Osmanská ríša a Seldžucká ríša

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Osmanská ríša a Seldžucká ríša

Osmanská ríša vs. Seldžucká ríša

Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.

Arabčina

Arabčina je semitský jazyk.

Arabčina a Osmanská ríša · Arabčina a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Arméni a Osmanská ríša · Arméni a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Azerbajdžan

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR.

Azerbajdžan a Osmanská ríša · Azerbajdžan a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Bagdad

Bagdad je hlavné a najväčšie mesto Iraku a guvernorátu Bagdad.

Bagdad a Osmanská ríša · Bagdad a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Bitka pri Mantzikerte

Bitka pri Mantzikerte bolo vojenské stretnutie medzi Byzantskou ríšou a Seldžuckou ríšou, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta v roku 1071.

Bitka pri Mantzikerte a Osmanská ríša · Bitka pri Mantzikerte a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Byzantská ríša a Osmanská ríša · Byzantská ríša a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Chorasán (historické územie)

Chorasán (iné názvy: Chorásán, Churásán, Chorasan, Veľký Chorasán/Chorásán/Churásán/Chorasan, Zem/Krajina vychádzajúceho slnka, Zem/Krajina slnka, Zem/Krajina východu; perz. - Chorásán/podľa dávnej výslovnosti:Churásán) je historické územie v strednej Ázii s rozlohou 268 000 km², ktoré dnes leží na území Iránu, Afganistanu, Tadžikistanu, Uzbekistanu a Turkménska.

Chorasán (historické územie) a Osmanská ríša · Chorasán (historické územie) a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Islam a Osmanská ríša · Islam a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).

Judaizmus a Osmanská ríša · Judaizmus a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Juhozápadné turkické jazyky

Juhozápadné turkické jazyky (iné názvy: oghuzské jazyky, oguzské jazyky, južné turkické/juhoturkické jazyky, turkménske jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky) sú najväčšia skupina turkických jazykov.

Juhozápadné turkické jazyky a Osmanská ríša · Juhozápadné turkické jazyky a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Malá Ázia a Osmanská ríša · Malá Ázia a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Perzština

Perzština môže byť.

Osmanská ríša a Perzština · Perzština a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Rumský sultanát

Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát. In:, Ikonská ríša, Ikonijská ríša) bol stredoveký štátny útvar na území dnešného Turecka (Anatólie) založený vedľajšou vetvou vládnuceho rodu ríše Seldžukovcov existujúci v rokoch 1077 až 1307.

Osmanská ríša a Rumský sultanát · Rumský sultanát a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »

Sunnitský islam

Sunnitský islam alebo sunitský islam (z arab. sunna.

Osmanská ríša a Sunnitský islam · Seldžucká ríša a Sunnitský islam · Pozrieť viac »

Turečtina

Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.

Osmanská ríša a Turečtina · Seldžucká ríša a Turečtina · Pozrieť viac »

Turkické jazyky

Mapa rozšírenia turkických jazykov. Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky) sú jedna z vetví altajských jazykov, ale niekedy sa považujú za samostatnú jazykovú rodinu.

Osmanská ríša a Turkické jazyky · Seldžucká ríša a Turkické jazyky · Pozrieť viac »