Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy mať 54 veci spoločné (v Úniapédia): Alan Boss, Argón, Astronomická jednotka, Atóm, Atmosféra (kozmického telesa), Carnegie Institution of Washington, Gravitačný manéver, Gravitácia, Guľa, Hélium, Hlavná postupnosť, Hmotnosť, Hviezda, Impaktný kráter, Jadro kométy, Jadro planéty, Joviálna planéta, Kométa, Kométa Shoemaker-Levy 9, Kryptón, Kyslík, Mars, Merkúr, Mesiac, Mesiac (družica), Miliarda, Neón, Neptún, Oortov mrak komét, Pásmo planétok, ..., Planéta, Planétka, Planetezimál, Plazma (fyzika), Praslnko, Protoplanéta, Protoplanetárny disk, Saturn, Skvapalňovanie, Slnečná hmlovina, Slnečná sústava, Slnečný vietor, Slnko, Teplo, Teplota, Termonukleárna reakcia, Uhlík, Urán (planéta), Venuša, Vesmír, Vodík, Xenón, Zem, 134340 Pluto. Rozbaliť index (24 viac) »
Alan Boss
Alan P. Boss (* 20. júl 1951, Lakewood, Ohio, Spojené štáty) je americký astrofyzik.
Alan Boss a Jupiter · Alan Boss a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Argón a Jupiter · Argón a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Astronomická jednotka
Astronomická jednotka (au, AU z, UA z) je jednotka dĺžky, približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Astronomická jednotka a Jupiter · Astronomická jednotka a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Atóm a Jupiter · Atóm a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Atmosféra (kozmického telesa) a Jupiter · Atmosféra (kozmického telesa) a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Carnegie Institution of Washington
Carnegie Institution of Washington alebo Carnegie Institution for Science (skratka CIW) je organizácia v Spojených štátoch amerických, ktorú v roku 1902 založil Andrew Carnegie na podporu vedeckého výskumu.
Carnegie Institution of Washington a Jupiter · Carnegie Institution of Washington a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Gravitačný manéver a Jupiter · Gravitačný manéver a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Gravitácia a Jupiter · Gravitácia a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Guľa
Guľa môže byť.
Guľa a Jupiter · Guľa a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Hélium a Jupiter · Hélium a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Hlavná postupnosť a Jupiter · Hlavná postupnosť a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Hmotnosť
Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.
Hmotnosť a Jupiter · Hmotnosť a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Hviezda a Jupiter · Hviezda a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Impaktný kráter
Mesiaci s výrazným stredovým pahorkom. Impaktný kráter (iné názvy: dopadový kráter; veľký aj panva, veľký s dnom zaliatym žeravou magmou aj more; po dopade meteoritu aj meteoritový/meteoritický kráter) je priehlbina približne kruhového tvaru na povrchu telies v planetárnej sústave (planét, mesiacov a planétok), ktorá vznikla impaktom (dopadom).
Impaktný kráter a Jupiter · Impaktný kráter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Jadro kométy
Wild 2 Jadro kométy je kompaktná časť kométy, konglomerát pórovitého materiálu, prachových a plynových častíc, ktoré zmrznutím utvorili jeden celok.
Jadro kométy a Jupiter · Jadro kométy a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Jadro planéty
Prierez telesami (zľava doprava) Merkúr, Venuša, Zem, Mesiac, Mars. Pojmom jadro planéty označujeme najvnútornejšie vrstvy planéty.
Jadro planéty a Jupiter · Jadro planéty a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Joviálna planéta a Jupiter · Joviálna planéta a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Jupiter a Kométa · Kométa a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Kométa Shoemaker-Levy 9
HST zo 17. mája 1994 Kométa Shoemaker-Levy 9 alebo SL9, formálne označená ako D/1993 F2, bola neperiodická kométa, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter, čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.
Jupiter a Kométa Shoemaker-Levy 9 · Kométa Shoemaker-Levy 9 a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Kryptón
Kryptón (z Gréčtiny: κρυπτός kryptos "skrytý" alebo "tajomstvo") (krypton) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Kr a protónové číslo 36.
Jupiter a Kryptón · Kryptón a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Jupiter a Kyslík · Kyslík a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Jupiter a Mars · Mars a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Jupiter a Merkúr · Merkúr a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Jupiter a Mesiac · Mesiac a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Jupiter a Mesiac (družica) · Mesiac (družica) a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Miliarda
Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.
Jupiter a Miliarda · Miliarda a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Jupiter a Neón · Neón a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Jupiter a Neptún · Neptún a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Jupiter a Oortov mrak komét · Oortov mrak komét a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Jupiter a Pásmo planétok · Pásmo planétok a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Jupiter a Planéta · Planéta a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Jupiter a Planétka · Planétka a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Jupiter a Planetezimál · Planetezimál a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Jupiter a Plazma (fyzika) · Plazma (fyzika) a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Praslnko
Praslnko je prvotné štádium vo vývoji Slnka zodpovedajúce obdobiu od utvorenia jeho zárodku zo slnečnej prahmloviny po jeho prvé termonukleárne reakcie.
Jupiter a Praslnko · Praslnko a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Protoplanéta
Protoplanéta je planetoid, ktorý je mierne väčší ako planetezimála a obieha v protoplanetárnom disku slnečnej hmloviny.
Jupiter a Protoplanéta · Protoplanéta a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Jupiter a Protoplanetárny disk · Protoplanetárny disk a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Jupiter a Saturn · Saturn a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Skvapalňovanie
Skvapalňovanie alebo kondenzácia je termodynamický proces, pri ktorom látka prechádza z plynnej do kvapalnej fázy.
Jupiter a Skvapalňovanie · Skvapalňovanie a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Slnečná hmlovina
Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.
Jupiter a Slnečná hmlovina · Slnečná hmlovina a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Jupiter a Slnečná sústava · Slnečná sústava a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Jupiter a Slnečný vietor · Slnečný vietor a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Jupiter a Slnko · Slnko a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Jupiter a Teplo · Teplo a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Jupiter a Teplota · Teplota a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Termonukleárna reakcia
Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.
Jupiter a Termonukleárna reakcia · Termonukleárna reakcia a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Jupiter a Uhlík · Uhlík a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Jupiter a Urán (planéta) · Urán (planéta) a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Jupiter a Venuša · Venuša a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Jupiter a Vesmír · Vesmír a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Jupiter a Vodík · Vodík a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Xenón
Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54.
Jupiter a Xenón · Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Xenón ·
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Jupiter a Zem · Vznik a vývoj slnečnej sústavy a Zem ·
134340 Pluto
134340 Pluto (symboly: a) je trpasličia planéta slnečnej sústavy.
134340 Pluto a Jupiter · 134340 Pluto a Vznik a vývoj slnečnej sústavy ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Porovnanie medzi Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Jupiter má 204 vzťahom, pričom Vznik a vývoj slnečnej sústavy má 143. Ako oni majú spoločného 54, index Jaccard je 15.56% = 54 / (204 + 143).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Jupiter a Vznik a vývoj slnečnej sústavy. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
