Hominidi v širšom zmysle a Človek floreský

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Hominidi v širšom zmysle a Človek floreský

Hominidi v širšom zmysle vs. Človek floreský

Hominidi (Hominidae) v širšom zmysle (iné názvy: hominídi, hominidné, zriedkavo: človekovité, ľudoopovité, veľké ľudoopice, ľudoopice v užšom zmysle, ľudoopice a ľudia v užšom zmysle) je v moderných klasifikáciách hominoidovcov čeľaď zahŕňajúca okrem človeka a jeho predchodcov aj šimpanzy, gorily a vo väčšine klasifikácií aj orangutany. Človek floreský (lat. Homo floresiensis, Homo sapiens floresiensis, (?)Homo erectus floresiensis), neformálne prezývaný „hobbit/hobit“ je podľa niektorých teórií samostatným druhom rodu Homo, odlišujúcim sa hlavne svojou malou postavou a mozgom, ktorý prežíval do relatívne nedávnej doby.

Australopitek

Australopitek alebo zriedkavo australopitekus (po latinsky Australopithecus), neformálne gracilný australopit alebo gracilný australopitek, je rod australopitekorodých.

Australopitek a Hominidi v širšom zmysle · Australopitek a Človek floreský · Pozrieť viac »

Celistvonosoblížne

CelistvonosoblížneThurzo 1998 (iné názvy: celistvonosé, zriedkavo vyššie primáty; lat. Haplorhini alebo Haplorrhini) sú podrad z radu primáty.

Celistvonosoblížne a Hominidi v širšom zmysle · Celistvonosoblížne a Človek floreský · Pozrieť viac »

Chordáty

Chordáty (jednotné číslo: chordát; iné názvy: strunovce, zriedkavo: strunatce) sú kmeň mnohobunkových živočíchov, presnejšie druhoústovcov.

Chordáty a Hominidi v širšom zmysle · Chordáty a Človek floreský · Pozrieť viac »

Cicavce

Cicavce (iné názvy: zriedkavo: mamálie; staršie alebo nesprávne: savce; zastarano: savci, ssavce, ssavci, cicavci; ľudovo: zvieratá) sú vývojovo pokročilou triedou stavovcov, ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi.

Cicavce a Hominidi v širšom zmysle · Cicavce a Človek floreský · Pozrieť viac »

Druhoústovce

Druhoústovce (iné názvy: druhoúste, druhoúste živočíchy, chrbtonervovce, zriedkavo: deuterostómia; lat. Deuterostomia, Deuterostoma, Deuterostomata, Notoneuralia, Neorenalia), staršie nazývané enterocoelné druhotnodutinovce (lat. Enterocoela, Enterocoelia), sú veľký taxón (vývojová vetva, infraoddelenie a pod.) dvojstranovcov.

Druhoústovce a Hominidi v širšom zmysle · Druhoústovce a Človek floreský · Pozrieť viac »

Dvojstranovce

Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy, staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú veľký taxón (často hodnotený ako skupina či pododdelenie) epitelovcov.

Dvojstranovce a Hominidi v širšom zmysle · Dvojstranovce a Človek floreský · Pozrieť viac »

Epitelovce

Epitelovce (iné názvy: eumetazoá, eumetazoa, lat. Eumetazoa, Epitheliozoa) sú vývojový stupeň živočíchov.

Epitelovce a Hominidi v širšom zmysle · Epitelovce a Človek floreský · Pozrieť viac »

Hominini

Hominini (iné názvy: človekoblížne, hominíni; po lat. Homininae) je podčeľaď hominoidovcov, ktorej rozsah závisí od typu klasifikácie hominoidovcov.

Hominidi v širšom zmysle a Hominini · Hominini a Človek floreský · Pozrieť viac »

Mnohobunkovce

Mnohobunkovce môžu byť.

Hominidi v širšom zmysle a Mnohobunkovce · Mnohobunkovce a Človek floreský · Pozrieť viac »

Primáty

Primáty alebo primátotvaré (staršie zriedkavo: nechetnatce; lat. Primates alebo Primata) sú rad cicavcov, do ktorého patria okrem iného všetky lemury, opice, ľudoopy a človek.

Hominidi v širšom zmysle a Primáty · Primáty a Človek floreský · Pozrieť viac »

Stavovce

Stavovce (nesprávne alebo zastarano: obratľovce, obratľovci, obratlovci, obratlovce; zastarano: páternaté zvieratá, páternité zvieratá, kostnaté zvieratáGyőrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31; mimo taxonómie aj: vertrebráta, vertebráty; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov.

Hominidi v širšom zmysle a Stavovce · Stavovce a Človek floreský · Pozrieť viac »