Podobnosti medzi Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika
Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika mať 12 veci spoločné (v Úniapédia): Čechy, Česi, České Sliezsko, Česko-Slovensko, Brno, Krajiny českej koruny, Poľsko, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Slováci, Slovensko, Stredovek.
Čechy
Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.
Morava (región) a Čechy · Prvá česko-slovenská republika a Čechy ·
Česi
Česi (po česky Češi) sú západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka.
Morava (región) a Česi · Prvá česko-slovenská republika a Česi ·
České Sliezsko
České Sliezsko (zelene) a sliezskymi orgánmi spravované moravske enklávy (červeno) v hraniciach z roku 1920 na mape Česka. Znak Sliezska. Sliezska orlica České Sliezsko, do 1918 Rakúske Sliezsko, 1938–1945 aj Sudetské Sliezsko, zavádzajúco aj Moravské Sliezsko, je historické územie na severovýchode Česka s rozlohou a zhruba 1 miliónom obyvateľov.
Morava (región) a České Sliezsko · Prvá česko-slovenská republika a České Sliezsko ·
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Morava (región) a Česko-Slovensko · Prvá česko-slovenská republika a Česko-Slovensko ·
Brno
Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky; nem. Brünn) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie mesto Česka.
Brno a Morava (región) · Brno a Prvá česko-slovenská republika ·
Krajiny českej koruny
Krajiny českej koruny (iné názvy pozri nižšie) bol historický štátny útvar, ktorý bol tvorený zväzkom krajín pod zvrchovanosťou českého kráľa.
Krajiny českej koruny a Morava (región) · Krajiny českej koruny a Prvá česko-slovenská republika ·
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Morava (región) a Poľsko · Poľsko a Prvá česko-slovenská republika ·
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Morava (región) a Rakúsko · Prvá česko-slovenská republika a Rakúsko ·
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Morava (región) a Rakúsko-Uhorsko · Prvá česko-slovenská republika a Rakúsko-Uhorsko ·
Slováci
Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka. Slováci (mužský príslušník: Slovák, ženská príslušníčka: Slovenka), staršie, zhruba do 15.
Morava (región) a Slováci · Prvá česko-slovenská republika a Slováci ·
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Morava (región) a Slovensko · Prvá česko-slovenská republika a Slovensko ·
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Morava (región) a Stredovek · Prvá česko-slovenská republika a Stredovek ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika
Porovnanie medzi Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika
Morava (región) má 179 vzťahom, pričom Prvá česko-slovenská republika má 134. Ako oni majú spoločného 12, index Jaccard je 3.83% = 12 / (179 + 134).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Morava (región) a Prvá česko-slovenská republika. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: