slnečná sústava · Kružnica a Venuša ·
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Kyslík a Slnečná sústava · Kyslík a Venuša ·
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Magnetické pole a Slnečná sústava · Magnetické pole a Venuša ·
Mariner 2
Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.
Mariner 2 a Slnečná sústava · Mariner 2 a Venuša ·
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Mars a Slnečná sústava · Mars a Venuša ·
Medziplanetárna hmota
right Medziplanetárna hmota je materiál, ktorý vypĺňa slnečnú sústavu a cez ktorý sa pohybujú planéty, planétky a kométy.
Medziplanetárna hmota a Slnečná sústava · Medziplanetárna hmota a Venuša ·
Medziplanetárne prostredie
Medziplanetárne prostredie alebo medziplanetárny priestor je medziplanetárny plyn a medziplanetárny prach so systémom magnetických a gravitačných polí telies slnečnej sústavy.
Medziplanetárne prostredie a Slnečná sústava · Medziplanetárne prostredie a Venuša ·
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Merkúr a Slnečná sústava · Merkúr a Venuša ·
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Mesiac a Slnečná sústava · Mesiac a Venuša ·
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Mesiac (družica) a Slnečná sústava · Mesiac (družica) a Venuša ·
Meteor
Fotografia meteorov s dlhou expozíciou Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa).
Meteor a Slnečná sústava · Meteor a Venuša ·
Mikuláš Kopernik
Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.
Mikuláš Kopernik a Slnečná sústava · Mikuláš Kopernik a Venuša ·
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Neón a Slnečná sústava · Neón a Venuša ·
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Obežná dráha a Slnečná sústava · Obežná dráha a Venuša ·
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Planetezimál a Slnečná sústava · Planetezimál a Venuša ·
Program Venera
Program Venera (po rusky Венера – Venuša) bola séria sovietskych medziplanetárnych sond k Venuši.
Program Venera a Slnečná sústava · Program Venera a Venuša ·
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Protoplanéta a Slnečná sústava · Protoplanéta a Venuša ·
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Protoplanetárny disk a Slnečná sústava · Protoplanetárny disk a Venuša ·
Retrográdna dráha
Retrográdna dráha je taká obežná dráha prirodzeného alebo umelého kozmického telesa okolo iného prirodzeného kozmického telesa (planéty, hviezdy,...), po ktorej sa toto teleso pohybuje takým spôsobom, že priemet pohybujúceho sa telesa do základnej roviny súradnicovej sústavy (napr. roviny rovníka planéty) vykonáva pohyb proti smeru otáčania planéty.
Retrográdna dráha a Slnečná sústava · Retrográdna dráha a Venuša ·
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Rok a Slnečná sústava · Rok a Venuša ·
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Saturn a Slnečná sústava · Saturn a Venuša ·
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Síra a Slnečná sústava · Síra a Venuša ·
Slapy (astrofyzika)
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl iných astronomických telies, napr.
Slapy (astrofyzika) a Slnečná sústava · Slapy (astrofyzika) a Venuša ·
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Slnečná sústava a Slnečný vietor · Slnečný vietor a Venuša ·
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Slnečná sústava a Slnko · Slnko a Venuša ·
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Slnečná sústava a Teplota · Teplota a Venuša ·
Venera-7
Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše.
Slnečná sústava a Venera-7 · Venera-7 a Venuša ·
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Slnečná sústava a Vodík · Venuša a Vodík ·
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Slnečná sústava a Zem · Venuša a Zem ·
11. december
* Židia v tento deň slávia sviatok Chanuka, ktorý trvá 8 dní.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Slnečná sústava a Venuša majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Slnečná sústava a Venuša
Porovnanie medzi Slnečná sústava a Venuša
Slnečná sústava má 278 vzťahom, pričom Venuša má 357. Ako oni majú spoločného 48, index Jaccard je 7.56% = 48 / (278 + 357).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Slnečná sústava a Venuša. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: