Podobnosti medzi Pásmo planétok a Slnečná sústava
Pásmo planétok a Slnečná sústava mať 59 veci spoločné (v Úniapédia): Astronóm, Ťažisko (fyzika), Chemický prvok, Deep Impact (sonda), Deutérium, Dráhová rezonancia, Ekliptika, Hajabusa, Jadro planéty, Joviálna planéta, Jupiter, Kelvin, Kentaur (planétka), Kirkwoodova medzera, Kométa, Kov, Kozmická sonda, Kozmos, Kráter, Kremík, Kuiperov pás, Libračný bod, Mars, Medzihviezdna hmota, Medzinárodná astronomická únia, Medziplanetárny prach, Mesiac, NEAR Shoemaker, New Horizons, Obežná doba, ..., Obežná dráha, Odstredivá sila, Pioneer 10, Pioneer 11, Planéta, Planétka, Planetárna kôra, Planetezimál, Protoplanetárny disk, Rodina planétok, Rozptýlený disk, Slnečná hmlovina, Slnko, Stupeň Celzia, Teplota, Trójan (planétka), Trpasličia planéta, Uhlík, Urán (planéta), Veľká polos, Vodík, Voyager 1, Voyager 2, William Herschel, Zem, Zodiakálne svetlo, 1 Ceres, 2 Pallas, 4 Vesta. Rozbaliť index (29 viac) »
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Astronóm a Pásmo planétok · Astronóm a Slnečná sústava ·
Ťažisko (fyzika)
Ťažisko alebo hmotný stred je pôsobisko tiažovej sily pôsobiacej na teleso.
Pásmo planétok a Ťažisko (fyzika) · Slnečná sústava a Ťažisko (fyzika) ·
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Chemický prvok a Pásmo planétok · Chemický prvok a Slnečná sústava ·
Deep Impact (sonda)
Test kamier na sonde Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1.
Deep Impact (sonda) a Pásmo planétok · Deep Impact (sonda) a Slnečná sústava ·
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Deutérium a Pásmo planétok · Deutérium a Slnečná sústava ·
Dráhová rezonancia
Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.
Dráhová rezonancia a Pásmo planétok · Dráhová rezonancia a Slnečná sústava ·
Ekliptika
Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
Ekliptika a Pásmo planétok · Ekliptika a Slnečná sústava ·
Hajabusa
Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), bola japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond.
Hajabusa a Pásmo planétok · Hajabusa a Slnečná sústava ·
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Jadro planéty a Pásmo planétok · Jadro planéty a Slnečná sústava ·
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Joviálna planéta a Pásmo planétok · Joviálna planéta a Slnečná sústava ·
Jupiter
Žiadny popis.
Jupiter a Pásmo planétok · Jupiter a Slnečná sústava ·
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Kelvin a Pásmo planétok · Kelvin a Slnečná sústava ·
Kentaur (planétka)
Kentauri v Kuiperovom páse Albedo a farba Kentaurov Kentauri alebo Centauri sú trieda ľadových planetoidov, ktoré obiehajú okolo Slnka medzi dráhami Jupitera a Neptúna (oblasť veľkých planét).
Kentaur (planétka) a Pásmo planétok · Kentaur (planétka) a Slnečná sústava ·
Kirkwoodova medzera
Kirkwoodova medzera sú medzery alebo diery v pásme planétok, s polohlavnými osami (alebo ekvivalentnou obežnou dobou), ako je vidieť na histograme.
Kirkwoodova medzera a Pásmo planétok · Kirkwoodova medzera a Slnečná sústava ·
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Kométa a Pásmo planétok · Kométa a Slnečná sústava ·
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Kov a Pásmo planétok · Kov a Slnečná sústava ·
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Kozmická sonda a Pásmo planétok · Kozmická sonda a Slnečná sústava ·
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Kozmos a Pásmo planétok · Kozmos a Slnečná sústava ·
Kráter
Kráter je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu alebo vnútri telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok).
Kráter a Pásmo planétok · Kráter a Slnečná sústava ·
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Kremík a Pásmo planétok · Kremík a Slnečná sústava ·
Kuiperov pás
Kuiperov pás alebo Edgeworthov–Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka.
Kuiperov pás a Pásmo planétok · Kuiperov pás a Slnečná sústava ·
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Libračný bod a Pásmo planétok · Libračný bod a Slnečná sústava ·
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Mars a Pásmo planétok · Mars a Slnečná sústava ·
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Medzihviezdna hmota a Pásmo planétok · Medzihviezdna hmota a Slnečná sústava ·
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Medzinárodná astronomická únia a Pásmo planétok · Medzinárodná astronomická únia a Slnečná sústava ·
Medziplanetárny prach
Medziplanetárny prach sú drobné tuhé častice medziplanetárnej hmoty, mikrometeoroidy (kozmický prach).
Medziplanetárny prach a Pásmo planétok · Medziplanetárny prach a Slnečná sústava ·
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Mesiac a Pásmo planétok · Mesiac a Slnečná sústava ·
NEAR Shoemaker
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou.
NEAR Shoemaker a Pásmo planétok · NEAR Shoemaker a Slnečná sústava ·
New Horizons
New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO).
New Horizons a Pásmo planétok · New Horizons a Slnečná sústava ·
Obežná doba
Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda, obežná perióda, perióda obehu) môže byť.
Obežná doba a Pásmo planétok · Obežná doba a Slnečná sústava ·
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Obežná dráha a Pásmo planétok · Obežná dráha a Slnečná sústava ·
Odstredivá sila
Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.
Odstredivá sila a Pásmo planétok · Odstredivá sila a Slnečná sústava ·
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Pásmo planétok a Pioneer 10 · Pioneer 10 a Slnečná sústava ·
Pioneer 11
Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Pásmo planétok a Pioneer 11 · Pioneer 11 a Slnečná sústava ·
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pásmo planétok a Planéta · Planéta a Slnečná sústava ·
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pásmo planétok a Planétka · Planétka a Slnečná sústava ·
Planetárna kôra
Stavba planety Zem Planetárna kôra je vonkajšia pevná vrstva planéty.
Pásmo planétok a Planetárna kôra · Planetárna kôra a Slnečná sústava ·
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pásmo planétok a Planetezimál · Planetezimál a Slnečná sústava ·
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Pásmo planétok a Protoplanetárny disk · Protoplanetárny disk a Slnečná sústava ·
Rodina planétok
Rodina planétok je skupina asteroidov, ktoré majú rovnaké elementy obežnej dráhy ako sú veľká polos, excentricita a inklinácia dráhy.
Pásmo planétok a Rodina planétok · Rodina planétok a Slnečná sústava ·
Rozptýlený disk
Objekty rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Porovnanie objektov rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Rozdelenie objektov rozptýleného disku Rozptýlený disk je vzdialená oblasť slnečnej sústavy riedko zaplnená ľadovými planetoidmi známymi ako objekty rozptýleného disku (SDO), čo je podmnožina širšej rodiny transneptúnskych objektov.
Pásmo planétok a Rozptýlený disk · Rozptýlený disk a Slnečná sústava ·
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Pásmo planétok a Slnečná hmlovina · Slnečná hmlovina a Slnečná sústava ·
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pásmo planétok a Slnko · Slnečná sústava a Slnko ·
Stupeň Celzia
Stupeň Celzia (značka °C) je jednotka teploty, pomenovaná po švédskom astronómovi Andersovi Celsiovi.
Pásmo planétok a Stupeň Celzia · Slnečná sústava a Stupeň Celzia ·
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Pásmo planétok a Teplota · Slnečná sústava a Teplota ·
Trójan (planétka)
Jupiterovi Trójania zobrazení zelenou na obrázku vnútra slnečnej sústavy Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr.
Pásmo planétok a Trójan (planétka) · Slnečná sústava a Trójan (planétka) ·
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pásmo planétok a Trpasličia planéta · Slnečná sústava a Trpasličia planéta ·
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pásmo planétok a Uhlík · Slnečná sústava a Uhlík ·
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pásmo planétok a Urán (planéta) · Slnečná sústava a Urán (planéta) ·
Veľká polos
Parametre elipsy: a: veľká polos, b: malá polos, e: lineárna excentricita, excentricita .
Pásmo planétok a Veľká polos · Slnečná sústava a Veľká polos ·
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pásmo planétok a Vodík · Slnečná sústava a Vodík ·
Voyager 1
Voyager 1 (po slovensky Cestovateľ) je medziplanetárna kozmická sonda pre výskum vonkajšej časti slnečnej sústavy.
Pásmo planétok a Voyager 1 · Slnečná sústava a Voyager 1 ·
Voyager 2
Voyager 2 (označovaný niekedy ako VGR 77–3, či Mariner Jupiter/Saturn B alebo 10271) je medziplanetárna kozmická sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún.
Pásmo planétok a Voyager 2 · Slnečná sústava a Voyager 2 ·
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pásmo planétok a William Herschel · Slnečná sústava a William Herschel ·
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pásmo planétok a Zem · Slnečná sústava a Zem ·
Zodiakálne svetlo
Zvieratníkové svetlo Zodiakálne svetlo alebo zvieratníkové svetlo je mierne zvýšenie jasu v okolí Slnka, rozširujúce sa pozdĺž ekliptiky (t. j. pozdĺž súhvezdí zvieratníka).
Pásmo planétok a Zodiakálne svetlo · Slnečná sústava a Zodiakálne svetlo ·
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
1 Ceres a Pásmo planétok · 1 Ceres a Slnečná sústava ·
2 Pallas
2 Pallas je po planétke 1 Ceres druhou objavenou planétkou a súčasne je svojimi rozmermi druhým najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
2 Pallas a Pásmo planétok · 2 Pallas a Slnečná sústava ·
4 Vesta
4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Pásmo planétok a Slnečná sústava majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Pásmo planétok a Slnečná sústava
Porovnanie medzi Pásmo planétok a Slnečná sústava
Pásmo planétok má 164 vzťahom, pričom Slnečná sústava má 278. Ako oni majú spoločného 59, index Jaccard je 13.35% = 59 / (164 + 278).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Pásmo planétok a Slnečná sústava. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: