Otvoriť v Google MapsObsah
68 vzťahy: Ateizmus, Atlantický oceán, Švédsko, Židia, Baltské more, Bielorusi, Bielorusko, Borovica, Daugavpils, Estónsko, Európa, Európska únia, Euro, Evika Siliňová, Gaiziņkalns, Gauja, Jūrmala, Jēkabpils, Jelgava, Kanada, Kresťanstvo, Kurónsko, Les, Leto, Lielupe, Liepāja, Litovci, Litva, Livónci, Livónsko, Lotyšská sovietska socialistická republika, Lotyština, Luteránstvo, Nemci, Ogre, Pakt Ribbentrop-Molotov, Parlamentná republika, Poľské kráľovstvo, Poľsko, Pobaltský štát, Poliaci, Pravoslávie, Predseda vlády, Prezident, Rēzekne, Región, Republika, Rižský záliv, Riga, Rok, ... Rozbaliť index (18 viac) »
- Krajiny EÚ
- Členovia NATO
Ateizmus
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.
Pozrieť Lotyšsko a Ateizmus
Atlantický oceán
Atlantický oceán Atlantický oceán alebo Atlantik je druhý najväčší oceán, medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou.
Pozrieť Lotyšsko a Atlantický oceán
Švédsko
Štokholm Švédsko (švédsky: Sverige), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige) je severská krajina v severnej Európe.
Pozrieť Lotyšsko a Švédsko
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Pozrieť Lotyšsko a Židia
Baltské more
Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.
Pozrieť Lotyšsko a Baltské more
Bielorusi
Tradičná bieloruská červeno-biela vlajka Bielorusi, (po bielorusky: беларусы) sú východoslovanský národ, žijúci najmä v Bielorusku.
Pozrieť Lotyšsko a Bielorusi
Bielorusko
Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je jedna z krajín východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru.
Pozrieť Lotyšsko a Bielorusko
Borovica
Borovica (zastarano: sosna; lat. Pinus) je rod stálezelených ihličnatých stromov, poprípade kerov, z čeľade borovicovité (Pinaceae).
Pozrieť Lotyšsko a Borovica
Daugavpils
Univerzita Pomník ochrancom mesta a hotel "Park Hotel Latgola" Коstol svätého Petra Daugavpilská pevnosť Daugavpils je mesto v juhozápadnom Lotyšsku na rieke Daugave.
Pozrieť Lotyšsko a Daugavpils
Estónsko
Estónsko, 1920 – 1940 Estónsky parlament v Tallinne Estónsko, dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia a najmenšia z pobaltských krajín.
Pozrieť Lotyšsko a Estónsko
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Lotyšsko a Európa
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Pozrieť Lotyšsko a Európska únia
Euro
Značka používaná pre euro Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka €) je mena a menová jednotka.
Pozrieť Lotyšsko a Euro
Evika Siliňová
Evika Siliňová (* 3. august 1975, Riga) je lotyšská právnička a politička, od septembra 2023 premiérka Lotyšska, ako druhá žena na tomto poste.
Pozrieť Lotyšsko a Evika Siliňová
Gaiziņkalns
Gaiziņkalns je najvyšší kopec Lotyšska.
Pozrieť Lotyšsko a Gaiziņkalns
Gauja
Gauja je jedna z najdlhších riek Lotyšska, s dĺžkou a povodím.
Pozrieť Lotyšsko a Gauja
Jūrmala
Jūrmala je piate najväčšie mesto a najväčšie kúpeľné mesto v Lotyšsku.
Pozrieť Lotyšsko a Jūrmala
Jēkabpils
Jēkabpils je mesto na juhovýchode Lotyšska (v historickom regióne Sēlija) ležiace na rieke Daugave 143 km od hlavného mesta Rigy a zároveň republikové mesto.
Pozrieť Lotyšsko a Jēkabpils
Jelgava
Pohľad na Rastelliho palác v centre, od rieky Lielupe Sovietski vojaci v uliciach Jelgavy v auguste 1944 Jelgava je mesto v Lotyšsku, cca juhozápadne od hlavného mesta Riga.
Pozrieť Lotyšsko a Jelgava
Kanada
Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií.
Pozrieť Lotyšsko a Kanada
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Lotyšsko a Kresťanstvo
Kurónsko
Historické regióny dnešneho Lotyšska Kurónsko (zriedkavejšie Kuronsko) alebo Kurland (po lotyšsky Kurzeme, po nemecky Kurland, po poľsky Kurlandia, po rusky Курляндия - Kurľandija) je historické územie v dnešnom Lotyšsku (jeho menšia časť leží aj v dnešnej Litve), západne od Rižského zálivu.
Pozrieť Lotyšsko a Kurónsko
Les
Listnatý les (opadavý les, širokolistý les) Ihličnatý les Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.
Pozrieť Lotyšsko a Les
Leto
Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).
Pozrieť Lotyšsko a Leto
Lielupe
Lielupe je rieka v Lotyšsku.
Pozrieť Lotyšsko a Lielupe
Liepāja
Kostol Liepāja (alebo Лиепая - Liepaja) je mesto v Lotyšsku nachádzajúce sa na západe krajiny na pobreží Baltského mora.
Pozrieť Lotyšsko a Liepāja
Litovci
Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora.
Pozrieť Lotyšsko a Litovci
Litva
Mapa Litvy Fyzická mapa Litvy Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe.
Pozrieť Lotyšsko a Litva
Livónci
Livónci alebo Livovia bol ugrofínsky kmeň, ktorý žil v 9. - 13. storočí pri pobreží Rižského zálivu.
Pozrieť Lotyšsko a Livónci
Livónsko
Livónsko (po lotyšsky: Livonija (Vidzeme), po estónsky: Liivimaa, po litovsky: Livonija, po nemecky: Livland, po poľsky: Inflanty, po rusky: Лифляндия) je historické územie a historický štát na území dnešného Lotyšska a Estónska.
Pozrieť Lotyšsko a Livónsko
Lotyšská sovietska socialistická republika
Lotyšská sovietska socialistická republika (skrátene Lotyšská SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu, obývaná prevažne Lotyšmi (v roku 1989 tvorili už len 52 % obyvateľov, kým Rusi 34 %).
Pozrieť Lotyšsko a Lotyšská sovietska socialistická republika
Lotyština
Rozšírenie lotyštiny Lotyština je baltský jazyk príbuzný litovčine, úradný jazyk v Lotyšsku a EÚ (menšiny žijúce v štátoch USA, Rusko, Estónsko, Litva, Kanada).
Pozrieť Lotyšsko a Lotyština
Luteránstvo
Lutherova ruža Luteránstvo, luteranizmus alebo luterstvo (príslušník sa nazýva luterán) je kresťanské protestantské hnutie a smer hlásiace sa k teológii a odkazu Martina Luthera, Philippa Melanchthona a luteránskej reformácie.
Pozrieť Lotyšsko a Luteránstvo
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Pozrieť Lotyšsko a Nemci
Ogre
Ogre môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Ogre
Pakt Ribbentrop-Molotov
Molotov (sediaci) pri podpisovaní zmluvy. V pozadí Stalin a vedľa neho (za Molotovom) Ribbentrop. Moskva, 23. august 1939 Pakt Ribbentrop - Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Hitler - Stalin bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR) vedeným Stalinom.
Pozrieť Lotyšsko a Pakt Ribbentrop-Molotov
Parlamentná republika
vojenská diktatúra Parlamentná republika je štát, v ktorom sa v sústave štátnych orgánov uplatňuje parlamentný systém.
Pozrieť Lotyšsko a Parlamentná republika
Poľské kráľovstvo
Poľské kráľovstvo môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Poľské kráľovstvo
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Pozrieť Lotyšsko a Poľsko
Pobaltský štát
Pobaltské štáty Pobaltské štáty/krajiny (iné názvy: baltské štáty/krajiny, Pobaltie, Pobaltsko, (po)baltský región, najmä v čase Sovietskeho zväzu aj pobaltské republiky) je súhrnné označenie pre tri krajiny v severovýchodnej Európe na východnom pobreží Baltského mora (od severu k juhu).
Pozrieť Lotyšsko a Pobaltský štát
Poliaci
Poliaci (jednotné číslo v muž. rode Poliak, v ženskom rode Poľka; po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku.
Pozrieť Lotyšsko a Poliaci
Pravoslávie
Pravoslávie môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Pravoslávie
Predseda vlády
Predseda vlády (iné názvy: premiér, ministerský predseda; v niektorých krajinách kancelár; v slovenčine v minulosti aj prvý minister) sú označenia (skutočného či len formálneho) vedúceho člena vrcholného výkonného orgánu štátu, čiže spravidla vlády krajiny.
Pozrieť Lotyšsko a Predseda vlády
Prezident
V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť.
Pozrieť Lotyšsko a Prezident
Rēzekne
Zrúcanina hradu Erb Rēzekne je mesto na východe Lotyšska (242 km východne od Rigy), s počtom obyvateľov 35 883 (2008) siedme najväčšie v krajine.
Pozrieť Lotyšsko a Rēzekne
Región
Región označuje.
Pozrieť Lotyšsko a Región
Republika
Republika (z latinského res publica – „vec verejná“; v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.
Pozrieť Lotyšsko a Republika
Rižský záliv
Rižský záliv je záliv, na východnom okraji Baltského mora, pri brehoch Lotyšska a Estónska.
Pozrieť Lotyšsko a Rižský záliv
Riga
Riga (po lotyšsky: Rīga) je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska.
Pozrieť Lotyšsko a Riga
Rok
Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.
Pozrieť Lotyšsko a Rok
Rovina
Rovina môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Rovina
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Pozrieť Lotyšsko a Rusi
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika (skratka: RSFSR;; iné názvy pozri dole a pozri aj Sovietske Rusko) bola prvá socialistická krajina na svete.
Pozrieť Lotyšsko a Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Lotyšsko a Rusko
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Pozrieť Lotyšsko a Sovietsky zväz
Terén
Terén môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Terén
Ugrofínske jazyky
Rozšírenie ugrofínskych jazykov Ugrofínske jazyky sú vetva uralskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Lotyšsko a Ugrofínske jazyky
Ukrajinci
Taras Hryhorovyč Ševčenko, jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Ukrajinci (do začiatku/polovice 20. stor.: Malorusi, Rusíni/Rut(h)éni) sú východoslovanský národ, žijúci najmä na Ukrajine.
Pozrieť Lotyšsko a Ukrajinci
Vaira Vīķisová-Freibergsová
Vaira Vīķisová-Freibergsová (iné mená: Vaira Vīķeová-Freiberg(a)ová, Vaira Vīķová-Freiberg(a)ová,; * 1. december 1937, Riga, Lotyšsko) je bývalá lotyšská prezidentka. Bola celkovo 6. osobou v úrade prezidenta Lotyšska a prvou ženou vykonávajúci túto funkciu (stala sa aj prvou prezidentkou vo všetkých postkomunistických krajinách).
Pozrieť Lotyšsko a Vaira Vīķisová-Freibergsová
Valmiera
Valmiera je mesto v Lotyšsku, cca severovýchodne od hlavného mesta Riga a od hraníc s Estónskom.
Pozrieť Lotyšsko a Valmiera
Východoeurópska nížina
Približné vymedzenie nížiny Východoeurópska nížina (staršie názvy: Ruská nížina, Ruská rovina, Východoeurópska rovina; po rusky Vostočno-Evropejskaja ravnina) je rozsiahla nížina (rovina) v európskej časti Ruska, v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Bielorusku, na Ukrajine a v Poľsku.
Pozrieť Lotyšsko a Východoeurópska nížina
Venta
Venta je rieka v Lotyšsku a v Šiauliaiskom kraji v Litve.
Pozrieť Lotyšsko a Venta
Ventspils
Prístav v meste Ventspils Erb Ventspils je prístavné mesto na západe Lotyšska a šieste najväčšie mesto v krajine.
Pozrieť Lotyšsko a Ventspils
Vrch
Vrch môže byť.
Pozrieť Lotyšsko a Vrch
Západná Dvina
Západná Dvina v Bielorusku Povodie Západnej Dviny Západná Dvina je rieka prameniaca vo Valdajskej pahorkatine v západnej časti Ruska.
Pozrieť Lotyšsko a Západná Dvina
Zrážky
Zrážkové pruhy vychádzajúce z oblakov Priemerné zrážky jednotlivých mesiacov na základe dlhodobých meraní Mapa krajín podľa priemerných ročných zrážok Zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary, a ktoré padajú z oblohy (oblakov) či kondenzujú priamo na zemskom povrchu.
Pozrieť Lotyšsko a Zrážky
20. storočie
20.
Pozrieť Lotyšsko a 20. storočie
4. máj
* medzinárodný deň ságy Star Wars.
Pozrieť Lotyšsko a 4. máj
Pozri tiež
Krajiny EÚ
- Írsko
- Španielsko
- Švédsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Cyprus
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Malta
- Maďarsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rakúsko
- Rumunsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Taliansko
- Česko
- Členovia Európskej únie
Členovia NATO
- Španielsko
- Švédsko
- Albánsko
- Belgicko
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Dánsko
- Estónsko
- Fínsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Holandsko (kráľovstvo)
- Island
- Kanada
- Litva
- Lotyšsko
- Luxembursko
- Maďarsko
- Nórsko
- Nemecko
- Portugalsko
- Poľsko
- Rumunsko
- Severné Macedónsko
- Slovensko
- Slovinsko
- Spojené štáty
- Spojené kráľovstvo
- Taliansko
- Turecko
- Česko
- Čierna Hora
Známy ako Lotyšská republika.