Podobnosti medzi Líška polárna a Psovité
Líška polárna a Psovité mať 16 veci spoločné (v Úniapédia): Ázia, Chordáty, Cicavce, Druhoústovce, Dvojstranovce, Epitelovce, Európa, Líška, Líška korzak, Mäsožravce (cicavce), Mnohobunkovce, Placentovce, Pyramída (encyklopedický časopis), Stavovce, Suchozemské, Vulpes.
Ázia
thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Ázia a Líška polárna · Ázia a Psovité ·
Chordáty
Chordáty (jednotné číslo: chordát; iné názvy: strunovce, zriedkavo: strunatce) sú kmeň mnohobunkových živočíchov, presnejšie druhoústovcov.
Chordáty a Líška polárna · Chordáty a Psovité ·
Cicavce
Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie; staršie alebo nesprávne: savce; zastarano: savci, ssavce, ssavci, cicavci; ľudovo: zvieratá) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi.
Cicavce a Líška polárna · Cicavce a Psovité ·
Druhoústovce
Druhoústovce (iné názvy: druhoúste, druhoúste živočíchy, chrbtonervovce, zriedkavo: deuterostómia; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Deuterostomata, Notoneuralia, Neorenalia), staršie nazývané enterocoelné druhotnodutinovce (lat. Enterocoela, Enterocoelia), sú veľký taxón (vývojová vetva, infraoddelenie a pod.) dvojstranovcov.
Druhoústovce a Líška polárna · Druhoústovce a Psovité ·
Dvojstranovce
Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy, staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú veľký taxón (často hodnotený ako skupina či pododdelenie) epitelovcov.
Dvojstranovce a Líška polárna · Dvojstranovce a Psovité ·
Epitelovce
Epitelovce (iné názvy: eumetazoá, eumetazoa, lat. Eumetazoa, Epitheliozoa) sú vývojový stupeň živočíchov.
Epitelovce a Líška polárna · Epitelovce a Psovité ·
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Európa a Líška polárna · Európa a Psovité ·
Líška
Líška môže byť.
Líška a Líška polárna · Líška a Psovité ·
Líška korzak
Líška korzak (iné názvy: líška korsak, korzak, korsak; lat. Vulpes corsac, Alopex corsac) je malá líška z čeľade psovité (Canidae) z rodu Vulpes.
Líška korzak a Líška polárna · Líška korzak a Psovité ·
Mäsožravce (cicavce)
Mäsožravce (iné názvy: mäsožravé cicavce, šelmotvaré (cicavce), šelmy, zastarano dravce; po lat. Carnivora) je rad cicavcov.
Líška polárna a Mäsožravce (cicavce) · Mäsožravce (cicavce) a Psovité ·
Mnohobunkovce
Mnohobunkovce môžu byť.
Líška polárna a Mnohobunkovce · Mnohobunkovce a Psovité ·
Placentovce
Placentovce (lat. Eutheria, Placentalia; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú najväčší monofyletický taxón cicavcov.
Líška polárna a Placentovce · Placentovce a Psovité ·
Pyramída (encyklopedický časopis)
Pyramída je (zatiaľ) najväčšia slovenská všeobecná tlačená encyklopédia.
Líška polárna a Pyramída (encyklopedický časopis) · Psovité a Pyramída (encyklopedický časopis) ·
Stavovce
Stavovce (nesprávne alebo zastarano: obratľovce, obratľovci, obratlovci, obratlovce; zastarano: páternaté zvieratá, páternité zvieratá, kostnaté zvieratáGyőrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31; mimo taxonómie aj: vertrebráta, vertebráty; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov.
Líška polárna a Stavovce · Psovité a Stavovce ·
Suchozemské
Suchozemské (po latinsky Fissipedia) môže byť.
Líška polárna a Suchozemské · Psovité a Suchozemské ·
Vulpes
Vulpes, po slovensky líška, je rod z čeľade psovité, z tribu Vulpini.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Líška polárna a Psovité majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Líška polárna a Psovité
Porovnanie medzi Líška polárna a Psovité
Líška polárna má 27 vzťahom, pričom Psovité má 48. Ako oni majú spoločného 16, index Jaccard je 21.33% = 16 / (27 + 48).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Líška polárna a Psovité. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: