77 vzťahy: Ľvov, Česko, Chorvátsko, Cleveland, Cyrilika, Divadlo Alexandra Duchnoviča, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Gréckokatolícka cirkev, Habura, Indoeurópske jazyky, Kanada, Karpaty, Lemkovia, Maďarčina, Maďarsko, Medzinárodná fonetická abeceda, Ѣ, Ґ, Panónia, Poľsko, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, Ruština, Rumunsko, Rusíni, Slovanské jazyky, Slovenčina, Slovensko, Spojené štáty, Srbsko, Stredná Európa, Ukrajina, Ukrajinčina, Východoslovanské jazyky, Východoslovenské nárečia, Vojvodina, Západoslovanské jazyky, К, П, О, Ё, А, Н, Р, С, Т, У, Ф, Х, ..., Ц, Ч, Ш, Щ, Ъ, Ы, Ь, Ю, Я, М, И, Ж, З, Б, В, Г, Д, Є, І, Ї, Е, Л, Й, 1945, 1974, 1995, 1998. Rozbaliť index (27 viac) »
Ľvov
ĽvovĽvov.
Nový!!: Rusínčina a Ľvov · Pozrieť viac »
Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.
Nový!!: Rusínčina a Česko · Pozrieť viac »
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Rusínčina a Chorvátsko · Pozrieť viac »
Cleveland
Cleveland môže byť.
Nový!!: Rusínčina a Cleveland · Pozrieť viac »
Cyrilika
Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.
Nový!!: Rusínčina a Cyrilika · Pozrieť viac »
Divadlo Alexandra Duchnoviča
Divadlo Alexandra Duchnoviča Priečelie budovy Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Divadlo Alexandra Duchnoviča (po rusínsky Tеатeр Александра Духновіча) je divadlo, ktoré sa nachádza v Prešove a je jediným slovenským divadlom hrajúcim v rusínskom jazyku.
Nový!!: Rusínčina a Divadlo Alexandra Duchnoviča · Pozrieť viac »
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov
Nečlenské štáty Rady Európy. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je zmluva prijatá niektorými krajinami Rady Európy na ochranu historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy.
Nový!!: Rusínčina a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov · Pozrieť viac »
Gréckokatolícka cirkev
Poľsku Gréckokatolícka cirkev alebo katolícka cirkev byzantského obradu je súhrnné označenie východných cirkví byzantského obradu, ktoré sú v spoločenstve s pápežom a teda súčasťou katolíckej cirkvi.
Nový!!: Rusínčina a Gréckokatolícka cirkev · Pozrieť viac »
Habura
Habura je obec v okrese Medzilaborce.
Nový!!: Rusínčina a Habura · Pozrieť viac »
Indoeurópske jazyky
menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.
Nový!!: Rusínčina a Indoeurópske jazyky · Pozrieť viac »
Kanada
Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií.
Nový!!: Rusínčina a Kanada · Pozrieť viac »
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Nový!!: Rusínčina a Karpaty · Pozrieť viac »
Lemkovia
Slovenskí Lemkovia (Rusíni) a poľskí Lemkovia (Mokre-Sanok) 2007 Lemkovský kostolík v poľských Beskydách Lemkovia sú východoslovanské etnikum, žijúci na západnej Ukrajine (Ľvovská a Zakarpatská oblasť), v juhovýchodnom Poľsku a v Prešovskom kraji na Slovensku (väčšina).
Nový!!: Rusínčina a Lemkovia · Pozrieť viac »
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Nový!!: Rusínčina a Maďarčina · Pozrieť viac »
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Nový!!: Rusínčina a Maďarsko · Pozrieť viac »
Medzinárodná fonetická abeceda
Tabuľka Medzinárodnej fonetickej abecedy Medzinárodná fonetická abeceda (známa aj pod skratkou IPA, z angl. International Phonetic Alphabet) je systém fonetického prepisu (transkripcie) vytvorený jazykovedcami na presné a jednoznačné vyjadrenie každého z veľkého množstva zvukov (tzv. foném), ktoré sa používajú v hovorenej ľudskej reči.
Nový!!: Rusínčina a Medzinárodná fonetická abeceda · Pozrieť viac »
Ѣ
Písmeno Ѣ Ѣ (minuskula ѣ) alebo jať je bývalé (od 10. do začiatku 20. storočia bežne používané) písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ѣ · Pozrieť viac »
Ґ
Písmeno Ґ Ґ (minuskula ґ) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ґ · Pozrieť viac »
Panónia
Panónia môže byť.
Nový!!: Rusínčina a Panónia · Pozrieť viac »
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Nový!!: Rusínčina a Poľsko · Pozrieť viac »
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Nový!!: Rusínčina a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Pozrieť viac »
Prešov
Prešov je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji.
Nový!!: Rusínčina a Prešov · Pozrieť viac »
Prešovská univerzita v Prešove
Prešovská univerzita v Prešove so sídlom v Prešove je v zmysle zákona č.
Nový!!: Rusínčina a Prešovská univerzita v Prešove · Pozrieť viac »
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Nový!!: Rusínčina a Ruština · Pozrieť viac »
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Rusínčina a Rumunsko · Pozrieť viac »
Rusíni
Rusíni na Slovensku v roku 2001 Rusíni (zriedkavo Rusnaci, Rusňáci, Rusnáci; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni) môžu byť.
Nový!!: Rusínčina a Rusíni · Pozrieť viac »
Slovanské jazyky
Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.
Nový!!: Rusínčina a Slovanské jazyky · Pozrieť viac »
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Nový!!: Rusínčina a Slovenčina · Pozrieť viac »
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Nový!!: Rusínčina a Slovensko · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Rusínčina a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Rusínčina a Srbsko · Pozrieť viac »
Stredná Európa
Stredná Európa Stredná Európa je časť Európy ležiaca medzi východnou a západnou Európou.
Nový!!: Rusínčina a Stredná Európa · Pozrieť viac »
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Rusínčina a Ukrajina · Pozrieť viac »
Ukrajinčina
juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.
Nový!!: Rusínčina a Ukrajinčina · Pozrieť viac »
Východoslovanské jazyky
Východoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov.
Nový!!: Rusínčina a Východoslovanské jazyky · Pozrieť viac »
Východoslovenské nárečia
Východoslovenské nárečia (iné názvy: východoslovenský dialekt, makroareál východoslovenských nárečí, východná slovenčina, východoslovenčina, východniarčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny.
Nový!!: Rusínčina a Východoslovenské nárečia · Pozrieť viac »
Vojvodina
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina).
Nový!!: Rusínčina a Vojvodina · Pozrieť viac »
Západoslovanské jazyky
Západoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov.
Nový!!: Rusínčina a Západoslovanské jazyky · Pozrieť viac »
К
Písmeno К К (minuskula к) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a К · Pozrieť viac »
П
Písmeno П П (minuskula п) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a П · Pozrieť viac »
О
Písmeno О О (minuskula о) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a О · Pozrieť viac »
Ё
Písmeno Ё Ё (minuskula ё) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ё · Pozrieť viac »
А
Písmeno А А (minuskula а) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a А · Pozrieť viac »
Н
Písmeno Н Н (minuskula н) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Н · Pozrieť viac »
Р
Písmeno Р Р (minuskula р) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Р · Pozrieť viac »
С
Písmeno С С (minuskula с) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a С · Pozrieť viac »
Т
Písmeno Т Т (minuskula т) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Т · Pozrieť viac »
У
Písmeno У У (minuskula у) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a У · Pozrieť viac »
Ф
Písmeno Ф Ф (minuskula ф) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ф · Pozrieť viac »
Х
Písmeno Х Х (minuskula х) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Х · Pozrieť viac »
Ц
Písmeno Ц Ц (minuskula ц) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ц · Pozrieť viac »
Ч
Písmeno Ч Ч (červь) je jeden zo znakov cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ч · Pozrieť viac »
Ш
Písmeno Ш Ш (minuskula ш) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ш · Pozrieť viac »
Щ
Písmeno Щ Щ (minuskula щ) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Щ · Pozrieť viac »
Ъ
Písmeno Ъ Ъ (minuskula ъ) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ъ · Pozrieť viac »
Ы
Písmeno Ы Ы (minuskula ы) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ы · Pozrieť viac »
Ь
Písmeno Ь Ь (minuskula ь) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ь · Pozrieť viac »
Ю
Písmeno Ю Ю (minuskula ю) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ю · Pozrieť viac »
Я
Písmeno Я Я (minuskula я) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Я · Pozrieť viac »
М
Písmeno М М (minuskula м) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a М · Pozrieť viac »
И
Písmeno И И (minuskula и) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a И · Pozrieť viac »
Ж
Písmeno Ж Ж (minuskula ж) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ж · Pozrieť viac »
З
Písmeno З З (minuskula з) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a З · Pozrieť viac »
Б
Písmeno Б Б (minuskula б) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Б · Pozrieť viac »
В
Písmeno В В (minuskula в) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a В · Pozrieť viac »
Г
Písmeno Г Г (minuskula г) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Г · Pozrieť viac »
Д
Písmeno Д Д (minuskula д) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Д · Pozrieť viac »
Є
Písmeno Є Є (minuskula є) je ôsme písmeno ukrajinskej azbuky a od roku 2000 tiež chantyjskej azbuky.
Nový!!: Rusínčina a Є · Pozrieť viac »
І
Písmeno І І (minuskula і) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a І · Pozrieť viac »
Ї
Písmeno Ї Ї (minuskula ї) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Ї · Pozrieť viac »
Е
Písmeno Е Е (minuskula е) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Е · Pozrieť viac »
Л
Písmeno Л Л (minuskula л) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Л · Pozrieť viac »
Й
Písmeno Й Й (minuskula й) je písmeno cyriliky.
Nový!!: Rusínčina a Й · Pozrieť viac »
1945
Žiadny popis.
Nový!!: Rusínčina a 1945 · Pozrieť viac »
1974
Žiadny popis.
Nový!!: Rusínčina a 1974 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Rusínčina a 1995 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Rusínčina a 1998 · Pozrieť viac »