Obsah
111 vzťahy: Afélium, Anton Hajduk, Astronóm, Astronomická jednotka, Blízkozemská planétka, Centrum pre malé planétky, Dactyl, Damokloid, Deimos (mesiac), Double Asteroid Redirection Test, Encyclopaedia Beliana, Excentricita, Fobos (mesiac), František Xaver Zach, Galileo (kozmická sonda), Giuseppe Piazzi, Hmotnosť, Kentaur (planétka), Kométa, Kométa Shoemaker-Levy 9, Kuiperov pás, Libračný bod, Maďarská rodina (astronómia), Malé teleso slnečnej sústavy, Mars, Mars križujúce asteroidy, Merkúr, Mesiac (družica), Meteorit, Meteoroid, Neptún, Pásmo planétok, Planéta, Planetárna obrana, Planetoid, Pyramída (encyklopedický časopis), Rodina Eos, Rodina Vesta, Saturn, Sklon dráhy, Skupina Amor, Skupina Apollo, Skupina Aten, Slnko, Stardust, Transneptúnsky objekt, Trójan (planétka), Trójska vojna, Trpasličia planéta, Urán (planéta), ... Rozbaliť index (61 viac) »
- Planétky
Afélium
Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.
Pozrieť Planétka a Afélium
Anton Hajduk
Prof.
Pozrieť Planétka a Anton Hajduk
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Pozrieť Planétka a Astronóm
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Pozrieť Planétka a Astronomická jednotka
Blízkozemská planétka
Blízkozemský asteroid 4179 Toutatis Blízkozemská planétka (NEA z anglického Near Earth Asteroid) je planétka, ktorej obežná dráha je v blízkosti dráhy Zeme.
Pozrieť Planétka a Blízkozemská planétka
Centrum pre malé planétky
Centrum pre malé planétky (skratka MPC) je stredisko so sídlo a pod správou Smithsonovho astrofyzikálneho observatória (SAO), ktoré je časťou Center for Astrophysics (CfA) spolu s Harvard College Observatory (HCO).
Pozrieť Planétka a Centrum pre malé planétky
Dactyl
Detailná snímka mesiaca Dactyl Dactyl je malý mesiac obiehajúci okolo planétky (243) Ida v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a Dactyl
Damokloid
Damokloidy sú planétky podobné planétke 5335 Damocles a 1996 PW, ktoré majú dlhoperiodickú a vysoko excentrickú dráhu typickú pre kométy ako napríklad Kométa Halley, ale nemajú chvost ani kómu.
Pozrieť Planétka a Damokloid
Deimos (mesiac)
Deimos (v gréčtine Δείμος, po slovensky – hrôza) je prirodzený satelit Marsu.
Pozrieť Planétka a Deimos (mesiac)
Double Asteroid Redirection Test
Schéma misie DART, impakt satelitu na asteroid 65803 Didymos Double Asteroid Redirection Test (skratka DART) je prebiehajúca misia NASA, ktorej hlavným cieľom bol dopad sondy na povrch mesiačika Dimorfos potenciálne nebezpečnej blízkozemskej binárnej planétky 65803 Didymos s dôsledkom zmeny jeho obežnej dráhy.
Pozrieť Planétka a Double Asteroid Redirection Test
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Pozrieť Planétka a Encyclopaedia Beliana
Excentricita
Excentricita alebo excentrickosť alebo výstrednosť môže byť.
Pozrieť Planétka a Excentricita
Fobos (mesiac)
Fobos (gréc. φόβος (fóvos) – strach) je prirodzený satelit Marsu.
Pozrieť Planétka a Fobos (mesiac)
František Xaver Zach
František Xaver Zach známy aj ako barón Franz Xaver von Zach alebo Ján František Zach (* 4. jún 1754, Pešť, Maďarsko – † 2. september 1832, Paríž, Francúzsko) bol významný astronóm a matematik narodený v Uhorsku.
Pozrieť Planétka a František Xaver Zach
Galileo (kozmická sonda)
Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých tzv.
Pozrieť Planétka a Galileo (kozmická sonda)
Giuseppe Piazzi
Giuseppe Piazzi (* 16. júl 1746, Valtellina, Taliansko – † 22. júl 1826, Neapol) bol taliansky mních, matematik a astronóm.
Pozrieť Planétka a Giuseppe Piazzi
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Pozrieť Planétka a Hmotnosť
Kentaur (planétka)
Kentauri v Kuiperovom páse Albedo a farba Kentaurov Kentauri alebo Centauri sú trieda ľadových planetoidov, ktoré obiehajú okolo Slnka medzi dráhami Jupitera a Neptúna (oblasť veľkých planét).
Pozrieť Planétka a Kentaur (planétka)
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Pozrieť Planétka a Kométa
Kométa Shoemaker-Levy 9
HST zo 17. mája 1994 Kométa Shoemaker-Levy 9 alebo SL9, formálne označená ako D/1993 F2, bola neperiodická kométa, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter, čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.
Pozrieť Planétka a Kométa Shoemaker-Levy 9
Kuiperov pás
Kuiperov pás alebo Edgeworthov–Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave, ktorá sa nachádza za dráhou Neptúna vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka.
Pozrieť Planétka a Kuiperov pás
Libračný bod
gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.
Pozrieť Planétka a Libračný bod
Maďarská rodina (astronómia)
Zoskupenie asteroidov mimo obežnej dráhy Jupitera. Asteroidy Maďarskej rodiny sa nachádzajú v ľavom najvyššom zoskupení, jadro Pásma planétok je zobrazené červenou. Maďarská rodina je skupina asteroidov pásma planétok obiehajúcich okolo Slnka vo vzdialenosti 1,78 až 2,00 AU.
Pozrieť Planétka a Maďarská rodina (astronómia)
Malé teleso slnečnej sústavy
Malé teleso slnečnej sústavy (small solar system body, SSSB) je termín definovaný v roku 2006 na zasadnutí Medzinárodnej astronomickej únie na opis telies slnečnej sústavy, ktoré nie sú definované ako planéty ani ako trpasličie planéty.
Pozrieť Planétka a Malé teleso slnečnej sústavy
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Planétka a Mars
Mars križujúce asteroidy
Mars križujúce asteroidy sú asteroidy, ktorých obežná dráha pretína obežnú dráhu planéty Mars.
Pozrieť Planétka a Mars križujúce asteroidy
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planétka a Merkúr
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Planétka a Mesiac (družica)
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Pozrieť Planétka a Meteorit
Meteoroid
Meteorický dážď Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave.
Pozrieť Planétka a Meteoroid
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planétka a Neptún
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Pozrieť Planétka a Pásmo planétok
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Planétka a Planéta
Planetárna obrana
Umelecká predstava nárazu meteoritu do Zeme. Planetárna obrana, nazývaná i ochrana pred dopadom asteroidovOchrana našej planéty pred dopadom asteroidov, sa zaoberá vyhľadávaním a identifikáciou nebezpečných objektov, od veľkosti väčších meteoritov až po planétky, ktoré by mohli naraziť do Zeme.
Pozrieť Planétka a Planetárna obrana
Planetoid
Planetoid alebo staršie planetoida S. 358 (doslovný význam: planétovitý) môže byť.
Pozrieť Planétka a Planetoid
Pyramída (encyklopedický časopis)
Pyramída je (zatiaľ) najväčšia slovenská všeobecná tlačená encyklopédia.
Pozrieť Planétka a Pyramída (encyklopedický časopis)
Rodina Eos
Rodina Eos je významnou skupinou asteroidov pásma planétok, ktorá sa sformovala po dávnej kolízii vesmírnych telies (predpoklad).
Pozrieť Planétka a Rodina Eos
Rodina Vesta
Rodina Vesta je veľká skupina významných asteroidov, do ktorej patria hlavne V-typy planétok, vo vnútornom pásme planétok, v blízkosti planétky 4 Vesta.
Pozrieť Planétka a Rodina Vesta
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Planétka a Saturn
Sklon dráhy
Sklon dráhy i pri eliptickej dráhe, C je referenčná rovina a D je obežná rovina, B centrálne a A je obiehajúce teleso. Sklon dráhy alebo inklinácia je jedným zo šiestich elementov obežnej dráhy.
Pozrieť Planétka a Sklon dráhy
Skupina Amor
Skupina Amor je skupina planétok, ktorých dráhy sa nachádzajú v blízkosti dráhy Zeme pomenovaná po planétke 1221 Amor.
Pozrieť Planétka a Skupina Amor
Skupina Apollo
Skupina Apollo je skupina planétok pomenovaných po planétke 1862 Apollo, čo bola prvá objavená planétka tejto skupiny.
Pozrieť Planétka a Skupina Apollo
Skupina Aten
Skupina Aten je skupina planétok, ktorých obežné dráhy sa nachádzajú blízko dráhy Zeme, vo vnútri jej obežnej dráhy.
Pozrieť Planétka a Skupina Aten
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Planétka a Slnko
Stardust
Stardust (po slovensky hviezdny prach) je americká medziplanetárna sonda, ktorú NASA vypustila 7. februára 1999.
Pozrieť Planétka a Stardust
Transneptúnsky objekt
Pomerné veľkosti niektorých TNO Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu.
Pozrieť Planétka a Transneptúnsky objekt
Trójan (planétka)
Jupiterovi Trójania zobrazení zelenou na obrázku vnútra slnečnej sústavy Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr.
Pozrieť Planétka a Trójan (planétka)
Trójska vojna
Trójska vojna alebo zastarano trojánska vojna je v gréckej mytológii najslávnejší vojnový konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami (nazývanými aj Danajci alebo mykénski Gréci).
Pozrieť Planétka a Trójska vojna
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pozrieť Planétka a Trpasličia planéta
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Pozrieť Planétka a Urán (planéta)
Veľká polos
Parametre elipsy: a: veľká polos, b: malá polos, e: lineárna excentricita, excentricita .
Pozrieť Planétka a Veľká polos
William Herschel
Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover, Nemecko – † 25. august 1822, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský astronóm nemeckého pôvodu.
Pozrieť Planétka a William Herschel
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planétka a Zem
(434326) 2004 JG6
(434326) 2004 JG6 je planétka.
Pozrieť Planétka a (434326) 2004 JG6
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Planétka a 1 Ceres
1. január
* Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR.
Pozrieť Planétka a 1. január
10 Hygiea
10 Hygiea je veľká planétka, štvrtá najväčšia v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 10 Hygiea
110 Lydia
110 Lydia je planétka s priemerom 88 km, ktorú objavil francúzsky astronóm Alphonse Louis Nicolas Borrelly 19. apríla 1870.
Pozrieť Planétka a 110 Lydia
1128 Astrid
1128 Astrid je planétka s priemerom 40 km, ktorú objavil E. Delporte 10. marca 1929.
Pozrieť Planétka a 1128 Astrid
11657 Antonhajduk
(11657) Antonhajduk je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Alexander Pravda večer dňa 5. marca 1997 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky.
Pozrieť Planétka a 11657 Antonhajduk
1221 Amor
1221 Amor je planétka s priemerom 4 km, ktorú objavil E. Delporte 12. marca 1932.
Pozrieť Planétka a 1221 Amor
128 Nemesis
128 Nemesis je planétka s priemerom 194 km, ktorú objavil kanadsko-americký astronóm James Craig Watson 25. novembra 1872.
Pozrieť Planétka a 128 Nemesis
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Planétka a 134340 Pluto
135 Hertha
135 Hertha je planétka s priemerom 81 km, ktorú objavil nemecko-americký astronóm Christian Heinrich Friedrich Peters 18. februára 1874.
Pozrieť Planétka a 135 Hertha
137 Meliboea
137 Meliboea je planétka s priemerom 150 km, ktorú objavil J. Palisa 21. apríla 1874.
Pozrieť Planétka a 137 Meliboea
145 Adeona
145 Adeona je planétka s priemerom 154 km, ktorú objavil nemecko-americký astronóm Christian Heinrich Friedrich Peters 3. júna 1875.
Pozrieť Planétka a 145 Adeona
15 Eunomia
15 Eunomia je veľká planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 15 Eunomia
158 Koronis
158 Koronis je planétka s priemerom 39 km, ktorú objavil V. Knorre 4. januára 1876.
Pozrieť Planétka a 158 Koronis
163 Erigone
163 Erigone je planétka s priemerom 76 km, ktorú objavil J. Perrotin 26. apríla 1876.
Pozrieť Planétka a 163 Erigone
163693 Atira
163693 Atira je planétka.
Pozrieť Planétka a 163693 Atira
1639 Bower
1639 Bower je planétka s priemerom 40 km, ktorú objavil Sylvain Julien Victor Arend 12. septembra 1951.
Pozrieť Planétka a 1639 Bower
1644 Rafita
1644 Rafita je planétka s priemerom 58 km, ktorú objavil R. Carrasco 16. decembra 1935.
Pozrieť Planétka a 1644 Rafita
170 Maria
170 Maria je planétka s priemerom 46 km, ktorú objavil J. Perrotin 10. januára 1877.
Pozrieť Planétka a 170 Maria
1862 Apollo
1862 Apollo je planétka s priemerom 8 km, ktorú objavil K. Reinmuth 24. apríla 1932.
Pozrieť Planétka a 1862 Apollo
2 Pallas
2 Pallas je po planétke 1 Ceres druhou objavenou planétkou a súčasne je svojimi rozmermi druhým najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Planétka a 2 Pallas
20 Massalia
20 Massalia je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 20 Massalia
2062 Aten
2062 Aten je planétka s priemerom 6 km, ktorú objavila Eleanor Francis Helinová 7. januára 1976.
Pozrieť Planétka a 2062 Aten
2101 Adonis
2101 Adonis je planétka s priemerom 2 km, ktorú objavil E. Delporte 12. februára 1936.
Pozrieť Planétka a 2101 Adonis
221 Eos
221 Eos je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 221 Eos
24 Themis
24 Themis je planétka s priemerom 510 km, ktorú objavil Annibale de Gasparis 5. apríla 1853.
Pozrieť Planétka a 24 Themis
243 Ida
243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 243 Ida
253 Mathilde
253 Mathilde je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 253 Mathilde
293 Brasilia
293 Brasilia je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 293 Brasilia
3 Juno
3 Juno je v poradí tretia objavená planétka a súčasne je svojimi rozmermi približne siedmym najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Planétka a 3 Juno
323 Brucia
323 Brucia je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 323 Brucia
334 Chicago
334 Chicago je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 334 Chicago
342 Endymion
342 Endymion je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 342 Endymion
4 Vesta
4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.
Pozrieť Planétka a 4 Vesta
410 Chloris
410 Chloris je planétka v hlavnom pásme planétok.
Pozrieť Planétka a 410 Chloris
43 Ariadne
43 Ariadne je planétka s priemerom 65 km, ktorú objavil anglický astronóm Norman Robert Pogson 15. apríla 1857.
Pozrieť Planétka a 43 Ariadne
433 Eros
Planétka 433 Eros bola pomenovaná po gréckom bohovi lásky Erosovi.
Pozrieť Planétka a 433 Eros
44 Nysa
44 Nysa je planétka s priemerom 73 km, ktorú objavil nemecko-francúzsky astronóm Hermann Mayer Salomon Goldschmidt 27. mája 1857.
Pozrieť Planétka a 44 Nysa
490 Veritas
490 Veritas je planétka s priemerom 121 km, ktorú objavil M. F. Wolf 3. septembra 1902.
Pozrieť Planétka a 490 Veritas
5 Astraea
5 Astraea je veľká planétka v hlavnom pásme asteroidov.
Pozrieť Planétka a 5 Astraea
5261 Eureka
5261 Eureka je planétka, ktorá bola objavená dňa 20. júna 1990 na observatóriu Palomar.
Pozrieť Planétka a 5261 Eureka
5535 Annefrank
Annefrank z roku 2002 5535 Annefrank je asteroid, ktorý obieha vo vnútornej zóne hlavného pásu asteroidov a patrí do rodiny Augusta.
Pozrieť Planétka a 5535 Annefrank
569 Misa
569 Misa je planétka s priemerom 75 km, ktorú objavil J. Palisa 27. júla 1905.
Pozrieť Planétka a 569 Misa
58 Concordia
58 Concordia je planétka s priemerom 97 km, ktorú objavil nemecký astronóm Karl Theodor Robert Luther 24. marca 1860.
Pozrieť Planétka a 58 Concordia
6 Hebe
6 Hebe je veľká planétka v hlavnom pásme asteroidov.
Pozrieť Planétka a 6 Hebe
65803 Didymos
65803 Didymos (predbežné označenie 1996 GT) je binárna planétka radená do kategórie blízkozemských a potenciálne nebezpečných.
Pozrieť Planétka a 65803 Didymos
668 Dora
668 Dora je planétka s priemerom 27 km, ktorú objavil August Kopff 27. júla 1908.
Pozrieť Planétka a 668 Dora
69230 Hermes
69230 Hermes, základné označenie 1937 UB je planétka v Slnečnej sústave.
Pozrieť Planétka a 69230 Hermes
8 Flora
8 Flora je veľká a jasná planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Planétka a 8 Flora
808 Merxia
808 Merxia je planétka s priemerom 34 km, ktorú objavil L. Carnera 11. októbra 1901.
Pozrieť Planétka a 808 Merxia
832 Karin
832 Karin je planétka s priemerom 77 km, ktorú objavil M. F. Wolf 20. septembra 1916.
Pozrieť Planétka a 832 Karin
845 Naema
845 Naema je planétka s priemerom 57 km, ktorú objavil Max Wolf 16. novembra 1916.
Pozrieť Planétka a 845 Naema
92 Undina
92 Undina je planétka s priemerom 131 km, ktorú objavil nemecko-americký astronóm Christian Heinrich Friedrich Peters 7. júla 1867.
Pozrieť Planétka a 92 Undina
93 Minerva
93 Minerva je planétka s priemerom 145 km, ktorú objavil kanadsko-americký astronóm James Craig Watson 24. augusta 1867.
Pozrieť Planétka a 93 Minerva
951 Gaspra
951 Gaspra je planétka hlavného pásu, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 30. júla 1916.
Pozrieť Planétka a 951 Gaspra
9822 Hajduková
(9822) Hajduková je planétka, ktorú objavili Cornelis Johannes van Houten a Ingrid van Houten-Groeneveldová na fotografických platniach exponovaných Tomom Gehrelsom v noci 25./26. marca 1971 na observatóriu Mt.
Pozrieť Planétka a 9822 Hajduková
9969 Braille
9969 Braille je malý asteroid, ktorého obežná dráha sa križuje s Marsom.
Pozrieť Planétka a 9969 Braille
Pozri tiež
Planétky
- Hillsov mrak komét
- Malé teleso slnečnej sústavy
- Oortov mrak komét
- Označenie planétok
- Planétka
- Predbežné označenie v astronómii
- Trpasličia planéta
Známy ako Malá planéta, Planétky.