Podobnosti medzi Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko
Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko mať 52 veci spoločné (v Úniapédia): Česko, Bosna a Hercegovina, Budapešť, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Dalmácia, Dunaj, Habsburgovci, Habsburská monarchia, Halič (región), Istria, Jidiš, Judaizmus, Kalvinizmus, Karol I. (Rakúsko-Uhorsko), Konštitučná monarchia, Koruna (Rakúsko-Uhorsko), Korunná krajina, Latinská cirkev, Luteránstvo, Maďarčina, Maďari, Maďarsko, Monarchia, Nemčina, Nemci, Osmanská ríša, Poľština, Poľsko, ..., Pravoslávna cirkev (východná Európa), Protestantizmus, Rakúske cisárstvo, Rakúsko, Rakúsko-uhorské vyrovnanie, Rumunčina, Rumuni, Rumunsko, Rusíni, Slováci, Slovenčina, Slovensko, Slovinčina, Slovinci, Srbčina, Srbi, Stará bieloruština, Taliančina, Viedeň, Zalitavsko, 13. november, 16. november. Rozbaliť index (22 viac) »
Česko
Česko, dlhý tvar Česká republika, je štát v strednej Európe.
Rakúsko-Uhorsko a Česko · Uhorsko a Česko ·
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Bosna a Hercegovina a Rakúsko-Uhorsko · Bosna a Hercegovina a Uhorsko ·
Budapešť
náhľad Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
Budapešť a Rakúsko-Uhorsko · Budapešť a Uhorsko ·
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Chorvátčina a Rakúsko-Uhorsko · Chorvátčina a Uhorsko ·
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Chorváti a Rakúsko-Uhorsko · Chorváti a Uhorsko ·
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
Administratívne delenie Chorvátska-Slavónska Chorvátsko-Slavónsko v Rakúsko-Uhorsku Chorvátsko-slavónske kráľovstvo (po chorvátsky: Kraljevina Hrvatska i Slavonija, po maďarsky: Horvát-Szlavón Királyság, po nemecky: Königreich Kroatien und Slawonien), skrátene Chorvátsko-Slavónsko, bolo autonómne kráľovstvo v rámci Rakúsko-Uhorska v rokoch 18681918.
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo a Rakúsko-Uhorsko · Chorvátsko-slavónske kráľovstvo a Uhorsko ·
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Dalmácia a Rakúsko-Uhorsko · Dalmácia a Uhorsko ·
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Dunaj a Rakúsko-Uhorsko · Dunaj a Uhorsko ·
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Habsburgovci a Rakúsko-Uhorsko · Habsburgovci a Uhorsko ·
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Habsburská monarchia a Rakúsko-Uhorsko · Habsburská monarchia a Uhorsko ·
Halič (región)
Halič alebo zriedkavo Galícia je historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska a Rakúsko-Uhorska v rokoch 1772 až 1918.
Halič (región) a Rakúsko-Uhorsko · Halič (región) a Uhorsko ·
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Istria a Rakúsko-Uhorsko · Istria a Uhorsko ·
Jidiš
Navrhovaná vlajka jazyka jidiš Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete.
Jidiš a Rakúsko-Uhorsko · Jidiš a Uhorsko ·
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Judaizmus a Rakúsko-Uhorsko · Judaizmus a Uhorsko ·
Kalvinizmus
Ženeve. Kalvinizmus je kresťanské protestantské vyznanie ktoré vzniklo v 16.
Kalvinizmus a Rakúsko-Uhorsko · Kalvinizmus a Uhorsko ·
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Blahoslavený Karol I. Habsburský (* 17. august 1887, Persenbeug-Gottsdorf, Rakúsko – † 1. apríl 1922, Madeira, Portugalsko) bol rakúsky arcivojvoda a posledný cisár (v rokoch 19161918), český (ako Karol III.) a uhorský kráľ (v rokoch 19161921 ako Karol IV.) z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej.
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko) a Rakúsko-Uhorsko · Karol I. (Rakúsko-Uhorsko) a Uhorsko ·
Konštitučná monarchia
vojenská diktatúra Konštitučná monarchia je monarchia, v ktorej je moc panovníka obmedzená ústavou (odtiaľ názov „konštitučná“).
Konštitučná monarchia a Rakúsko-Uhorsko · Konštitučná monarchia a Uhorsko ·
Koruna (Rakúsko-Uhorsko)
10 korún Koruna (nesprávne aj rakúsko-uhorská koruna) bola mena Rakúsko-Uhorska od roku 1892 do roku 1918.
Koruna (Rakúsko-Uhorsko) a Rakúsko-Uhorsko · Koruna (Rakúsko-Uhorsko) a Uhorsko ·
Korunná krajina
Ako korunná krajina (po nemecky Kronland) sa označovali od roku 1849 jednotlivé hlavné územné jednotky (celého) Rakúskeho cisárstva a potom od roku 1867 už iba Predlitavska v rámci Rakúsko-Uhorska.
Korunná krajina a Rakúsko-Uhorsko · Korunná krajina a Uhorsko ·
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Latinská cirkev a Rakúsko-Uhorsko · Latinská cirkev a Uhorsko ·
Luteránstvo
Lutherova ruža Luteránstvo, luteranizmus alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie.
Luteránstvo a Rakúsko-Uhorsko · Luteránstvo a Uhorsko ·
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Maďarčina a Rakúsko-Uhorsko · Maďarčina a Uhorsko ·
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku.
Maďari a Rakúsko-Uhorsko · Maďari a Uhorsko ·
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Maďarsko a Rakúsko-Uhorsko · Maďarsko a Uhorsko ·
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Monarchia a Rakúsko-Uhorsko · Monarchia a Uhorsko ·
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Nemčina a Rakúsko-Uhorsko · Nemčina a Uhorsko ·
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Nemci a Rakúsko-Uhorsko · Nemci a Uhorsko ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Osmanská ríša a Rakúsko-Uhorsko · Osmanská ríša a Uhorsko ·
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Poľština a Rakúsko-Uhorsko · Poľština a Uhorsko ·
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Poľsko a Rakúsko-Uhorsko · Poľsko a Uhorsko ·
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pravoslávna cirkev (východná Európa) a Rakúsko-Uhorsko · Pravoslávna cirkev (východná Európa) a Uhorsko ·
Protestantizmus
Krajiny s protestantskou väčšinou (2010) Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16. storočí z európskej reformácie.
Protestantizmus a Rakúsko-Uhorsko · Protestantizmus a Uhorsko ·
Rakúske cisárstvo
Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.
Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko · Rakúske cisárstvo a Uhorsko ·
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Rakúsko a Rakúsko-Uhorsko · Rakúsko a Uhorsko ·
Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Kondomínium Bosna a Hercegovina Rakúsko-uhorské vyrovnanie alebo rakúsko-maďarské vyrovnanie bolo rozdelenie rakúskeho cisárstva podľa princípu dualizmu na dva štáty Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko) decembrovou ústavou z roku 1867.
Rakúsko-Uhorsko a Rakúsko-uhorské vyrovnanie · Rakúsko-uhorské vyrovnanie a Uhorsko ·
Rumunčina
Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).
Rakúsko-Uhorsko a Rumunčina · Rumunčina a Uhorsko ·
Rumuni
Rozšírenie Rumunov v Európe Rumunská folklórna skupina Rumuni sú románsky národ, žijúci najmä v Rumunsku, ako menšina v Srbsku, Maďarsku a zámorí.
Rakúsko-Uhorsko a Rumuni · Rumuni a Uhorsko ·
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Rakúsko-Uhorsko a Rumunsko · Rumunsko a Uhorsko ·
Rusíni
Rusíni na Slovensku v roku 2001 Rusíni (zriedkavo Rusnaci, Rusňáci, Rusnáci; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni) môžu byť.
Rakúsko-Uhorsko a Rusíni · Rusíni a Uhorsko ·
Slováci
Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka. Slováci (mužský príslušník: Slovák, ženská príslušníčka: Slovenka), staršie, zhruba do 15.
Rakúsko-Uhorsko a Slováci · Slováci a Uhorsko ·
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Rakúsko-Uhorsko a Slovenčina · Slovenčina a Uhorsko ·
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Rakúsko-Uhorsko a Slovensko · Slovensko a Uhorsko ·
Slovinčina
Rozšírenie slovinčiny Slovinčina (slovinský slovenščina, slovenski jezik) patrí do skupiny južnoslovanských jazykov a je úradným jazykom v Slovinsku.
Rakúsko-Uhorsko a Slovinčina · Slovinčina a Uhorsko ·
Slovinci
Jurij Vega, slovinský matematik, fyzik a delostrelecký dôstojník Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
Rakúsko-Uhorsko a Slovinci · Slovinci a Uhorsko ·
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Rakúsko-Uhorsko a Srbčina · Srbčina a Uhorsko ·
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Rakúsko-Uhorsko a Srbi · Srbi a Uhorsko ·
Stará bieloruština
Fráza «рꙋскй єзыкь» Stará bieloruština z litovského štatútu z roku 1588 Stará bieloruština (iné názvy pozri nižšie) bol historický východoslovanský jazyk, ktorým hovorili (a najmä písali) od 14./15.
Rakúsko-Uhorsko a Stará bieloruština · Stará bieloruština a Uhorsko ·
Taliančina
Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.
Rakúsko-Uhorsko a Taliančina · Taliančina a Uhorsko ·
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Rakúsko-Uhorsko a Viedeň · Uhorsko a Viedeň ·
Zalitavsko
Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko, Translajtánia; staršie: Translajtania, Zaľutavsko, Krajiny za ĽutavouKožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918).
Rakúsko-Uhorsko a Zalitavsko · Uhorsko a Zalitavsko ·
13. november
Žiadny popis.
13. november a Rakúsko-Uhorsko · 13. november a Uhorsko ·
16. november
Žiadny popis.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko
Porovnanie medzi Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko
Rakúsko-Uhorsko má 143 vzťahom, pričom Uhorsko má 267. Ako oni majú spoločného 52, index Jaccard je 12.68% = 52 / (143 + 267).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Rakúsko-Uhorsko a Uhorsko. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: