Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Ostrogóti

Index Ostrogóti

Itálii Ostrogóti alebo Východní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov, v 2.3. storočí vytvorili v Čiernomorí vrátane Krymu ríšu, ktorá podľahla 375 Hunom, časť Ostrogótov odišla 488489 na západ.

33 vzťahy: Ancona, Apeninský polostrov, Atila (kráľ), Belisar, Byzantská ríša, Cisár, Eunuch, Góti, Grécko, Huni, Justinián I., Korzika, Krym (polostrov), Longobardi (kmeň), Miláno, Neapol, Odoaker, Panónia (rímska provincia), Ravenna, Rím, Sardínia, Sicília (ostrov), Staroveký Rím, Teodorich Veľký, Vizigóti, Zénón (Byzantská ríša), 2. storočie, 3. storočie, 375, 488, 489, 553, 554.

Ancona

Ancona je talianske mesto, hlavné mesto regiónu Marky a provincie Ancona, významný prístav na pobreží Jadranského mora.

Nový!!: Ostrogóti a Ancona · Pozrieť viac »

Apeninský polostrov

Satelitná snímka Apeninského polostrova Apeninský polostrov (po taliansky Penisola di Appennino) je polostrov na juhu Európy medzi Tyrrhenským (čítaj thyrenským)morom, Jadranským morom a Iónskym morom.

Nový!!: Ostrogóti a Apeninský polostrov · Pozrieť viac »

Atila (kráľ)

Atila – ilustrácia z islandského eposu poetická Edda Atila alebo Attila (* cca 406 – † 453), prezývaný Bič Boží (lat. Flagellum Dei), bol od roku 434 až do svojej smrti kráľom Hunskej ríše, ktorá vznikla v súvislosti so sťahovaním národov a ktorá sa rozprestierala od Nemecka po rieku Ural a od Dunaja po Baltské more.

Nový!!: Ostrogóti a Atila (kráľ) · Pozrieť viac »

Belisar

Jacquesa-Louisa Davida (1781) Belisar alebo Belisarios (vlastným menom po latinsky Flavius Belisarius; * cca 505, † 13. marec 565) bol byzantský vojvodca za vlády cisára Justiniána I. V rokoch 533 – 534 zničil ríšu Vandalov v Afrike, roku 540 dobyl Ravennu, roku 548 ho odvolali, roku 562 uväznili, o rok neskôr rehabilitovali.

Nový!!: Ostrogóti a Belisar · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Nový!!: Ostrogóti a Byzantská ríša · Pozrieť viac »

Cisár

Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.

Nový!!: Ostrogóti a Cisár · Pozrieť viac »

Eunuch

Eunuch (gr. „strážca postele“; z ευνέ (euné) - posteľ, ἔχειν (echein) – mať v moci) je kastrát človeka.

Nový!!: Ostrogóti a Eunuch · Pozrieť viac »

Góti

Góti Góti boli východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku (dnes Gotland).

Nový!!: Ostrogóti a Góti · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Nový!!: Ostrogóti a Grécko · Pozrieť viac »

Huni

Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.

Nový!!: Ostrogóti a Huni · Pozrieť viac »

Justinián I.

Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.

Nový!!: Ostrogóti a Justinián I. · Pozrieť viac »

Korzika

Mapa Korziky Korzika (korz. Corsica) je ostrov v Stredozemnom mori na sever od Sardínie, v rámci Francúzska má postavenie „Korzickej územnej správnej korporácie“, ktoré je takmer identické s postavením francúzskych administratívnych regiónov.

Nový!!: Ostrogóti a Korzika · Pozrieť viac »

Krym (polostrov)

Krym (- Krym, - Krym) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.

Nový!!: Ostrogóti a Krym (polostrov) · Pozrieť viac »

Longobardi (kmeň)

Longobardi alebo Langobardi boli západogermánsky kmeň, ktorý si v 2.

Nový!!: Ostrogóti a Longobardi (kmeň) · Pozrieť viac »

Miláno

Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska.

Nový!!: Ostrogóti a Miláno · Pozrieť viac »

Neapol

Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.

Nový!!: Ostrogóti a Neapol · Pozrieť viac »

Odoaker

Flavius Odoacer nemecky Odoaker, (latinsky Flavius Odovacar, Odovacer alebo Fl. Odovac, * okolo 433 - † asi 15. marec 493, Ravenna) bol rímsky dôstojník a kráľ Itálie, ktorý tu vládol v rokoch 476 až 493.

Nový!!: Ostrogóti a Odoaker · Pozrieť viac »

Panónia (rímska provincia)

Mapka Panónie Rímskej ríše Panónia bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta v rokoch 6 - 9 po tzv.

Nový!!: Ostrogóti a Panónia (rímska provincia) · Pozrieť viac »

Ravenna

Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.

Nový!!: Ostrogóti a Ravenna · Pozrieť viac »

Rím

Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.

Nový!!: Ostrogóti a Rím · Pozrieť viac »

Sardínia

Sardínia (tal.: Sardegna, sard. Sardigna, Sardinna alebo Sardinnia) je autonómny administratívny región Talianska ležiaci na rovnomennom ostrove a okolitých menších ostrovoch v Stredozemnom mori.

Nový!!: Ostrogóti a Sardínia · Pozrieť viac »

Sicília (ostrov)

Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.

Nový!!: Ostrogóti a Sicília (ostrov) · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Nový!!: Ostrogóti a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Teodorich Veľký

Teodorich Veľký Teodorich Veľký (písané aj Theodorich; po nemecky aj Theoderich, po španielsky Teodorico; * 453, neďaleko Carnuntum, Západorímska ríša – † 30. august 526, Ravenna, Ostrogótske kráľovstvo) z rodu Amalovcov bol od roku 474 kráľom Ostrogótov.

Nový!!: Ostrogóti a Teodorich Veľký · Pozrieť viac »

Vizigóti

Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.

Nový!!: Ostrogóti a Vizigóti · Pozrieť viac »

Zénón (Byzantská ríša)

Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).

Nový!!: Ostrogóti a Zénón (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

2. storočie

2.

Nový!!: Ostrogóti a 2. storočie · Pozrieť viac »

3. storočie

3.

Nový!!: Ostrogóti a 3. storočie · Pozrieť viac »

375

0375.

Nový!!: Ostrogóti a 375 · Pozrieť viac »

488

0488.

Nový!!: Ostrogóti a 488 · Pozrieť viac »

489

0489.

Nový!!: Ostrogóti a 489 · Pozrieť viac »

553

0553.

Nový!!: Ostrogóti a 553 · Pozrieť viac »

554

0554.

Nový!!: Ostrogóti a 554 · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Východní Góti.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »