Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Rím a Staroveký Rím

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Rím a Staroveký Rím

Rím vs. Staroveký Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Podobnosti medzi Rím a Staroveký Rím

Rím a Staroveký Rím mať 20 veci spoločné (v Úniapédia): Alarich I., Apeninský polostrov, Etruskovia, Gaius Iulius Caesar, Grécko, Istanbul, Itália, Koloseum, Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Octavius Augustus, Rímska republika (staroveký Rím), Sedem pahorkov Ríma, Tiber, Tyrrhenské more, Vandali, Vizigóti, Západorímska ríša, 5. storočie, 753 pred Kr..

Alarich I.

Alarichova smrť, litografia z roku 1895 Alarich I. (* asi 370 – † 410) bol v rokoch 395 – 410 kráľom Vizigótov, germánskeho etnika sídliaceho pôvodne v severnom Čiernomorí.

Alarich I. a Rím · Alarich I. a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Apeninský polostrov

Satelitná snímka Apeninského polostrova Apeninský polostrov (po taliansky Penisola di Appennino) je polostrov na juhu Európy medzi Tyrrhenským (čítaj thyrenským)morom, Jadranským morom a Iónskym morom.

Apeninský polostrov a Rím · Apeninský polostrov a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Etruskovia

Rozšírenie etruskej civilizácie Etruský chrám Orvieto Etruské písmo Etruskovia bol staroveký národ, ktorý žil na Apeninskom polostrove, na území historicky známom ako Etrúria, rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného Toskánska.

Etruskovia a Rím · Etruskovia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Gaius Iulius Caesar

Gaius Julius Caesar (pôvodná výslovnosť, neskoršia a slovenská výslovnosť; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13. júl 100 pred Kr. – † 15. marec 44 pred Kr.) bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu.

Gaius Iulius Caesar a Rím · Gaius Iulius Caesar a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Grécko a Rím · Grécko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Istanbul

Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.

Istanbul a Rím · Istanbul a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Itália

Itália môže byť.

Itália a Rím · Itália a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Koloseum

Koloseum v súčasnosti: pohľad na najzachovalejšiu časť Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma.

Koloseum a Rím · Koloseum a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Konštantín I. (cisár)

Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.

Konštantín I. (cisár) a Rím · Konštantín I. (cisár) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Kresťanstvo a Rím · Kresťanstvo a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Octavius Augustus

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.

Octavius Augustus a Rím · Octavius Augustus a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Rímska republika (staroveký Rím)

Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr.

Rím a Rímska republika (staroveký Rím) · Rímska republika (staroveký Rím) a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Sedem pahorkov Ríma

Sedem pahorkov Ríma. Sedem pahorkov Ríma, alebo Septimontium (z lat. septem - sedem, mons - vrch), tvorí srdce mesta na východ od rieky Tiber.

Rím a Sedem pahorkov Ríma · Sedem pahorkov Ríma a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Tiber

Tiber je rieka v strednom Taliansku (Lazio).

Rím a Tiber · Staroveký Rím a Tiber · Pozrieť viac »

Tyrrhenské more

Mapa zobrazujuca polohu Tyrrhenského mora Tyrrhenské more (-normovaný názov; zriedkavo Tyrrhénske more, Tyrhénske more) je polozatvorené more, časť Stredozemného mora.

Rím a Tyrrhenské more · Staroveký Rím a Tyrrhenské more · Pozrieť viac »

Vandali

Sťahovanie Vandalov v rokoch 100 – 500 Vandali boli východogermánsky kmeň.

Rím a Vandali · Staroveký Rím a Vandali · Pozrieť viac »

Vizigóti

Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.

Rím a Vizigóti · Staroveký Rím a Vizigóti · Pozrieť viac »

Západorímska ríša

Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.

Rím a Západorímska ríša · Staroveký Rím a Západorímska ríša · Pozrieť viac »

5. storočie

5.

5. storočie a Rím · 5. storočie a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

753 pred Kr.

Žiadny popis.

753 pred Kr. a Rím · 753 pred Kr. a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Rím a Staroveký Rím

Rím má 119 vzťahom, pričom Staroveký Rím má 242. Ako oni majú spoločného 20, index Jaccard je 5.54% = 20 / (119 + 242).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Rím a Staroveký Rím. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:

Hej! Sme na Facebooku teraz! »