Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko)

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko)

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) vs. Ľudovít II. (Uhorsko)

Maximilián I. Habsburský (* 22. marec 1459, Viedenské Nové Mesto, Rakúske arcivojvodstvo – † 12. január 1519, Wels) bol rakúsky arcivojvoda a burgundský vojvoda (od r. 1477), rímsky kráľ (od r. 1486), rímskonemecký cisár (od r. 1493), syn cisára Fridricha III. a jeho manželky Eleonóry Portugalskej. Ľudovít II. (* 1. júl 1506, Budín, † 29. august 1526, Moháč) bol český (ako Ľudovít) a uhorský (ako Ľudovít II.) kráľ.

Podobnosti medzi Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko)

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko) mať 7 veci spoločné (v Úniapédia): Ferdinand I. (Svätá rímska ríša), Habsburgovci, Karol V. (Svätá rímska ríša), Matej I., Mária Habsburská, Pápež, Vladislav II. (Uhorsko).

Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)

Ferdinand I. 1531 Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1558), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho spolukráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Jany Kastílskej, kastílskej kráľovnej a dedičky španielskeho trónu.

Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Habsburgovci

Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.

Habsburgovci a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Habsburgovci a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Karol V. (Svätá rímska ríša)

Karol V. (* 24. február 1500, Gent, Habsburské Nizozemsko – † 21. september 1558, kláštor San Jerónimo de Yuste, Cuacos de Yuste) bol španielsky kráľ (ako Karol I. 15161556), rímskonemecký cisár (15191556), burgundský vojvoda (15061556) a arcivojvoda rakúsky (15191521).

Karol V. (Svätá rímska ríša) a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Karol V. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Matej I.

Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.

Matej I. a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Matej I. a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Mária Habsburská

Mária Habsburská (* 18. august 1505, Brusel, Svätá rímska ríša† 18. november 1558, Cigales, Kastília), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa Ľudovíta Jagelovského.

Mária Habsburská a Maximilián I. (Svätá rímska ríša) · Mária Habsburská a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Pápež

Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Pápež · Pápež a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Vladislav II. (Uhorsko)

Vladislav II.

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Vladislav II. (Uhorsko) · Vladislav II. (Uhorsko) a Ľudovít II. (Uhorsko) · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko)

Maximilián I. (Svätá rímska ríša) má 138 vzťahom, pričom Ľudovít II. (Uhorsko) má 59. Ako oni majú spoločného 7, index Jaccard je 3.55% = 7 / (138 + 59).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Maximilián I. (Svätá rímska ríša) a Ľudovít II. (Uhorsko). Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: