Prvá česko-slovenská republika a Slovenská národná strana (historická)

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Prvá česko-slovenská republika a Slovenská národná strana (historická)

Prvá česko-slovenská republika vs. Slovenská národná strana (historická)

Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody. Slovenská národná strana bola slovenská národne orientovaná (nacionalistická) politická strana pôsobiaca v Uhorsku a Československu v rokoch 1871 – 1938.

Andrej Hlinka

Pomník Andreja Hlinku v Prešove Pomník Andreja Hlinku v Prešove Socha Andreja Hlinku v Žiline Pamätník Andreja Hlinku pred ilavskou väznicou Andrej Hlinka (* 27. september 1864, Černová, dnes časť Ružomberka, Rakúske cisárstvo – † 16. august 1938, Ružomberok, Česko-Slovensko) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia.

Andrej Hlinka a Prvá česko-slovenská republika · Andrej Hlinka a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »

Čechoslovakizmus

Tomáš Garrigue Masaryk, jeden z hlavných predstaviteľov čechoslovakizmu prvej česko-slovenskej republiky Čechoslovakizmus je ideologická a politická koncepcia vychádzajúca z predstavy jednotného „československého národa“ (a väčšinou aj jazyka).

Prvá česko-slovenská republika a Čechoslovakizmus · Slovenská národná strana (historická) a Čechoslovakizmus · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Prvá česko-slovenská republika a Česko-Slovensko · Slovenská národná strana (historická) a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Československá národná demokracia

Karel Kramář, zakladateľ a predseda strany Československá národná demokracia bola pravicová politická strana pôsobiaca v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Prvá česko-slovenská republika a Československá národná demokracia · Slovenská národná strana (historická) a Československá národná demokracia · Pozrieť viac »

Bratislava

Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.

Bratislava a Prvá česko-slovenská republika · Bratislava a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty (skratka HSĽS-SSNJ; do roku 1925: Slovenská ľudová strana, skratka SĽS, do roku 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana, skratka HSĽS) bola slovenská totalitná a krajne pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a nacionalistickou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945.

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty a Prvá česko-slovenská republika · Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »

Milan Hodža

Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 27. jún 1944, Clearwater, USA) bol slovenský politik, štátnik a publicista.

Milan Hodža a Prvá česko-slovenská republika · Milan Hodža a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (skratka RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola politická strana pôsobiaca v prvej a nakrátko aj v druhej Československej republike, ktorá vznikla v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).

Prvá česko-slovenská republika a Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu · Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »

Slováci

Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka. Slováci (mužský príslušník: Slovák, ženská príslušníčka: Slovenka), staršie, zhruba do 15.

Prvá česko-slovenská republika a Slováci · Slováci a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »