Obsah
31 vzťahy: Absolutistická monarchia, Chorvátčina, Francúzsko, František II. (Svätá rímska ríša), Friulčina, Gott erhalte Franz den Kaiser, Habsburská monarchia, Jidiš, Judaizmus, Kalvinizmus, Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi), Konštitučná monarchia, Ladinčina, Luteránstvo, Maďarčina, Napoleon Bonaparte, Nemčina, Poľština, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Rakúsko-uhorské vyrovnanie, Rakúsko-Uhorsko, Rumunčina, Rusínčina, Slovenčina, Slovinčina, Srbčina, Taliančina, Toliar (historická minca), Ukrajinčina, Viedeň, 8. jún.
- 19. storočie v Uhorsku
- Habsbursko-lotrinská dynastia
- Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove
Absolutistická monarchia
vojenská diktatúra Absolutistická monarchia alebo absolútna monarchia je monarchia charakterizovaná absolutizmom ako formou vlády.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Absolutistická monarchia
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Chorvátčina
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Francúzsko
František II. (Svätá rímska ríša)
Františkova pečať z roku 1817 František II.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a František II. (Svätá rímska ríša)
Friulčina
Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí talianske obyvateľstvo pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Júlske Benátky).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Friulčina
Gott erhalte Franz den Kaiser
Gott erhalte Franz den Kaiser (Iné názvy: Volkshymne; Kaiserhymne; Gott erhalte, Gott beschütze; slov. Boh nech zachová Františka cisára) bola pôvodne, počnúc rokom 1797, personálna hymna cisára Františka II. V rokoch 18261918 bola piesen štátnou hymnou Rakúska (neskôr Rakúsko-Uhorska).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Gott erhalte Franz den Kaiser
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Habsburská monarchia
Jidiš
Navrhovaná vlajka jazyka jidiš Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Jidiš
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Judaizmus
Kalvinizmus
Ženeve. Kalvinizmus je kresťanské protestantské vyznanie ktoré vzniklo v 16.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Kalvinizmus
Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Katolícka cirkev je cirkev (buď jednotlivá z viacerých cirkví alebo tieto všetky cirkvi ako celok), ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Konštitučná monarchia
vojenská diktatúra Konštitučná monarchia je monarchia, v ktorej je moc panovníka obmedzená ústavou (odtiaľ názov „konštitučná“).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Konštitučná monarchia
Ladinčina
Ladinčina alebo tirolská rétorománčina alebo dolomitská ladinčina (po taliansky ladino) je románsky jazyk, ktorý používa lingvistická menšina v talianskych regiónoch Tridentsko-Horná Adiža a Benátsko.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Ladinčina
Luteránstvo
Lutherova ruža Luteránstvo, luteranizmus alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Luteránstvo
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Maďarčina
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Napoleon Bonaparte
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Nemčina
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Poľština
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Kondomínium Bosna a Hercegovina Rakúsko-uhorské vyrovnanie alebo rakúsko-maďarské vyrovnanie bolo rozdelenie rakúskeho cisárstva podľa princípu dualizmu na dva štáty Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko) decembrovou ústavou z roku 1867.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Rakúsko-uhorské vyrovnanie
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko
Rumunčina
Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Rumunčina
Rusínčina
Rusínčina (staršie názvy: ruténčina, ruthénčina; v rusínčine na Slovensku: русиньскый язык - rusîňskyj jazyk, vo vojvodinskej rusínčine: руски язик - rusky jazyk, v rusínčine na Ukrajine: pyсинска мова - rusynska mova) je indoeurópsky jazyk, tvoriaci prechod medzi západoslovanskými a východoslovanskými jazykmi.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Rusínčina
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Slovenčina
Slovinčina
Rozšírenie slovinčiny Slovinčina (slovinský slovenščina, slovenski jezik) patrí do skupiny južnoslovanských jazykov a je úradným jazykom v Slovinsku.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Slovinčina
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Srbčina
Taliančina
Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Taliančina
Toliar (historická minca)
Porovnanie nemeckých a rakúskych toliarov s americkým štvrťdolárom (dole uprostred) Toliar (po nemecky dnes Taler, pôvodne po nemecky Thaler) bola veľká strieborná minca razená v rôznych obmenách v rôznych štátoch (vrátane Uhorska).
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Toliar (historická minca)
Ukrajinčina
juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Ukrajinčina
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a Viedeň
8. jún
* Medzinárodný deň oceánov.
Pozrieť Rakúske cisárstvo a 8. jún
Pozri tiež
19. storočie v Uhorsku
- Kráľovské Uhorsko
- Maďarizácia
- Rakúske cisárstvo
Habsbursko-lotrinská dynastia
- Štefánia Belgická
- Albert Saský (1738 – 1822)
- Alžbeta Bavorská (Sissi)
- Alžbeta Wilhelmína Württemberská
- Ferdinand I. (rakúsky cisár)
- Ferdinand Karol Habsburský
- Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský
- František Ferdinand d’Este
- František I. (Svätá rímska ríša)
- František II. (Svätá rímska ríša)
- František Jozef I.
- František Karol Habsburský
- Gizela Habsbursko-lotrinská
- Habsbursko-lotrinská dynastia
- Izabela Bourbónska (1741)
- Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
- Jozef II. (Svätá rímska ríša)
- Jozef Karol Habsbursko-lotrinský
- Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
- Karol Jozef Habsbursko-lotrinský
- Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský
- Mária Amália Habsbursko-lotrinská
- Mária Anna Habsbursko-lotrinská
- Mária Anna Savojská
- Mária Antoinetta
- Mária Johana Habsbursko-lotrinská
- Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská
- Mária Karolína Habsbursko-lotrinská
- Mária Klementína Habsbursko-lotrinská
- Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
- Mária Lujza Habsbursko-lotrinská
- Mária Terézia Neapolsko-sicílska
- Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská
- Maximilián František Habsbursko-lotrinský
- Otto František Habsbursko-lotrinský
- Otto von Habsburg
- Rakúske cisárstvo
- Rakúsko-Uhorsko
- Rudolf (korunný princ)
- Vojvodstvo Parma a Piacenza
- Zita Bourbonsko-Parmská
- Žofia Bavorská (1805 – 1872)
Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove
- Achájske kniežatstvo
- Aténske vojvodstvo
- Bosniansky banát
- Byzantská ríša
- Chorvátske kniežatstvo
- Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
- Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
- Druhá bulharská ríša
- Epirský despotát
- Juhoslávia
- Latinské cisárstvo
- Murská republika
- Nezávislý štát Chorvátsko
- Osmanská ríša
- Ostrogótske kráľovstvo
- Prvá bulharská ríša
- Rakúske cisárstvo
- Rakúsko-Uhorsko
- Rumunská socialistická republika
- Rumunské kráľovstvo
- Solúnske kráľovstvo
- Srbské kráľovstvo
- Srbsko a Čierna Hora
- Východná Rumélia
- Čiernohorská republika (1992 – 2006)
- Čiernohorské kráľovstvo