Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava mať 52 veci spoločné (v Úniapédia): Achájske kniežatstvo, Alexandria, Antiochia, Aténske vojvodstvo, Benátska republika, Bohemund Tarentský, Bospor, Byzantská ríša, Cisterciánsky rád, Dardanely, Egypt, Epirský despotát, Exkomunikácia, Filip II. (Francúzsko), Fridrich I. (Svätá rímska ríša), Henrich IV. (Svätá rímska ríša), Inocent III., Istanbul, Janovská republika, Jeruzalem, Jeruzalemské kráľovstvo, Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi), Káhira, Komnénovci, Kréta, Križiacke výpravy do východného Stredomoria, Križiacky štát, Latinské cisárstvo, Léno, Malá Ázia, ..., Marseille, Morejský despotát, Nikajské cisárstvo, Osmanská ríša, Palestína (územie), Peloponéz (polostrov), Pravoslávna cirkev (východná Európa), Prvá križiacka výprava, Rímska kúria, Rímsko-nemecká ríša, Rumský sultanát, Saladin (sultán), Selim II., Solúnske kráľovstvo, Trapezuntské cisárstvo, Tretia križiacka výprava, Tripolis (Libanon), Uhorsko, Východná schizma, Vojvodstvo Archipelagos, Zadar, 1. august. Rozbaliť index (22 viac) »
Achájske kniežatstvo
Erb Achájskeho kniežatstva Achájske kniežatstvo (1205 - 1432) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Achájske kniežatstvo · Achájske kniežatstvo a Križiacka výprava ·
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Štvrtá križiacka výprava a Alexandria · Alexandria a Križiacka výprava ·
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Antiochia · Antiochia a Križiacka výprava ·
Aténske vojvodstvo
Mapa aténskeho vojvodstva Aténske vojvodstvo (1204-1456) bol jeden zo štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Aténske vojvodstvo · Aténske vojvodstvo a Križiacka výprava ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Štvrtá križiacka výprava a Benátska republika · Benátska republika a Križiacka výprava ·
Bohemund Tarentský
Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..
Štvrtá križiacka výprava a Bohemund Tarentský · Bohemund Tarentský a Križiacka výprava ·
Bospor
Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Štvrtá križiacka výprava a Bospor · Bospor a Križiacka výprava ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská ríša · Byzantská ríša a Križiacka výprava ·
Cisterciánsky rád
Cisterciánsky rád (OCist., iné názvy: Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti, bernardíni; mužský príslušník sa volá cistercián alebo cistercita alebo bernardín, ženská príslušníčka cisterciánka alebo cistercitka) je mníšsky rád, ktorý má pôvod v reformnom hnutí v benediktínskom ráde na severe Francúzska.
Štvrtá križiacka výprava a Cisterciánsky rád · Cisterciánsky rád a Križiacka výprava ·
Dardanely
Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Štvrtá križiacka výprava a Dardanely · Dardanely a Križiacka výprava ·
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Štvrtá križiacka výprava a Egypt · Egypt a Križiacka výprava ·
Epirský despotát
Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Štvrtá križiacka výprava a Epirský despotát · Epirský despotát a Križiacka výprava ·
Exkomunikácia
Exkomunikácia (z lat. ex-communicare, doslova: postaviť mimo spoločenstva, vylúčiť zo spoločenstva) je dočasné (teda do doby, kým nepríde k náprave previnenia) vyobcovanie z náboženského spoločenstva.
Štvrtá križiacka výprava a Exkomunikácia · Exkomunikácia a Križiacka výprava ·
Filip II. (Francúzsko)
Filip II.
Štvrtá križiacka výprava a Filip II. (Francúzsko) · Filip II. (Francúzsko) a Križiacka výprava ·
Fridrich I. (Svätá rímska ríša)
Fridrich I. Barbarossa (Červenobradý) (* polovica decembra 1122, Haguenau, Švábske vojvodstvo, Rímska ríša – † 10. jún 1190, rieka Salef) bol rímsko-nemecký kráľ od 1152, od roku 1155 cisár z rodu Hohenstaufovcov.
Štvrtá križiacka výprava a Fridrich I. (Svätá rímska ríša) · Fridrich I. (Svätá rímska ríša) a Križiacka výprava ·
Henrich IV. (Svätá rímska ríša)
Henrich IV. (* 11. november 1050, Goslar – † 7. august 1106, Liège) bol rímsky kráľ (10561106) a od roku 1084 rímsko-nemeckým cisárom.
Štvrtá križiacka výprava a Henrich IV. (Svätá rímska ríša) · Henrich IV. (Svätá rímska ríša) a Križiacka výprava ·
Inocent III.
Inocent III. (lat. Innocentius Tertius), vl.
Štvrtá križiacka výprava a Inocent III. · Inocent III. a Križiacka výprava ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Štvrtá križiacka výprava a Istanbul · Istanbul a Križiacka výprava ·
Janovská republika
Janovská republika, celým názvom Najjasnejšia janovská republika (od 1798 po 1805 známa ako Ligúrska republika) bola nezávislá republika v Ligúrii na severozápadnom pobreží dnešného Talianska.
Štvrtá križiacka výprava a Janovská republika · Janovská republika a Križiacka výprava ·
Jeruzalem
Jeruzalem (hebr. Jerušalajim, arabs. Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela.
Štvrtá križiacka výprava a Jeruzalem · Jeruzalem a Križiacka výprava ·
Jeruzalemské kráľovstvo
Jeruzalemské kráľovstvo (v starej fr. Roiaume de Jherusalem, latinsky Regnum Hierosolimitanum) bol križiacky štát založený v Svätej zemi po prvej križiackej výprave v roku 1099.
Štvrtá križiacka výprava a Jeruzalemské kráľovstvo · Jeruzalemské kráľovstvo a Križiacka výprava ·
Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Katolícka cirkev je cirkev (buď jednotlivá z viacerých cirkví alebo tieto všetky cirkvi ako celok), ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi.
Štvrtá križiacka výprava a Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi) · Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi) a Križiacka výprava ·
Káhira
Káhira je hlavné a najväčšie mesto Egypta a tiež hlavné mesto guvernorátu Káhira.
Štvrtá križiacka výprava a Káhira · Káhira a Križiacka výprava ·
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Štvrtá križiacka výprava a Komnénovci · Komnénovci a Križiacka výprava ·
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Štvrtá križiacka výprava a Kréta · Kréta a Križiacka výprava ·
Križiacke výpravy do východného Stredomoria
Križiacke výpravy (do východného Stredomoria) (1096-1291) boli križiacke výpravy s cieľom oslobodiť „Boží hrob“ a „Svätú zem“ (t. j. Palestínu) z rúk moslimov.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacke výpravy do východného Stredomoria · Križiacka výprava a Križiacke výpravy do východného Stredomoria ·
Križiacky štát
Križiacke štáty okolo roku 1100 Križiacke štáty boli štáty, ktoré boli založené v priebehu križiackych výprav.
Štvrtá križiacka výprava a Križiacky štát · Križiacka výprava a Križiacky štát ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Latinské cisárstvo · Križiacka výprava a Latinské cisárstvo ·
Léno
Lénna prísaha (1512) Léno alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu).
Štvrtá križiacka výprava a Léno · Križiacka výprava a Léno ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Štvrtá križiacka výprava a Malá Ázia · Križiacka výprava a Malá Ázia ·
Marseille
Marseille je mesto na juhu Francúzska, hlavné mesto departementu Bouches-du-Rhône a zároveň regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur.
Štvrtá križiacka výprava a Marseille · Križiacka výprava a Marseille ·
Morejský despotát
Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο τουΜορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460.
Štvrtá križiacka výprava a Morejský despotát · Križiacka výprava a Morejský despotát ·
Nikajské cisárstvo
Epirský despotát Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Nikajské cisárstvo · Križiacka výprava a Nikajské cisárstvo ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Osmanská ríša · Križiacka výprava a Osmanská ríša ·
Palestína (územie)
Mapa z roku 1759 Mapa z roku 1890 Satelitná snímka z roku 2003 Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom.
Štvrtá križiacka výprava a Palestína (územie) · Križiacka výprava a Palestína (územie) ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Štvrtá križiacka výprava a Peloponéz (polostrov) · Križiacka výprava a Peloponéz (polostrov) ·
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Štvrtá križiacka výprava a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Križiacka výprava a Pravoslávna cirkev (východná Európa) ·
Prvá križiacka výprava
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.
Štvrtá križiacka výprava a Prvá križiacka výprava · Križiacka výprava a Prvá križiacka výprava ·
Rímska kúria
Rímska kúria alebo pápežská kúria je ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, ktorý slúži pápežovi na správu vecí katolíckej cirkvi.
Štvrtá križiacka výprava a Rímska kúria · Križiacka výprava a Rímska kúria ·
Rímsko-nemecká ríša
Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska.
Štvrtá križiacka výprava a Rímsko-nemecká ríša · Križiacka výprava a Rímsko-nemecká ríša ·
Rumský sultanát
Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát. In:, Ikonská ríša, Ikonijská ríša) bol stredoveký štátny útvar na území dnešného Turecka (Anatólie) založený vedľajšou vetvou vládnuceho rodu ríše Seldžukovcov existujúci v rokoch 1077 až 1307.
Štvrtá križiacka výprava a Rumský sultanát · Križiacka výprava a Rumský sultanát ·
Saladin (sultán)
kódexu z 12. storočia. Saladin (iné názvy: Saladín, Saláhaddín, Saláhuddín, Saláh ad-Dín, Saláhu 'd-Dín; po kurdsky: Selahadînê Eyûbî;; * 1138, Tikrít – † 1193, Damask) bol sultán kurdského pôvodu, sunnitský moslim a vojenský veliteľ, ktorý žil v 12. storočí.
Štvrtá križiacka výprava a Saladin (sultán) · Križiacka výprava a Saladin (sultán) ·
Selim II.
Selim II. (osm. tur. سليمثانى Selīm-i sānī, mod. tur. II.Selim; (* 28. máj 1524, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 15. december 1574, Konštantínopol, Osmanská ríša), tiež známy ako Sarı Selim ("Selim Blonďák") alebo Sarhoş Selim ("Selim Opilec"), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1566 až 1574. Bol synom sultána Süleymana I. a jeho manželky Hürrem Sultán. Selim bol ľudom nechcený sultán, avšak jeho brat Mehmed zomrel na kiahne, jeho nevlastný brat Mustafa bol na príkaz otca uškrtený, jeho brat Cihangir zomrel na smútok z Mustafovej popravy, a jeho brat Bayezid bol zabitý na príkaz otca po jeho rebélii. Selim zomrel 15. decembra 1574 a bol pochovaný v Hagia Sofia.
Štvrtá križiacka výprava a Selim II. · Križiacka výprava a Selim II. ·
Solúnske kráľovstvo
Solúnske kráľovstvo (1204 – 1224) bol jeden z križiackych štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše v dôsledku štvrtej križiackej výpravy (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Solúnske kráľovstvo · Križiacka výprava a Solúnske kráľovstvo ·
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Trapezuntské cisárstvo · Križiacka výprava a Trapezuntské cisárstvo ·
Tretia križiacka výprava
Sultán Saladin Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Štvrtá križiacka výprava a Tretia križiacka výprava · Križiacka výprava a Tretia križiacka výprava ·
Tripolis (Libanon)
Tripolis je prístavné mesto v Libanone.
Štvrtá križiacka výprava a Tripolis (Libanon) · Križiacka výprava a Tripolis (Libanon) ·
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Štvrtá križiacka výprava a Uhorsko · Križiacka výprava a Uhorsko ·
Východná schizma
Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.
Štvrtá križiacka výprava a Východná schizma · Križiacka výprava a Východná schizma ·
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Archipelagos (iné názvy: Vojvodstvo Dodekanesos/Dodekanésos/Dodekanézos, Vojvodstvo Naxos, Aigeon Pelagos) (a) (1207-1579/1617/1714) bol jeden zo štátov, ktoré vznilli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Štvrtá križiacka výprava a Vojvodstvo Archipelagos · Križiacka výprava a Vojvodstvo Archipelagos ·
Zadar
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.
Štvrtá križiacka výprava a Zadar · Križiacka výprava a Zadar ·
1. august
*Začiatok Uspenského pôstu v byzantskom obrade.
Štvrtá križiacka výprava a 1. august · 1. august a Križiacka výprava ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava
Porovnanie medzi Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava má 177 vzťahom, pričom Križiacka výprava má 419. Ako oni majú spoločného 52, index Jaccard je 8.72% = 52 / (177 + 419).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Štvrtá križiacka výprava a Križiacka výprava. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
