Rýchlejšie ako prehliadači!
63 vzťahy: Aktívne jadro galaxie, Apsida (astronómia), Astrobiológia, Astrofyzika, Atmosféra (kozmického telesa), Berýlium, Chemický prvok, Eliptická galaxia, Energia, Excentricita, Extrasolárna planéta, Filozofia, Galaktické halo, Galaktické jadro, Galaktický disk, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Geochémia, Geofyzika, Gravitácia, Guľová hviezdokopa, Hélium, Hmlovina, Hviezda, Joviálna planéta, Jupiter, Kov, Kozmické žiarenie, Kružidlo (galaxia), Kvapalina, Magnetické pole, Medzihviezdna hmota, Mesiac (družica), Metalicita, Mikroorganizmus, Mimozemský život, Mnohobunkový organizmus, Molekulárny mrak, Obežná dráha, Oxid uhličitý, Parsek, Planéta, Prírodná veda, Röntgenové žiarenie, Sagittarius A*, Seyfertova galaxia, Skleníkový efekt, Skleníkový plyn, Slnečná sústava, Supermasívna čierna diera, ..., Supernova, Terestriálna planéta, Ultrafialové žiarenie, Veľký tresk, Venuša, Voda, Vodík, Vznik života, Vznik vesmíru, Zem, 1978, 1979, 1999. Rozbaliť index (13 viac) »
Aktívne jadro galaxie
M87 Aktívne galaktické jadro (AGJ) je kompaktná oblasť v centre galaxie, ktorá je v niektorej časti elektromagnetického spektra, zvyčajne naprieč celým spektrom, omnoho jasnejšia ako normálne galaxie.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Aktívne jadro galaxie · Pozrieť viac »
Apsida (astronómia)
orbity Apsida je bod najväčšej alebo najmenšej vzdialenosti na orbitálnej kužeľosečke (zväčša elipsa) nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti (ťažisko systému).
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Apsida (astronómia) · Pozrieť viac »
Astrobiológia
Astrobiológia (z gr. astron.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Astrobiológia · Pozrieť viac »
Astrofyzika
svetelných rokov v priemere a je vzdialená približne 60 miliónov svetelných rokov. Astrofyzika (z gréčtiny: astro – hviezda a physis – príroda) je časť astronómie (alebo veda na rozhraní fyziky a astronómie), ktorá sa zaoberá fyzikou vo vesmíre, pokrýva fyzikálne vlastnosti nebeských objektov a aj ich správanie a vzájomné pôsobenie.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Astrofyzika · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Berýlium
Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Berýlium · Pozrieť viac »
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Chemický prvok · Pozrieť viac »
Eliptická galaxia
Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme, charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: kopy galaxií s názvom Coma.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Eliptická galaxia · Pozrieť viac »
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Energia · Pozrieť viac »
Excentricita
Excentricita alebo excentrickosť alebo výstrednosť môže byť.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Excentricita · Pozrieť viac »
Extrasolárna planéta
Umelcova predstava trojitého západu „slnka“ na planéte HD 188753 Ab Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Extrasolárna planéta · Pozrieť viac »
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Filozofia · Pozrieť viac »
Galaktické halo
Galaktické halo je oblasť obklopujúca špirálové galaxie vrátane Mliečnej cesty.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Galaktické halo · Pozrieť viac »
Galaktické jadro
Galaktické jadro môže byť.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Galaktické jadro · Pozrieť viac »
Galaktický disk
Sochár (NGC 253) Galaktický disk je časťou diskových galaxií, ako sú špirálové galaxie a šošovkové galaxie.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Galaktický disk · Pozrieť viac »
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Galaxia · Pozrieť viac »
Galaxia (Mliečna cesta)
Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Galaxia (Mliečna cesta) · Pozrieť viac »
Geochémia
Geochémia je veda skúmajúca chemické zloženie Zeme.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Geochémia · Pozrieť viac »
Geofyzika
Geofyzika je veda o fyzikálnych vlastnostiach Zeme a fyzikálnych procesoch na povrchu, vnútri a v najbližšom okolí zemského telesa.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Geofyzika · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Gravitácia · Pozrieť viac »
Guľová hviezdokopa
Guľová hviezdokopa 47 Tucanae v súhvezdí Tukan na južnej oblohe Guľová hviezdokopa je guľové zoskupenie hviezd s veľkou a presne symetrickou koncentráciou hviezd smerom k jej stredu, ktoré obieha jadro galaxie ako satelit.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Guľová hviezdokopa · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Hélium · Pozrieť viac »
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Hmlovina · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Hviezda · Pozrieť viac »
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Joviálna planéta · Pozrieť viac »
Jupiter
Žiadny popis.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Jupiter · Pozrieť viac »
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Kov · Pozrieť viac »
Kozmické žiarenie
Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie).
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Kozmické žiarenie · Pozrieť viac »
Kružidlo (galaxia)
Galaxia Kružidlo je špirálová galaxia v súhvezdí Kružidlo.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Kružidlo (galaxia) · Pozrieť viac »
Kvapalina
Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Kvapalina · Pozrieť viac »
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Magnetické pole · Pozrieť viac »
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Mesiac (družica) · Pozrieť viac »
Metalicita
Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Metalicita · Pozrieť viac »
Mikroorganizmus
Mikroorganizmus alebo mikrób je najčastejšie definovaný buď ako baktéria a jednobunková huba, alebo ako akýkoľvek organizmus viditeľný len pomocou optického a elektrónového mikroskopu (často okrem rias), alebo ako jednobunkový organizmus, alebo ako synonymum taxónu Protista.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Mikroorganizmus · Pozrieť viac »
Mimozemský život
Ilustračná predstava živého Marsu Mimozemský život je označenie živej hmoty alebo priamo živých organizmov mimo planéty Zem.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Mimozemský život · Pozrieť viac »
Mnohobunkový organizmus
Medzibunková hmota (extracelulárna matrix) slúžiaca na vzájomnú komunikáciu medzi bunkami mnohobunkového organizmu živočíchov Mnohobunkový organizmus je živý organizmus, ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich buniek.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Mnohobunkový organizmus · Pozrieť viac »
Molekulárny mrak
Hmlovina Eta Carinae Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku, ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl, hlavne molekulárneho vodíka H2.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Molekulárny mrak · Pozrieť viac »
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Obežná dráha · Pozrieť viac »
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Oxid uhličitý · Pozrieť viac »
Parsek
Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Parsek · Pozrieť viac »
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Planéta · Pozrieť viac »
Prírodná veda
Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Prírodná veda · Pozrieť viac »
Röntgenové žiarenie
Röntgenová snímka ruky Röntgenové žiarenie (iné názvy: röntgenové lúče, röntgenová radiácia, RTG žiarenie/lúče/radiácia, rtg žiarenie/lúče/radiácia, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie; ako vlnenie: röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: röntgenové/RTG/rtg spektrum, röntgenové/RTG/rtg pásmo) je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov (10-12 až 10-8 m).
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Röntgenové žiarenie · Pozrieť viac »
Sagittarius A*
Kombinovaná rádiová snímka ''Sgr A*'' z Event Horizon Telescope Sagittarius A* (nazývaný tiež "A-star", skratka Sgr A*) je veľmi veľký, silne žiariaci a kompaktný zdroj rádiového žiarenia nachádzajúci sa v strede našej Galaxie.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Sagittarius A* · Pozrieť viac »
Seyfertova galaxia
Galaxia Kružidlo, ktorá je klasifikovaná ako Seyfertova galaxia typu 2 Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro, pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Seyfertova galaxia · Pozrieť viac »
Skleníkový efekt
Skleníkový efekt je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev atmosféry v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepľuje sa.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Skleníkový efekt · Pozrieť viac »
Skleníkový plyn
Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére Zeme a absorbujú dlhovlnné infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Skleníkový plyn · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Supermasívna čierna diera
Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery, ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. Dole: obrázky, o ktorých sa predpokladá, že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru, ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11. Vľavo: röntgenová snímka. Vpravo: optická snímka. Stránka: chandra.harvard.edu/photo/2004/rxj1242/ Supermasívna čierna diera je čierna diera, ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Supermasívna čierna diera · Pozrieť viac »
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Supernova · Pozrieť viac »
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Terestriálna planéta · Pozrieť viac »
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »
Veľký tresk
singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 166; angl. Big Bang alebo big bang) je hypotetický, ale široko prijímaný výbuch (výbušná udalosť), ktorým (zo superhustého a superhorúceho stavu) vznikol vesmír tak, ako ho dnes poznáme.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Veľký tresk · Pozrieť viac »
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Venuša · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Voda · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Vodík · Pozrieť viac »
Vznik života
Vznik života môže byť.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Vznik života · Pozrieť viac »
Vznik vesmíru
Rozpínavosť vesmíru Vznik vesmíru začal podľa astronómov veľkým treskom, nazývaným aj big bang.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Vznik vesmíru · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a Zem · Pozrieť viac »
1978
Žiadny popis.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a 1978 · Pozrieť viac »
1979
Žiadny popis.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a 1979 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Obývateľnosť planéty a 1999 · Pozrieť viac »
