Rýchlejšie ako prehliadači!
62 vzťahy: Arméni, Bulhari, Celoruský ústredný výkonný výbor, Druhá svetová vojna, Feodosija, Gréci, Jalta, Jevpatorija, Josif Vissarionovič Stalin, Kazachstan, Komunistická strana Sovietskeho zväzu, Krym (polostrov), Krym (republika), Krymská tatárčina, Krymskí Tatári, Kyjev, Marijsko, Moskva, Nacistické Nemecko, Narodnyj komissariat vnutrennich del, Nemci, Nikita Sergejevič Chruščov, Referendum, Republika, Ruština, Rumunské kráľovstvo, Rusi, Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Sevastopoľ, Sibír, Simferopol, Sovietsky zväz, Tadžikistan, Ukrajinci, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Ural (pohorie), Uzbekistan, 10. november, 12. február, 18. máj, 18. október, 19. jún, 1921, 1929, 1938, 1941, 1944, 1945, 1946, 1948, ..., 1954, 1989, 1991, 1992, 20. január, 20. máj, 25. jún, 26. apríl, 27. jún, 30. jún, 5. máj, 6. máj. Rozbaliť index (12 viac) »
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Arméni · Pozrieť viac »
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Bulhari · Pozrieť viac »
Celoruský ústredný výkonný výbor
Celoruský ústredný výkonný výbor bol najvyšší zakonodárny a kontrolný orgán štátnej moci RSFSR v rokoch 1917 - 1937.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Celoruský ústredný výkonný výbor · Pozrieť viac »
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Druhá svetová vojna · Pozrieť viac »
Feodosija
Feodosija (názov pochádza z gréckeho Θεοδoσία – Theodosia, v preklade: „bohom darovaná“) je prístavné mesto na južnom čiernomorskom pobreží Krymského polostrova.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Feodosija · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Gréci · Pozrieť viac »
Jalta
Jalta je prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym (t.j. na uzemí, ktoré si v súčasnosti nárokuje Rusko aj Ukrajina).
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Jalta · Pozrieť viac »
Jevpatorija
Jevpatorija (Кезлев) je kúpeľné mesto na pobreží Čierneho mora v rovinatej západnej časti Krymu, čiže na území spornom medzi Ruskom a Ukrajinou.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Jevpatorija · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Kazachstan
Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii sčasti vo Východnej Európe.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Kazachstan · Pozrieť viac »
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Komunistická strana Sovietskeho zväzu (skratka KSSZ; v staršom pravopise: Komunistická strana Sovietskeho sväzu, skratka KSSS;, skratka rus. КПСС – KPSS; staršie názvy pozri nižšie), bola krajne ľavicová, marxisticko-leninistická politická strana pôsobiaca v Ruskom impériu a Sovietskom zväze.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Komunistická strana Sovietskeho zväzu · Pozrieť viac »
Krym (polostrov)
Krym (- Krym, - Krym) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Krym (polostrov) · Pozrieť viac »
Krym (republika)
Krym, dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, republika Ukrajiny na polostrove Krym, ktorú v marci 2014 obsadili bez boja ruské vojská.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Krym (republika) · Pozrieť viac »
Krymská tatárčina
Rozšírenie krymskej tatárčiny. Podiel Krymských Tatárov v jednotlivých rajónoch Krymu (2001) Krymská tatárčina alebo krymskotatárčina (Qırımtatar tili, Qırımtatarca) alebo krymčina (Qırım tili, Qırımca) alebo krymská turečtina (Qırım Türkçesi) je jazyk používaný Krymskými Tatármi na Ukrajine na Kryme.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Krymská tatárčina · Pozrieť viac »
Krymskí Tatári
Krymskí Tatári (v ruštine a ukrajinčine označovaní tiež ako Krymci) sú národ turkického pôvodu, obývajúci predovšetkým Krymský polostrov.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Krymskí Tatári · Pozrieť viac »
Kyjev
Kyjev (do roku 1966: Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Kyjev · Pozrieť viac »
Marijsko
Poloha republiky v Rusku right Marijsko (po rusky Marij El), dlhý tvar Marijská republika, je republika Ruskej federácie.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Marijsko · Pozrieť viac »
Moskva
Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Moskva · Pozrieť viac »
Nacistické Nemecko
Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša, Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Nacistické Nemecko · Pozrieť viac »
Narodnyj komissariat vnutrennich del
Emblém NKVD Narodnyj komissariat vnutrennich del, skr.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Narodnyj komissariat vnutrennich del · Pozrieť viac »
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Nemci · Pozrieť viac »
Nikita Sergejevič Chruščov
Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Nikita Sergejevič Chruščov · Pozrieť viac »
Referendum
Referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu).
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Referendum · Pozrieť viac »
Republika
Republika (z latinského res publica – „vec verejná“; v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Republika · Pozrieť viac »
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Ruština · Pozrieť viac »
Rumunské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Rumunské kráľovstvo · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Rusi · Pozrieť viac »
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika (skratka: RSFSR;; iné názvy pozri dole a pozri aj Sovietske Rusko) bola prvá socialistická krajina na svete.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Ruská sovietska federatívna socialistická republika · Pozrieť viac »
Sevastopoľ
Sevastopoľ (rus. aj ukr. Севастополь - Sevastopoľ,, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove Krym, pri pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Sevastopoľ · Pozrieť viac »
Sibír
       Sibírsky federálny okruh         Geografické vyznačenie Sibíri        Sibír podľa najširšej alebo staršej definície Sibír (-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu; staršie: Sibíria; zastarano: Sibírsko, Sibir, Sibéria) je rozsiahle územie v ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Sibír · Pozrieť viac »
Simferopol
Simferopol (-slovenský normovaný názov;;;, Акъмесджит, doslova: biela mešita) je hlavné mesto Krymskej autonómnej republiky, sporného územia považovaného za časť Ukrajiny, ale od Krymskej krízy ovládaného Ruskom.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Simferopol · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Tadžikistan
Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Tadžikistan · Pozrieť viac »
Ukrajinci
Taras Hryhorovyč Ševčenko, jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Ukrajinci (do začiatku/polovice 20. stor.: Malorusi, Rusíni/Rut(h)éni) sú východoslovanský národ, žijúci najmä na Ukrajine.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Ukrajinci · Pozrieť viac »
Ukrajinská sovietska socialistická republika
Ukrajinská sovietska socialistická republika (skrátene: Ukrajinská SSR) bola jednou z pätnástich zväzových republík Sovietskeho zväzu, obývaná hlavne Ukrajincami.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Ukrajinská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Ural (pohorie)
Ural (Uraľskije gory, kazach. Орал таулары, Oral tawları, baš. Урал тауҙары, Ural tauźarı) je názov pohoria, tiahnuceho sa naprieč západným Ruskom od Severného ľadového oceánu až ku kazašským stepiam v celkovej dĺžke asi 2 500 km.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Ural (pohorie) · Pozrieť viac »
Uzbekistan
Mapa Uzbekistanu Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a Uzbekistan · Pozrieť viac »
10. november
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 10. november · Pozrieť viac »
12. február
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 12. február · Pozrieť viac »
18. máj
* Medzinárodný deň múzeí.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 18. máj · Pozrieť viac »
18. október
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 18. október · Pozrieť viac »
19. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 19. jún · Pozrieť viac »
1921
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1921 · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1929 · Pozrieť viac »
1938
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1938 · Pozrieť viac »
1941
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1941 · Pozrieť viac »
1944
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1944 · Pozrieť viac »
1945
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1945 · Pozrieť viac »
1946
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1946 · Pozrieť viac »
1948
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1948 · Pozrieť viac »
1954
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1954 · Pozrieť viac »
1989
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1989 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 1992 · Pozrieť viac »
20. január
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 20. január · Pozrieť viac »
20. máj
* Svetový deň včiel.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 20. máj · Pozrieť viac »
25. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 25. jún · Pozrieť viac »
26. apríl
* Svetový deň duševného vlastníctva (WIPO – Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva).
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 26. apríl · Pozrieť viac »
27. jún
* Svetový deň diabetikov.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 27. jún · Pozrieť viac »
30. jún
Tento deň je známy tým, že sa končí školský rok.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 30. jún · Pozrieť viac »
5. máj
* Deň Európy (Rada Európy – od roku 1964).
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 5. máj · Pozrieť viac »
6. máj
* Svetový deň smiechu.
Nový!!: Krymská autonómna sovietska socialistická republika a 6. máj · Pozrieť viac »
