Obsah
156 vzťahy: Akrécia (astronómia), Albedo, Albert Einstein, APL (planétka), Arthur C. Clarke, Asteroid, Astronóm, Atmosféra Zeme, Au, August, Ťažisko (fyzika), Bazalt, Cassini-Huygens, Chemický prvok, Dawn (sonda), Deep Impact (sonda), Deutérium, Dráhová rezonancia, Ekliptika, Elementy dráhy, Erózia, Excentricita, Explózia, Galileo (kozmická sonda), Gravitačná diferenciácia, Gravitačné pole, Gravitácia, Guľa, Hajabusa, Heinrich Wilhelm Olbers, Hydrostatická rovnováha, Infračervené žiarenie, Inklinácia, IRAS, Jadro planéty, Joviálna planéta, Juno (sonda), Kelvin, Kentaur (planétka), Kilogram, Kirkwoodova medzera, Kométa, Kov, Kozmická sonda, Kozmos, Kráter, Kremík, Kremičitan, Kruh, Kuiperov pás, ... Rozbaliť index (106 viac) »
- Planétky hlavného pásma
- Skupiny a rodiny planétok
Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Pozrieť Pásmo planétok a Akrécia (astronómia)
Albedo
Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu.
Pozrieť Pásmo planétok a Albedo
Albert Einstein
Albert Einstein v roku 1921 Albert Einstein (* 14. marec 1879, Ulm, Nemecké cisárstvo – † 18. apríl 1955, Princeton, New Jersey, USA) bol švajčiarsko-americký teoretický fyzik nemecko-židovského pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20.
Pozrieť Pásmo planétok a Albert Einstein
APL (planétka)
132524 APL, skôr známa pod predbežným označením 2002 JF56 je planétka z hlavného pásu planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a APL (planétka)
Arthur C. Clarke
Sir Arthur Charles Clarke (* 16. december 1917, Minehead, Spojené kráľovstvo – † 19. marec 2008 Kolombo, Srí Lanka) bol britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky.
Pozrieť Pásmo planétok a Arthur C. Clarke
Asteroid
Asteroid môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Asteroid
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Pásmo planétok a Astronóm
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Pásmo planétok a Atmosféra Zeme
Au
Au môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Au
August
August (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') August je ôsmy mesiac roka gregoriánskeho kalendára.
Pozrieť Pásmo planétok a August
Ťažisko (fyzika)
Ťažisko alebo hmotný stred je pôsobisko tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
Pozrieť Pásmo planétok a Ťažisko (fyzika)
Bazalt
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.
Pozrieť Pásmo planétok a Bazalt
Cassini-Huygens
Sonda Cassini v montážnej hale Cassini-Huygens bol spoločný projekt planetárnej sondy, vyvinutý a prevádzkovaný v spolupráci americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI a určený na výskum Saturnu, jeho okolia, prstencov a mesiacov.
Pozrieť Pásmo planétok a Cassini-Huygens
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Pozrieť Pásmo planétok a Chemický prvok
Dawn (sonda)
Sonda Dawn s planétkami Vesta a Ceres (predstava umelca) Insígnie DAWN Dawn (z angl. úsvit) bola misia NASA k najväčším objektom hlavného pásu, planétke 4 Vesta a trpaslíčej planéte 1 Ceres.
Pozrieť Pásmo planétok a Dawn (sonda)
Deep Impact (sonda)
Test kamier na sonde Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1.
Pozrieť Pásmo planétok a Deep Impact (sonda)
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Pozrieť Pásmo planétok a Deutérium
Dráhová rezonancia
Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.
Pozrieť Pásmo planétok a Dráhová rezonancia
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Pozrieť Pásmo planétok a Ekliptika
Elementy dráhy
Elementy obežnej dráhy Elementy dráhy sú súbor šiestich veličín a jedného časového údaju, ktoré jednoznačne definujú dráhu kozmického telesa v danom časovom okamihu kozmickým priestorom.
Pozrieť Pásmo planétok a Elementy dráhy
Erózia
pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.
Pozrieť Pásmo planétok a Erózia
Excentricita
Excentricita alebo excentrickosť alebo výstrednosť môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Excentricita
Explózia
Explózie Označenie výbušných látok Explózia alebo výbuch je veľká a prudká exotermická reakcia, ktorá prebieha rýchlejšie ako môže okolie energiu z výbuchu spotrebovať.
Pozrieť Pásmo planétok a Explózia
Galileo (kozmická sonda)
Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.
Pozrieť Pásmo planétok a Galileo (kozmická sonda)
Gravitačná diferenciácia
Gravitačná diferenciácia alebo diferenciácia je proces, ktorý prebieha v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro aj povrch.
Pozrieť Pásmo planétok a Gravitačná diferenciácia
Gravitačné pole
Gravitačné pole je fyzikálne pole, v ktorom je veličinou poľa (čiže veličinou priradenou každému bodu poľa) intenzita gravitačného poľa Kg (ktorá je číselne identická s gravitačným zrýchlením).
Pozrieť Pásmo planétok a Gravitačné pole
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Pásmo planétok a Gravitácia
Guľa
Guľa môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Guľa
Hajabusa
Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), bola japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond.
Pozrieť Pásmo planétok a Hajabusa
Heinrich Wilhelm Olbers
Heinrich Wilhelm Olbers (* 11. október 1758, Arbergen, Nemecko – † 2. marec 1840, tamže) bol nemecký astronóm, lekár a fyzik.
Pozrieť Pásmo planétok a Heinrich Wilhelm Olbers
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.
Pozrieť Pásmo planétok a Hydrostatická rovnováha
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Pozrieť Pásmo planétok a Infračervené žiarenie
Inklinácia
Inklinácia môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Inklinácia
IRAS
IRAS (InfraRed Astronomical Satellite) je infračervená družica na obežnej dráhe okolo Zeme.
Pozrieť Pásmo planétok a IRAS
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Pozrieť Pásmo planétok a Jadro planéty
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Pásmo planétok a Joviálna planéta
Juno (sonda)
Juno je kozmická sonda NASA určená na výskum planéty Jupiter.
Pozrieť Pásmo planétok a Juno (sonda)
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Pozrieť Pásmo planétok a Kelvin
Kentaur (planétka)
Kentauri v Kuiperovom páse Albedo a farba Kentaurov Kentauri alebo Centauri sú trieda ľadových planetoidov, ktoré obiehajú okolo Slnka medzi dráhami Jupitera a Neptúna (oblasť veľkých planét).
Pozrieť Pásmo planétok a Kentaur (planétka)
Kilogram
Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.
Pozrieť Pásmo planétok a Kilogram
Kirkwoodova medzera
Kirkwoodova medzera sú medzery alebo diery v pásme planétok, s polohlavnými osami (alebo ekvivalentnou obežnou dobou), ako je vidieť na histograme.
Pozrieť Pásmo planétok a Kirkwoodova medzera
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Pásmo planétok a Kométa
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Pozrieť Pásmo planétok a Kov
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Pozrieť Pásmo planétok a Kozmická sonda
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Pozrieť Pásmo planétok a Kozmos
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Pozrieť Pásmo planétok a Kráter
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Pásmo planétok a Kremík
Kremičitan
Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.
Pozrieť Pásmo planétok a Kremičitan
Kruh
M – stred, r – polomer, d – priemer Kruh (z praslovan. krǫgъ, ktoré pochádza z praindoeur. krengh- odvodeného od ker- – krútiť, ohýbať; lat. circulus) je množina bodov v rovine, ktorých vzdialenosť od pevného bodu (stredu kružnice) je menšia alebo rovná pevne danému kladnému číslu (nazývaným polomer).
Pozrieť Pásmo planétok a Kruh
Kuiperov pás
Kuiperov pás alebo Edgeworthov–Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka.
Pozrieť Pásmo planétok a Kuiperov pás
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Pozrieť Pásmo planétok a Libračný bod
Maďarská rodina (astronómia)
Zoskupenie asteroidov mimo obežnej dráhy Jupitera. Asteroidy Maďarskej rodiny sa nachádzajú v ľavom najvyššom zoskupení, jadro Pásma planétok je zobrazené červenou. Maďarská rodina je skupina asteroidov pásma planétok obiehajúcich okolo Slnka vo vzdialenosti 1,78 až 2,00 AU.
Pozrieť Pásmo planétok a Maďarská rodina (astronómia)
Magmatický oceán
Ilustratívna fotografia Aa lávy, ktorá počas erupcie pokryje veľkú oblasť. Magmatický oceán je geologické označenie pre rozsiahlu oblasť vyvretej magmy na povrchu, ktorá najskôr vznikala na začiatku formovania planét.
Pozrieť Pásmo planétok a Magmatický oceán
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Pásmo planétok a Mars
Mars križujúce asteroidy
Mars križujúce asteroidy sú asteroidy, ktorých obežná dráha pretína obežnú dráhu planéty Mars.
Pozrieť Pásmo planétok a Mars križujúce asteroidy
Medián
Nájdenie mediánu v množine s nepárnym počtom prvkov a v množine s párnym počtom prvkov Medián alebo stredná hodnota (znaku) alebo centrálna hodnota (znaku) (označuje sa Med(x) alebo \tilde x) je hodnota, ktorá rozdeľuje postupnosť podľa veľkosti usporiadaných výsledkov na dve rovnako početné polovice.
Pozrieť Pásmo planétok a Medián
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Pozrieť Pásmo planétok a Medzihviezdna hmota
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Pozrieť Pásmo planétok a Medzinárodná astronomická únia
Medziplanetárny prach
Medziplanetárny prach sú drobné tuhé častice medziplanetárnej hmoty, mikrometeoroidy (kozmický prach).
Pozrieť Pásmo planétok a Medziplanetárny prach
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Pásmo planétok a Mesiac
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Pozrieť Pásmo planétok a Meteorit
Mexiko
Mexiko, dlhý tvar Spojené štáty mexické (po španielsky México alebo zriedkavejšie Méjico, dlhý tvar: Estados Unidos Mexicanos alebo zriedkavejšie Estados Unidos Mejicanos) je federatívna prezidentská republika na americkom kontinente.
Pozrieť Pásmo planétok a Mexiko
NEAR Shoemaker
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou.
Pozrieť Pásmo planétok a NEAR Shoemaker
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
Pozrieť Pásmo planétok a New Horizons
Obežná doba
Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda, obežná perióda, perióda obehu) môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Obežná doba
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu.
Pozrieť Pásmo planétok a Obežná dráha
Oceán
Oceán môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Oceán
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Pozrieť Pásmo planétok a Odstredivá sila
Olivín
Žiaru nad Hronom. Olivín, alebo skupina olivínu, je názov minerálnej skupiny rombických kremičitanových minerálov so všeobecným vzorcom M2SiO4, kde M môže byť Fe, Mg, Ni, Mn.
Pozrieť Pásmo planétok a Olivín
Pól (vesmírne teleso)
Pól (severný a južný) ľubovolného telesa (hviezdy, planéty) sa definuje.
Pozrieť Pásmo planétok a Pól (vesmírne teleso)
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Pozrieť Pásmo planétok a Pioneer 10
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Pozrieť Pásmo planétok a Pioneer 11
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Pásmo planétok a Planéta
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka
Planétka typu C
253 Mathilde, planétka typu C Planétka typu C je uhlíkatý typ asteroidu.
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka typu C
Planétka typu E
Planétka typu E je typ asteroidu s povrchom tvoreným z enstatitu a achondritu.
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka typu E
Planétka typu M
Asteroid Psyche Planétka typu M sú asteroidy neznámeho zloženia a miernej jasnosti (albedo 0,1 – 0,2).
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka typu M
Planétka typu S
433 Eros, príklad planétky typu S Planétka typu S je kamennej kompozície, z toho dôvodu je pomenovaný tento typ S (S - stone z anglického kameň).
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka typu S
Planétka typu V
Planétka typu V alebo Vestoid majú elektromagnetické spektrum podobné ako planétka 4 Vesta (najväčší asteroid tejto skupiny).
Pozrieť Pásmo planétok a Planétka typu V
Planetárna kôra
Stavba planety Zem Planetárna kôra je vonkajšia pevná vrstva planéty.
Pozrieť Pásmo planétok a Planetárna kôra
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Pásmo planétok a Planetezimál
Poyntingov-Robertsonov efekt
Poyntingov-Robertsonov efekt je efekt spočívajúci v tom, že sa obežné dráhy malých častíc medziplanetárnej hmoty v dôsledku pôsobenia žiarenia Slnka stále viac približujú k Slnku.
Pozrieť Pásmo planétok a Poyntingov-Robertsonov efekt
Priemer
Priemer môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Priemer
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pozrieť Pásmo planétok a Protoplanetárny disk
Rodina Eos
Rodina Eos je významnou skupinou asteroidov pásma planétok, ktorá sa sformovala po dávnej kolízii vesmírnych telies (predpoklad).
Pozrieť Pásmo planétok a Rodina Eos
Rodina planétok
Rodina planétok je skupina asteroidov, ktoré majú rovnaké elementy obežnej dráhy ako sú veľká polos, excentricita a inklinácia dráhy.
Pozrieť Pásmo planétok a Rodina planétok
Rodina Vesta
Rodina Vesta je veľká skupina významných asteroidov, do ktorej patria hlavne V-typy planétok, vo vnútornom pásme planétok, v blízkosti planétky 4 Vesta.
Pozrieť Pásmo planétok a Rodina Vesta
Rosetta (sonda)
Rosetta bola kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA).
Pozrieť Pásmo planétok a Rosetta (sonda)
Rotácia
Rotácia môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Rotácia
Rozptýlený disk
Objekty rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Porovnanie objektov rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Rozdelenie objektov rozptýleného disku Rozptýlený disk je vzdialená oblasť slnečnej sústavy riedko zaplnená ľadovými planetoidmi známymi ako objekty rozptýleného disku (SDO), čo je podmnožina širšej rodiny transneptúnskych objektov.
Pozrieť Pásmo planétok a Rozptýlený disk
Sediment
Sediment, alebo usadenina je názov spevnenej alebo nespevnenej tuhej látky, vzniknutej usadením zo zmesi, najčastejšie suspenzie.
Pozrieť Pásmo planétok a Sediment
September
September (''Prebohaté hodinky vojvodu z Berry'') September je deviaty mesiac v roku.
Pozrieť Pásmo planétok a September
Skupina živca
Drúza kryštálov draselných živov Skupina živca je minerálna skupina triklinických, monoklinických, alebo rombických tektosilikátov všeobecného vzorca AxBy, kde x.
Pozrieť Pásmo planétok a Skupina živca
Skupina Hilda
Skupina Hilda je skupina planétok obiehajúcich okolo Slnka vo vzdialenosti zodpovedajúcej komensurabilite 2:3 s Jupiterom.
Pozrieť Pásmo planétok a Skupina Hilda
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Pozrieť Pásmo planétok a Slnečná hmlovina
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Pásmo planétok a Slnečná sústava
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Pásmo planétok a Slnko
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Pásmo planétok a Sopečná činnosť
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Pozrieť Pásmo planétok a Spektrum
Stardust
Stardust (po slovensky hviezdny prach) je americká medziplanetárna sonda, ktorú NASA vypustila 7. februára 1999.
Pozrieť Pásmo planétok a Stardust
Stupeň Celzia
Stupeň Celzia (značka °C) je jednotka teploty, pomenovaná po švédskom astronómovi Andersovi Celsiovi.
Pozrieť Pásmo planétok a Stupeň Celzia
Tavenie
Tavenie môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Tavenie
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pozrieť Pásmo planétok a Teplota
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Pásmo planétok a Terestriálna planéta
Trójan (planétka)
Jupiterovi Trójania zobrazení zelenou na obrázku vnútra slnečnej sústavy Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr.
Pozrieť Pásmo planétok a Trójan (planétka)
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pozrieť Pásmo planétok a Trpasličia planéta
Tycho (kráter)
Kráter Tycho Vzhľad paprskov smerujúcich od kráteru Tycho Kráter Tycho je impaktný kráter nachádzajúci sa na južnej časti privrátenej pologule Mesiaca.
Pozrieť Pásmo planétok a Tycho (kráter)
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Pásmo planétok a Uhlík
Ulysses (sonda)
Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka.
Pozrieť Pásmo planétok a Ulysses (sonda)
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pozrieť Pásmo planétok a Urán (planéta)
Veľká polos
Parametre elipsy: a: veľká polos, b: malá polos, e: lineárna excentricita, excentricita .
Pozrieť Pásmo planétok a Veľká polos
Vek Zeme
Slnečná sústava – polomery obežných dráh ani veľkosti planét nie sú v správnej mierke Vek Zeme je približne 4,5 miliardy (4,5. 109) rokov.
Pozrieť Pásmo planétok a Vek Zeme
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Pásmo planétok a Vodík
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Pozrieť Pásmo planétok a Vodná para
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Pozrieť Pásmo planétok a Voyager 1
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Pozrieť Pásmo planétok a Voyager 2
Vymieranie na konci kriedy
Umelecká predstava o dopade meteoritu na Zem pred 65 miliónmi rokov Vymieranie na konci kriedy (tiež známe ako K-T vymieranie, kde "K" znamená krieda a "T" terciér čiže treťohory), je veľké vymieranie, ktoré sa odohralo na prelome druhohôr (koniec kriedy, teda pred zhruba 65,5 miliónmi rokov) a kenozoika, pri ktorom počas relatívne krátkeho časového úseku vyhynulo mnoho rastlinných i živočíšnych druhov.
Pozrieť Pásmo planétok a Vymieranie na konci kriedy
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Pásmo planétok a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pozrieť Pásmo planétok a William Herschel
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Pozrieť Pásmo planétok a Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Pásmo planétok a Zem
Zirkón
Zirkón je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky kremičitan zirkoničitý (ZrSiO4) s významnou prímesou hafnia (bežne 1-4 %)Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s..
Pozrieť Pásmo planétok a Zirkón
Zlomok
Zlomok alebo fragment môže byť.
Pozrieť Pásmo planétok a Zlomok
Zodiakálne svetlo
Zvieratníkové svetlo Zodiakálne svetlo alebo zvieratníkové svetlo je mierne zvýšenie jasu v okolí Slnka, rozširujúce sa pozdĺž ekliptiky (t. j. pozdĺž súhvezdí zvieratníka).
Pozrieť Pásmo planétok a Zodiakálne svetlo
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 1 Ceres
10 Hygiea
10 Hygiea je veľká planétka, štvrtá najväčšia v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 10 Hygiea
1270 Datura
1270 Datura je planétka s priemerom 9 km, ktorú objavil George Van Biesbroeck 17. decembra 1930.
Pozrieť Pásmo planétok a 1270 Datura
1459 Magnya
1459 Magnya je planétka s priemerom 33 km, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 4. novembra 1937.
Pozrieť Pásmo planétok a 1459 Magnya
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Pozrieť Pásmo planétok a 1993
2 Pallas
2 Pallas je po planétke 1 Ceres druhou objavenou planétkou a súčasne je svojimi rozmermi druhým najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 2 Pallas
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2000
2001
Rok 2001 (MMI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2001
2001 Einstein
2001 Einstein je planétka s priemerom 36 km, ktorú objavil Paul Wild 5. marca 1973.
Pozrieť Pásmo planétok a 2001 Einstein
2001: Vesmírna odysea
2001: Vesmírna odysea je film režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1968, jeden z najvýznamnejších filmov žánru sci-fi.
Pozrieť Pásmo planétok a 2001: Vesmírna odysea
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2002
2006
Rok 2006 (MMVI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2006
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2007
2008
Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2008
2015
Rok 2015 (MMXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2015
2018
Rok 2018 (MMXVIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Pozrieť Pásmo planétok a 2018
22 Kalliope
22 Kalliope je planétka s priemerom 186 km, ktorú objavil britský astronóm John Russell Hind 16. novembra 1852.
Pozrieť Pásmo planétok a 22 Kalliope
243 Ida
243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 243 Ida
253 Mathilde
253 Mathilde je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 253 Mathilde
2685 Masursky
2685 Masursky je planétka s priemerom 48 km, ktorú objavil Edward L. G. Bowell 3. mája 1981.
Pozrieť Pásmo planétok a 2685 Masursky
2867 Šteins
2867 Šteins je planétka s priemerom 5,9 km × 4 km, ktorú objavil Nikolaj Stepanovič Černych 4. novembra 1969.
Pozrieť Pásmo planétok a 2867 Šteins
298 Baptistina
298 Baptistina je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 298 Baptistina
3001 Michelangelo
3001 Michelangelo je planétka s priemerom 44 km, ktorú objavil Edward L. G. Bowell 24. januára 1982.
Pozrieť Pásmo planétok a 3001 Michelangelo
31. október
* Deň reformácie – pamätný deň SR.
Pozrieť Pásmo planétok a 31. október
4 Vesta
4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.
Pozrieť Pásmo planétok a 4 Vesta
434 Hungaria
434 Hungaria je planétka v hlavnom pásme planétok.
Pozrieť Pásmo planétok a 434 Hungaria
4652 Iannini
4652 Iannini je planétka s priemerom 29 km, ktorú objavil Felix Aguilar Observatory 30. augusta 1975.
Pozrieť Pásmo planétok a 4652 Iannini
490 Veritas
490 Veritas je planétka s priemerom 121 km, ktorú objavil M. F. Wolf 3. septembra 1902.
Pozrieť Pásmo planétok a 490 Veritas
4923 Clarke
4923 Clarke je planétka s priemerom 20 km, ktorú objavil S. J. Bus 2. marca 1981.
Pozrieť Pásmo planétok a 4923 Clarke
5535 Annefrank
Annefrank z roku 2002 5535 Annefrank je asteroid, ktorý obieha vo vnútornej zóne hlavného pásu asteroidov a patrí do rodiny Augusta.
Pozrieť Pásmo planétok a 5535 Annefrank
65 Cybele
65 Cybele je planétka s priemerom 244 km, ktorú objavil Ernst Wilhelm Leberecht Tempel 8. marca 1861.
Pozrieť Pásmo planétok a 65 Cybele
951 Gaspra
951 Gaspra je planétka hlavného pásu, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 30. júla 1916.
Pozrieť Pásmo planétok a 951 Gaspra
Pozri tiež
Planétky hlavného pásma
- Pásmo planétok
Skupiny a rodiny planétok
- Maďarská rodina (astronómia)
- Pásmo planétok
- Rodina Baptistina
- Rodina Pallas
- Rodina Vesta
- Rodina planétok
- Skupina Alinda
Známy ako Hlavné pásmo asteroidov, Hlavné pásmo planétok, Planétky Hlavného pásu, Pás asteroidov, Pás planétok, Pásmo asteroidov.