Liptovská župa (Uhorsko) a Slováci

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Liptovská župa (Uhorsko) a Slováci

Liptovská župa (Uhorsko) vs. Slováci

Liptovská župa resp. Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka. Slováci (mužský príslušník: Slovák, ženská príslušníčka: Slovenka), staršie, zhruba do 15.

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Liptovská župa (Uhorsko) a Česko-Slovensko · Slováci a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Matej I.

Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.

Liptovská župa (Uhorsko) a Matej I. · Matej I. a Slováci · Pozrieť viac »

Neolit

Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.

Liptovská župa (Uhorsko) a Neolit · Neolit a Slováci · Pozrieť viac »

Poľsko

Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

Liptovská župa (Uhorsko) a Poľsko · Poľsko a Slováci · Pozrieť viac »

Slovania

Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Liptovská župa (Uhorsko) a Slovania · Slováci a Slovania · Pozrieť viac »

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.

Liptovská župa (Uhorsko) a Slovensko · Slováci a Slovensko · Pozrieť viac »

Uhorsko

Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.

Liptovská župa (Uhorsko) a Uhorsko · Slováci a Uhorsko · Pozrieť viac »

Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).

Liptovská župa (Uhorsko) a Veľká Morava · Slováci a Veľká Morava · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

19. storočie a Liptovská župa (Uhorsko) · 19. storočie a Slováci · Pozrieť viac »

6. storočie

6.

6. storočie a Liptovská župa (Uhorsko) · 6. storočie a Slováci · Pozrieť viac »