Miklós Duray a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Miklós Duray a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

Miklós Duray vs. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

RNDr. Miklós Duray (* 18. júl 1945, Lučenec – † 30. december 2022) bol slovenský politik maďarskej národnosti, člen SMK-MKP, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska (alebo Okupácia / Začiatok okupácie Československa), komunistickou stranou označovaný aj ako vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú vojenskú okupáciu československého územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Miklós Duray a Česko-Slovensko · Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)

Budova bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe Federálne zhromaždenie (skrátene FZ, dlhý názov Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, neskôr Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) bol názov federálneho parlamentu Česko-Slovenska od 1. januára 1969 do 31. decembra 1992 (zánik Česko-Slovenska).

Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) a Miklós Duray · Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska · Pozrieť viac »