Rýchlejšie ako prehliadači!
292 vzťahy: Abstrakcia (filozofia), Afganistan, Aforizmus, Aktívnosť, Alexander Veľký, Alexandria, Ammónios Sakkas, Anaxagoras, Anexia, Anticipácia, Antropomorfizmus, Apória, Apeirón, Arabi, Arché, Arché (filozofia), Architektúra, Aristokracia, Aristoteles, Asýria, Astronómia, Ataraxia, Aténska demokracia, Atény, Atóm, Atomizmus, Ďaleký východ, Židia, Čína, Čierne more, Človek, Babylonská ríša, Blaženosť, Blízky východ, Boh, Bolesť, Bytie, Byzantská filozofia, Byzantská ríša, Chronológia, Cisár, Civilizácia, Cnosť, Daimonión, David Hume, Démokritos, Dedukcia, Dejiny filozofie, Demokracia, Determinizmus (filozofia), ..., Dialóg, Dialektický materializmus, Dialektika, Dobro, Dráma, Druh, Dualizmus, Dualizmus (filozofia), Duša, Efez, Egypt, Eklekticizmus (filozofia), Ekonómia, Ekonomika, Elea, Eleatská škola, Element, Emanácia, Empíria, Empedokles, Energia, Etika, Európa, Filozof, Filozofia, Filozofický smer, Friedrich Engels, Fyzika, Geocentrizmus, Geografia, Geometria, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Gibraltársky prieliv, Gramatika, Gréčtina, Gréci, Grécka kultúra, Grécko, Habitus, Harmónia, Hérakleitos, Hérakleitos z Efezu, Hésiodos, Helenizmus, Hierarchia, História, Hmota, Hmota (filozofia), Hodnota, Homér, Homoiomerie, Hudba, Hviezda, Hypotéza, Iamblichos z Chalkidy, Ióni, Idea, Idealizmus, Ilúzia, India, Indická filozofia, Indukcia, Irónia, Itália, Jazyk (jazykoveda), Jedno, Justinián I., Kategória, Kôň, Kňaz, Klasická grécka filozofia, Klaudios Ptolemaios, Kolónia, Kolonizácia, Kozmológia, Kozmos, Kráľ (panovník), Kréta, Kresťanstvo, Krotón, Kultúra, Láska, Lýceum, Logika, Logos, Lucius Annaeus Seneca, Macedónia (historické územie), Maieutika, Malá Ázia, Mapa, Marcus Antonius, Marcus Aurelius, Matematika, Múdrosť, Múdrosť (filozofia), Mýtus, Medicína, Mesiac, Metafyzika, Metodická skepsa, Metropola, Milét, Milétos, Moderná veda, Monarchia, Monoteizmus, Morálka, More, Myslenie, Mysticizmus, Mystika, Mytológia, Náboženstvo, Náhoda, Nús, Nenávisť, Nesmrteľnosť, Nihilizmus, Norma, Novoplatonizmus, Novovek, Obchod, Octavius Augustus, Oheň, Oligarchia, Olympijské hry, Ontológia, Orient, Osud, Panaitios, Panteizmus, Participácia, Pasívnosť, Pergamon, Perikles, Peripatetici, Platón, Platónova teória ideí, Platónska akadémia, Plótinos, Pluralizmus, Poézia, Podstata, Poetika, Politika, Polyteizmus, Porfyrios z Tyru, Poznanie, Praktická filozofia, Pravda, Pravdepodobnosť, Príčinnosť, Príroda, Princíp, Proklos (filozof), Psyché, Pyrrhón z Élidy, Pytagoreizmus, Pytagorova veta, Rastliny, Rétorika, Rím, Rímska filozofia, Rímska ríša, Rímske právo, Reč, Rehoľný rád, Reinkarnácia, Relativita, Relativizmus, Remeselník, René Descartes, Rod, Rodová aristokracia, Rozkoš, Rozum, Samos, Samovražda, Súš, Súd, Sýria, Sekta, Sextos Empeirikos, Siedmi mudrci, Skepsa, Slnečné hodiny, Slnko, Sloboda, Smrť, Sochárstvo, Sociológia, Sofista, Sofistika, Sokrates, Spása, Spravodlivosť, Starogrécka filozofia, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Egypt, Staroveký Rím, Statočnosť, Strach, Stredomorie (Stredozemné more), Stredovek, Substancia, Svet, Svet ideí, Sylogizmus, Synkretizmus, Táles, Teória poznania, Teogónia, Tetraktys, Transcendencia, Trojuholník, Turecko, Tyrania, Uhol, Umenie, Umiernenosť, Univerzita, Utópia, Vášeň, Veda, Vesmír, Voda, Vojna, Vzduch, Západná kultúra, Zénón z Kitia, Zem, Zem (rozlišovacia stránka), Zlo, Zmyslový orgán, Zoznam filozofických smerov, 1. storočie, 19. storočie, 2. storočie, 20. storočie, 529, 6. storočie. Rozbaliť index (242 viac) »
Abstrakcia (filozofia)
Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.
Nový!!: Grécka filozofia a Abstrakcia (filozofia) · Pozrieť viac »
Afganistan
Afganistan (dlhý tvar pôvodne Afganská islamská republika, po páde Kábulu a ovládnutí Talibanom Afganský islamský emirát) je vnútrozemský štát ležiaci v južnej Ázii.
Nový!!: Grécka filozofia a Afganistan · Pozrieť viac »
Aforizmus
Aforizmus (z gr. vymedzenie) je stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku.
Nový!!: Grécka filozofia a Aforizmus · Pozrieť viac »
Aktívnosť
Aktívnosť môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Aktívnosť · Pozrieť viac »
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Nový!!: Grécka filozofia a Alexander Veľký · Pozrieť viac »
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Nový!!: Grécka filozofia a Alexandria · Pozrieť viac »
Ammónios Sakkas
Ammónios Sakkas alebo Ammónios Sakkás alebo Ammonios Sakkas (* okolo 175 – † 242) bol zakladateľ novoplatonizmu, učiteľ Plotinov.
Nový!!: Grécka filozofia a Ammónios Sakkas · Pozrieť viac »
Anaxagoras
Anaxagoras alebo Anaxagorás môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Anaxagoras · Pozrieť viac »
Anexia
Anexia (verbálne substantívum: anektovanie, staršie adnektovanie, annektovanie; z od, od a ) je násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo k štátom na základe násilného obsadenia po víťaznej vojne alebo pod hrozbou ozbrojeného násilia.
Nový!!: Grécka filozofia a Anexia · Pozrieť viac »
Anticipácia
Anticipácia (z.
Nový!!: Grécka filozofia a Anticipácia · Pozrieť viac »
Antropomorfizmus
Alica v krajine zázrakov'' Antropomorfizmus (zo; a) je prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na vonkajšie prírodné sily alebo mýtické bytosti.
Nový!!: Grécka filozofia a Antropomorfizmus · Pozrieť viac »
Apória
Apória (gr. ἀπορία, dosl. „ne-cesta“, nepriechodnosť, slepá ulička) je nevyriešiteľný rozpor medzi dvoma rovnako dobre odôvodnenými názormi, ťažký neriešiteľný problém.
Nový!!: Grécka filozofia a Apória · Pozrieť viac »
Apeirón
Apeirón (FLOSS, Karel. apeiron. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). Filosofický slovník. 2. rozš. vyd. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 30. Neskôr sa týmto pojmom začalo označovať aj priestorové, časové, matematické nekonečno (pozri články nekonečno a matematické nekonečno).
Nový!!: Grécka filozofia a Apeirón · Pozrieť viac »
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Arabi · Pozrieť viac »
Arché
Arché (gr.) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Arché · Pozrieť viac »
Arché (filozofia)
Arché (gr. ἀρχή, lat. principium) alebo pralátka je v starovekej gréckej filozofii prvotný princíp sveta, prapôvodná látka, z ktorej svet povstal.
Nový!!: Grécka filozofia a Arché (filozofia) · Pozrieť viac »
Architektúra
Antoni Gaudí: Chrám Svätej rodiny Sagrada Familia, Barcelona, Španielsko, rozostavaný od roku 1883 Architektúra (zo ← a) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov, rôznych architektonických doplnkov.
Nový!!: Grécka filozofia a Architektúra · Pozrieť viac »
Aristokracia
Aristokracia (z gr. αριστοκρατία – „vláda najlepších“) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Aristokracia · Pozrieť viac »
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Nový!!: Grécka filozofia a Aristoteles · Pozrieť viac »
Asýria
Reliéf z asýrskeho hlavného mesta Dúr Šarrukín, zobrazujúci prepravu libanonského cédra. (8. st. pred Kr.) Asýria alebo zastarano Asýrsko môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Asýria · Pozrieť viac »
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Nový!!: Grécka filozofia a Astronómia · Pozrieť viac »
Ataraxia
Ataraxia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Ataraxia · Pozrieť viac »
Aténska demokracia
Aténska demokracia alebo klasická aténska demokracia je označenie pre politické zriadenie mestského štátu Atény v 6.
Nový!!: Grécka filozofia a Aténska demokracia · Pozrieť viac »
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Nový!!: Grécka filozofia a Atény · Pozrieť viac »
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Nový!!: Grécka filozofia a Atóm · Pozrieť viac »
Atomizmus
Atomizmus (zo) je filozofický smer, podľa ktorého všetko dianie pozostáva z hry atómov, z ich spájania a oddeľovania, usporiadavania, presunov, priťahovania a vzájomného odrážania.
Nový!!: Grécka filozofia a Atomizmus · Pozrieť viac »
Ďaleký východ
Ďaleký východ môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Ďaleký východ · Pozrieť viac »
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Nový!!: Grécka filozofia a Židia · Pozrieť viac »
Čína
Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.
Nový!!: Grécka filozofia a Čína · Pozrieť viac »
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Nový!!: Grécka filozofia a Čierne more · Pozrieť viac »
Človek
Človek môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Človek · Pozrieť viac »
Babylonská ríša
Babylonská ríša môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Babylonská ríša · Pozrieť viac »
Blaženosť
Blaženosť je pocit šťastia, blaha, spokojnosti.
Nový!!: Grécka filozofia a Blaženosť · Pozrieť viac »
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Nový!!: Grécka filozofia a Blízky východ · Pozrieť viac »
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Nový!!: Grécka filozofia a Boh · Pozrieť viac »
Bolesť
Bolesť hlavy. Bolesť (lat. dolor) alebo bôľ je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na organizmus, ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť.
Nový!!: Grécka filozofia a Bolesť · Pozrieť viac »
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Nový!!: Grécka filozofia a Bytie · Pozrieť viac »
Byzantská filozofia
Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; profiluje sa v priebehu postupného vzďaľovania byzantskej cirkvi a latinskej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.
Nový!!: Grécka filozofia a Byzantská filozofia · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Grécka filozofia a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chronológia
Chronológia je.
Nový!!: Grécka filozofia a Chronológia · Pozrieť viac »
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Nový!!: Grécka filozofia a Cisár · Pozrieť viac »
Civilizácia
Mestá sú hlavným znakom ľudských civilizácií. Civilizácia je úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.
Nový!!: Grécka filozofia a Civilizácia · Pozrieť viac »
Cnosť
Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
Nový!!: Grécka filozofia a Cnosť · Pozrieť viac »
Daimonión
Daimonión alebo daimonion (deminutívum od) je v Sokratovej filozofii vnútorný hlas božského pôvodu pomáhajúci človeku pri hľadaní dobra.
Nový!!: Grécka filozofia a Daimonión · Pozrieť viac »
David Hume
David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.
Nový!!: Grécka filozofia a David Hume · Pozrieť viac »
Démokritos
Démokritos alebo Demokritos môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Démokritos · Pozrieť viac »
Dedukcia
Dedukcia alebo odvodzovanie je proces postupných transformácií výrazov pomocou odvodzovacích pravidiel.
Nový!!: Grécka filozofia a Dedukcia · Pozrieť viac »
Dejiny filozofie
Dejiny filozofie je filozofická disciplína, ktorá študuje filozofické myšlienky a koncepty v ich časovom vývoji.
Nový!!: Grécka filozofia a Dejiny filozofie · Pozrieť viac »
Demokracia
náhľad Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda cez) je.
Nový!!: Grécka filozofia a Demokracia · Pozrieť viac »
Determinizmus (filozofia)
Determinizmus je filozofický názor, podľa ktorého je akékoľvek dianie nevyhnutne príčinne dané (determinované).
Nový!!: Grécka filozofia a Determinizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Dialóg
Dialóg môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Dialóg · Pozrieť viac »
Dialektický materializmus
Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.
Nový!!: Grécka filozofia a Dialektický materializmus · Pozrieť viac »
Dialektika
Dialektika môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Dialektika · Pozrieť viac »
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Nový!!: Grécka filozofia a Dobro · Pozrieť viac »
Dráma
Dráma je jeden z troch základných literárnych druhov, popri lyrike a epike.
Nový!!: Grécka filozofia a Dráma · Pozrieť viac »
Druh
Druh môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Druh · Pozrieť viac »
Dualizmus
Dualizmus môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Dualizmus · Pozrieť viac »
Dualizmus (filozofia)
Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.
Nový!!: Grécka filozofia a Dualizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Duša
gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.
Nový!!: Grécka filozofia a Duša · Pozrieť viac »
Efez
Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.
Nový!!: Grécka filozofia a Efez · Pozrieť viac »
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Nový!!: Grécka filozofia a Egypt · Pozrieť viac »
Eklekticizmus (filozofia)
Eklekticizmus (z – vyberať) alebo eklektizmus alebo eklektická škola je postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov.
Nový!!: Grécka filozofia a Eklekticizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Ekonómia
Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov.
Nový!!: Grécka filozofia a Ekonómia · Pozrieť viac »
Ekonomika
Hospodárstvo alebo ekonomika môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Ekonomika · Pozrieť viac »
Elea
Elea alebo Velia alebo Elaia bola starogrécka prímorská kolónia na západnom pobreží Lukánie, založená v polovici 6. storočí pred Kr., po spojeneckej vojne municípium.
Nový!!: Grécka filozofia a Elea · Pozrieť viac »
Eleatská škola
Eleatská škola je grécky filozofický smer, ktorý vznikol na rozhraní 6. storočia pred Kr. a 5. storočia pred Kr. v juhotalianskom meste Elea (lat. Velia).
Nový!!: Grécka filozofia a Eleatská škola · Pozrieť viac »
Element
Element (lat. elementum - pralátka, živel, prvok) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Element · Pozrieť viac »
Emanácia
Emanácia je výron, vyžarovanie, vychádzanie nižšieho, menej dokonalého bytia z vyššieho, dokonalejšieho princípu, ktorý tým však sám zostáva nezmenený, nezmenšený, neprechádza do emanovaného (na rozdiel od evolúcie).
Nový!!: Grécka filozofia a Emanácia · Pozrieť viac »
Empíria
Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.
Nový!!: Grécka filozofia a Empíria · Pozrieť viac »
Empedokles
Empedokles (alebo Empedoklés) z Akragantu/Agrigenta (* asi 483 pred Kr. — † 423 pred Kr.) bol starogrécky filozof.
Nový!!: Grécka filozofia a Empedokles · Pozrieť viac »
Energia
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.
Nový!!: Grécka filozofia a Energia · Pozrieť viac »
Etika
Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.
Nový!!: Grécka filozofia a Etika · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Grécka filozofia a Európa · Pozrieť viac »
Filozof
Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''. Filozof (z gr. Φιλοσοφία (philo-sophia) - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí.
Nový!!: Grécka filozofia a Filozof · Pozrieť viac »
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Nový!!: Grécka filozofia a Filozofia · Pozrieť viac »
Filozofický smer
Filozofický smer je jednota čŕt tvorby filozofických významových útvarov relatívne ohraničenej skupiny filozofov.
Nový!!: Grécka filozofia a Filozofický smer · Pozrieť viac »
Friedrich Engels
Friedrich Engels (* 28. november 1820, Barmen, Nemecko – † 5. august 1895, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ 2.
Nový!!: Grécka filozofia a Friedrich Engels · Pozrieť viac »
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Nový!!: Grécka filozofia a Fyzika · Pozrieť viac »
Geocentrizmus
thumb Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru.
Nový!!: Grécka filozofia a Geocentrizmus · Pozrieť viac »
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Nový!!: Grécka filozofia a Geografia · Pozrieť viac »
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Nový!!: Grécka filozofia a Geometria · Pozrieť viac »
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Nový!!: Grécka filozofia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Pozrieť viac »
Gibraltársky prieliv
Satelitný záber na Gibraltársky prieliv. Pohľad na Gibraltársky prieliv z lietadla. Naľavo zátoka Algeciras a Punta de Tarifa, napravo Maroko. Španielske mesto Ceuta je zahalené v mrakoch a nie je z tohto pohľadu viditeľné. Gibraltársky prieliv je morský prieliv medzi Európou a Afrikou, ktorý oddeľuje Atlantický oceán od Stredozemného mora.
Nový!!: Grécka filozofia a Gibraltársky prieliv · Pozrieť viac »
Gramatika
Gramatika môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Gramatika · Pozrieť viac »
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Gréčtina · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Grécka filozofia a Gréci · Pozrieť viac »
Grécka kultúra
Grécka kultúra je súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry.
Nový!!: Grécka filozofia a Grécka kultúra · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Grécka filozofia a Grécko · Pozrieť viac »
Habitus
Habitus môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Habitus · Pozrieť viac »
Harmónia
Harmónia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Harmónia · Pozrieť viac »
Hérakleitos
Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Hérakleitos · Pozrieť viac »
Hérakleitos z Efezu
Hérakleitos z Efezu (iné názvy: Hérákleitos z Efezu, Herakleitos z Efezu, Heraklit z Efezu, Héraklit z Efezu, Hérakleitos Skoteinos, Hérákleitos Skoteinos; * asi 540 pred Kr., Efez – † asi 480 pred Kr., Efez) bol grécky filozof, podľa ktorého svet nestvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale bol vždy, je a bude, a síce ako polemos - boj protikladov, metaforicky znázornený večne živým ohňom, ktorý sa rozhorieva a uhasína podľa toho, ako mu to prikazuje zákon.
Nový!!: Grécka filozofia a Hérakleitos z Efezu · Pozrieť viac »
Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník.
Nový!!: Grécka filozofia a Hésiodos · Pozrieť viac »
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Nový!!: Grécka filozofia a Helenizmus · Pozrieť viac »
Hierarchia
Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).
Nový!!: Grécka filozofia a Hierarchia · Pozrieť viac »
História
História môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a História · Pozrieť viac »
Hmota
Hmota môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Hmota · Pozrieť viac »
Hmota (filozofia)
Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.
Nový!!: Grécka filozofia a Hmota (filozofia) · Pozrieť viac »
Hodnota
Hodnota môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Hodnota · Pozrieť viac »
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Nový!!: Grécka filozofia a Homér · Pozrieť viac »
Homoiomerie
Homoiomerie (gr.) sú rovnorodé častice - podľa Anaxagora posledné častice, z ktorých sa skladá látka.
Nový!!: Grécka filozofia a Homoiomerie · Pozrieť viac »
Hudba
Notový zápis hudby Koncert v Salzburgu Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu.
Nový!!: Grécka filozofia a Hudba · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Grécka filozofia a Hviezda · Pozrieť viac »
Hypotéza
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.
Nový!!: Grécka filozofia a Hypotéza · Pozrieť viac »
Iamblichos z Chalkidy
Iamblichos z Chalkidy Iamblichos z Chalkidy alebo Jamblichos z Chalkidy (* asi 250 – † asi 330) bol grécky filozof, zakladateľ sýrskej novoplatónskej školy, žiak Porfyria.
Nový!!: Grécka filozofia a Iamblichos z Chalkidy · Pozrieť viac »
Ióni
Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).
Nový!!: Grécka filozofia a Ióni · Pozrieť viac »
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Nový!!: Grécka filozofia a Idea · Pozrieť viac »
Idealizmus
Idealizmus je filozofický smer, ktorý vychádza z tézy, že prvotným, čiže tým, od čoho závisí všetko ostatné, je niečo ideálne alebo duchovné, napr.
Nový!!: Grécka filozofia a Idealizmus · Pozrieť viac »
Ilúzia
Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.
Nový!!: Grécka filozofia a Ilúzia · Pozrieť viac »
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Nový!!: Grécka filozofia a India · Pozrieť viac »
Indická filozofia
Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.
Nový!!: Grécka filozofia a Indická filozofia · Pozrieť viac »
Indukcia
Indukcia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Indukcia · Pozrieť viac »
Irónia
Irónia je posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny zmysel.
Nový!!: Grécka filozofia a Irónia · Pozrieť viac »
Itália
Itália môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Itália · Pozrieť viac »
Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.
Nový!!: Grécka filozofia a Jazyk (jazykoveda) · Pozrieť viac »
Jedno
Jedno (gr. το έν - to hen) je jeden zo základných filozofických pojmov, kľúčový pojem Platónovej filozofie.
Nový!!: Grécka filozofia a Jedno · Pozrieť viac »
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Nový!!: Grécka filozofia a Justinián I. · Pozrieť viac »
Kategória
Kategória môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Kategória · Pozrieť viac »
Kôň
Kôň môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Kôň · Pozrieť viac »
Kňaz
Rímskokatolícky kňaz Pravoslávny kňaz Kňaz (ženský rod kňažka alebo kňazka) je (najmä v tradičných kresťanských cirkvách) osoba, ktorá viac či menej výlučne vykonáva náboženské úkony ako svoje zamestnanie.
Nový!!: Grécka filozofia a Kňaz · Pozrieť viac »
Klasická grécka filozofia
Klasická grécka filozofia je klasické obdobie gréckej filozofie a druhé obdobie vývinu starogréckej filozofie.
Nový!!: Grécka filozofia a Klasická grécka filozofia · Pozrieť viac »
Klaudios Ptolemaios
Stredoveký portrét Idealizovaný portrét zo 16. storočia Ptolemaiova mapa sveta, 1482 Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Nový!!: Grécka filozofia a Klaudios Ptolemaios · Pozrieť viac »
Kolónia
Kolónia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Kolónia · Pozrieť viac »
Kolonizácia
Kolonizácia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Kolonizácia · Pozrieť viac »
Kozmológia
Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.
Nový!!: Grécka filozofia a Kozmológia · Pozrieť viac »
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Nový!!: Grécka filozofia a Kozmos · Pozrieť viac »
Kráľ (panovník)
Poľská kráľovská koruna Kráľ (z lat. Carolus.
Nový!!: Grécka filozofia a Kráľ (panovník) · Pozrieť viac »
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Nový!!: Grécka filozofia a Kréta · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Grécka filozofia a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Krotón
Krotón môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Krotón · Pozrieť viac »
Kultúra
Kultúra môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Kultúra · Pozrieť viac »
Láska
Srdce sa používa ako symbol lásky Láska je.
Nový!!: Grécka filozofia a Láska · Pozrieť viac »
Lýceum
Lýceum môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Lýceum · Pozrieť viac »
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Nový!!: Grécka filozofia a Logika · Pozrieť viac »
Logos
gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.
Nový!!: Grécka filozofia a Logos · Pozrieť viac »
Lucius Annaeus Seneca
Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca Mladší či jednoducho iba ako Seneca (asi 4 pred Kr. – 65) bol rímsky filozof, štátnik a spisovateľ.
Nový!!: Grécka filozofia a Lucius Annaeus Seneca · Pozrieť viac »
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.
Nový!!: Grécka filozofia a Macedónia (historické územie) · Pozrieť viac »
Maieutika
Maieutika (gr. umenie pôrodnej baby; pôrodnícke umenie – narážka na povolanie Sokratovej matky) je termín používaný Sokratom pre umenie viesť dialóg.
Nový!!: Grécka filozofia a Maieutika · Pozrieť viac »
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Nový!!: Grécka filozofia a Malá Ázia · Pozrieť viac »
Mapa
Johanna Keplera Mapa je zjednodušené zobrazenie priestoru, navigačná pomôcka, ktorá zdôrazňuje vzťahy medzi objektmi v priestore.
Nový!!: Grécka filozofia a Mapa · Pozrieť viac »
Marcus Antonius
Marcus Antonius (celým menom Marcus Antonius Marci Filius Marci Nepos, "Marcus Antonius, syn Marcusa, vnuk Marcusa"; * 14. január 83 pred Kr. – † 1. august 30 pred Kr.) bol rímsky politik a generál.
Nový!!: Grécka filozofia a Marcus Antonius · Pozrieť viac »
Marcus Aurelius
Marcus Aurelius alebo Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus (* 26. apríl 121, Rím – † 17. marec 180, Vindobona – teraz Viedeň) bol rímsky cisár a filozof (prezývaný „filozof na tróne“), predstaviteľ mladšieho stoicizmu.
Nový!!: Grécka filozofia a Marcus Aurelius · Pozrieť viac »
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Nový!!: Grécka filozofia a Matematika · Pozrieť viac »
Múdrosť
Múdrosť môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Múdrosť · Pozrieť viac »
Múdrosť (filozofia)
Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.
Nový!!: Grécka filozofia a Múdrosť (filozofia) · Pozrieť viac »
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Nový!!: Grécka filozofia a Mýtus · Pozrieť viac »
Medicína
Medicína (z lat. (ars) medicina.
Nový!!: Grécka filozofia a Medicína · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Grécka filozofia a Mesiac · Pozrieť viac »
Metafyzika
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.
Nový!!: Grécka filozofia a Metafyzika · Pozrieť viac »
Metodická skepsa
Metodická skepsa je absolútne pochybovanie o všetkom.
Nový!!: Grécka filozofia a Metodická skepsa · Pozrieť viac »
Metropola
Metropola (zo od a ) je veľkomesto ku ktorému gravituje určité väčšie územie a ktoré plní isté funkcie voči svojmu zázemiu, napr.
Nový!!: Grécka filozofia a Metropola · Pozrieť viac »
Milét
Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto.
Nový!!: Grécka filozofia a Milét · Pozrieť viac »
Milétos
Milétos alebo Mílétos (- Milétos/iný prepis: Mílétos) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Milétos · Pozrieť viac »
Moderná veda
Moderná veda je veda, ktorá sa zrodila a rozvinula v priebehu štyroch storočí novovekého racionalizmu; je založená na podstatne iných axiómach a postulátoch než predchádzajúce, stredoveké a staroveké vedenie.
Nový!!: Grécka filozofia a Moderná veda · Pozrieť viac »
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Nový!!: Grécka filozofia a Monarchia · Pozrieť viac »
Monoteizmus
Monoteizmus alebo jednobožstvo je viera v jediného Boha charakteristická najmä pre judaizmus, kresťanstvo a islam.
Nový!!: Grécka filozofia a Monoteizmus · Pozrieť viac »
Morálka
Morálka môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Morálka · Pozrieť viac »
More
Dánsku More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.
Nový!!: Grécka filozofia a More · Pozrieť viac »
Myslenie
Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.
Nový!!: Grécka filozofia a Myslenie · Pozrieť viac »
Mysticizmus
Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.
Nový!!: Grécka filozofia a Mysticizmus · Pozrieť viac »
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Nový!!: Grécka filozofia a Mystika · Pozrieť viac »
Mytológia
Mytológia alebo bájoslovie môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Mytológia · Pozrieť viac »
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Nový!!: Grécka filozofia a Náboženstvo · Pozrieť viac »
Náhoda
Náhoda je moment nejakej skutočnosti, ktorý je vzhľadom na jej substanciálny základ (podstatu a zákon) niečím iba možným; je to niečo skutočne existujúce, čo však vzhľadom na podstatu predmetu môže byť aj nebyť, môže byť takým alebo iným; niečo, čo sa podstatou daného predmetu alebo predpokladá ako možná forma jej prejavu, alebo sa ňou aspoň nevylučuje ako niečo nemožné.
Nový!!: Grécka filozofia a Náhoda · Pozrieť viac »
Nús
Nús alebo nus (starogr. Νους - nous - rozum, myseľ) je vo filozofii pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia.
Nový!!: Grécka filozofia a Nús · Pozrieť viac »
Nenávisť
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu, nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde.
Nový!!: Grécka filozofia a Nenávisť · Pozrieť viac »
Nesmrteľnosť
Nesmrteľnosť je buď nepodliehanie telesnej smrti alebo pokračovanie duševného života po telesnej smrti.
Nový!!: Grécka filozofia a Nesmrteľnosť · Pozrieť viac »
Nihilizmus
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.
Nový!!: Grécka filozofia a Nihilizmus · Pozrieť viac »
Norma
Norma môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Norma · Pozrieť viac »
Novoplatonizmus
Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.
Nový!!: Grécka filozofia a Novoplatonizmus · Pozrieť viac »
Novovek
Novovek je historická perióda v dejinách ľudstva, ktorá nasleduje po stredoveku.
Nový!!: Grécka filozofia a Novovek · Pozrieť viac »
Obchod
Obchod môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Obchod · Pozrieť viac »
Octavius Augustus
Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.
Nový!!: Grécka filozofia a Octavius Augustus · Pozrieť viac »
Oheň
thumb Oheň môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Oheň · Pozrieť viac »
Oligarchia
Oligarchia (po gr. Ὀλιγαρχία) je vláda úzkej skupiny (najbohatších) osôb v štáte.
Nový!!: Grécka filozofia a Oligarchia · Pozrieť viac »
Olympijské hry
Olympijské hry alebo hovorovo olympiáda môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Olympijské hry · Pozrieť viac »
Ontológia
Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.
Nový!!: Grécka filozofia a Ontológia · Pozrieť viac »
Orient
Orient najčastejšie znamená Prednú Áziu (t. j. tzv. starý Orient) a severnú Afriku a/alebo Ďaleký východ, ojedinele aj celú Áziu.
Nový!!: Grécka filozofia a Orient · Pozrieť viac »
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Nový!!: Grécka filozofia a Osud · Pozrieť viac »
Panaitios
Panaitios môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Panaitios · Pozrieť viac »
Panteizmus
Panteizmus alebo naturalizmus je nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie Božstva.
Nový!!: Grécka filozofia a Panteizmus · Pozrieť viac »
Participácia
Participácia môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Participácia · Pozrieť viac »
Pasívnosť
Pasívnosť alebo pasivita môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Pasívnosť · Pozrieť viac »
Pergamon
Kráľovstvo Pergamon v roku 188 pred Kr. Pergamon bol grécky mestský štát na dnešnom západnom pobreží Turecka.
Nový!!: Grécka filozofia a Pergamon · Pozrieť viac »
Perikles
Perikles – busta zo zbierok Vatikánskeho múzea Perikles (cca. 495 pred Kr. – 429 pred Kr., bol politik, rečník a zástanca demokracie v starovekých Aténach v Grécku. Historici Thukydides a Plutarchos ho chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka. Bol vedúcou postavou kultúrneho a politického života Atén v ich zlatom období druhej polovice 5. storočí pred Kr.
Nový!!: Grécka filozofia a Perikles · Pozrieť viac »
Peripatetici
Peripatetici (z gr. PERIPATEIN.
Nový!!: Grécka filozofia a Peripatetici · Pozrieť viac »
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Nový!!: Grécka filozofia a Platón · Pozrieť viac »
Platónova teória ideí
Teória ideí je jadrom Platónovho učenia, ktoré sa utvorilo ako syntéza hérakleitovského a prótagorovského názoru o premenlivosti zmyslového sveta, učenia eleatov o nemennom súcne, sokratovského hľadania pojmov, pytagorovskej náuky o číslach ako podstatách vecí a orficko-pytagorovskej predstavy o nesmrteľnosti duše a o onom svete.
Nový!!: Grécka filozofia a Platónova teória ideí · Pozrieť viac »
Platónska akadémia
Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.
Nový!!: Grécka filozofia a Platónska akadémia · Pozrieť viac »
Plótinos
Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.
Nový!!: Grécka filozofia a Plótinos · Pozrieť viac »
Pluralizmus
Pluralizmus môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Pluralizmus · Pozrieť viac »
Poézia
Poézia je básnická tvorba, umelecký slovesný prejav písaný veršom (na rozdiel od prózy).
Nový!!: Grécka filozofia a Poézia · Pozrieť viac »
Podstata
Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.
Nový!!: Grécka filozofia a Podstata · Pozrieť viac »
Poetika
Poetika je.
Nový!!: Grécka filozofia a Poetika · Pozrieť viac »
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Nový!!: Grécka filozofia a Politika · Pozrieť viac »
Polyteizmus
Polyteizmus alebo mnohobožstvo je súčasné uznávanie a uctievanie viacerých bohov, ktoré stoja voči sebe navzájom v hierarchickom pomere.
Nový!!: Grécka filozofia a Polyteizmus · Pozrieť viac »
Porfyrios z Tyru
Porfyrios Porfyrios z Tyru (~234 – ~305 po Kr.) bol grécky filozof, predstaviteľ novoplatonizmu, žiak Plotina a vydavateľ jeho Enneád.
Nový!!: Grécka filozofia a Porfyrios z Tyru · Pozrieť viac »
Poznanie
Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.
Nový!!: Grécka filozofia a Poznanie · Pozrieť viac »
Praktická filozofia
Praktická filozofia je skupina filozofických disciplín, ktoré sa zaoberajú ľudským konaním a tvorbou.
Nový!!: Grécka filozofia a Praktická filozofia · Pozrieť viac »
Pravda
Pravda môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Pravda · Pozrieť viac »
Pravdepodobnosť
Pravdepodobnosť (hovorovo šanca; značka je P z anglického probability) je hodnota vyčísľujúca istotu resp.
Nový!!: Grécka filozofia a Pravdepodobnosť · Pozrieť viac »
Príčinnosť
Príčinnosť (iné názvy: kauzalita, kauzálna súvislosť, kauzálny nexus, príčinná súvislosť, súvislosť príčiny a následku, príčinne účinkové vzťahy) je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok).
Nový!!: Grécka filozofia a Príčinnosť · Pozrieť viac »
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Nový!!: Grécka filozofia a Príroda · Pozrieť viac »
Princíp
Princíp (po latinsky principium.
Nový!!: Grécka filozofia a Princíp · Pozrieť viac »
Proklos (filozof)
Proklos (gr. Πρόκλος, Proklos, lat. Proclus; * 8. február 412, Konštantínopol† 17. apríl 487, Atény) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach.
Nový!!: Grécka filozofia a Proklos (filozof) · Pozrieť viac »
Psyché
Psyché (iné názvy: Psycha, Psýché, Psýcha, zastarano Psyche) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Psyché · Pozrieť viac »
Pyrrhón z Élidy
Pyrrhón z Élidy alebo Pyrrhon z Elidy (* asi 360 pred Kr., † asi 270 pred Kr.) bol starogrécky filozof, zakladateľ antického skepticizmu (staršieho skepticizmu).
Nový!!: Grécka filozofia a Pyrrhón z Élidy · Pozrieť viac »
Pytagoreizmus
Pytagoreizmus (iné názvy: pytagorovstvo, pytagorovci, pytagorejci) je učenie príslušníkov školy Pytagora zo Samosu.
Nový!!: Grécka filozofia a Pytagoreizmus · Pozrieť viac »
Pytagorova veta
Ilustrácia Pytagorovej vety Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie.
Nový!!: Grécka filozofia a Pytagorova veta · Pozrieť viac »
Rastliny
Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).
Nový!!: Grécka filozofia a Rastliny · Pozrieť viac »
Rétorika
Rétorika alebo rečníctvo alebo rétorstvo môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Rétorika · Pozrieť viac »
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Nový!!: Grécka filozofia a Rím · Pozrieť viac »
Rímska filozofia
Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením.
Nový!!: Grécka filozofia a Rímska filozofia · Pozrieť viac »
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Rímska ríša · Pozrieť viac »
Rímske právo
Corpus iuris civilis. 1583 Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov.
Nový!!: Grécka filozofia a Rímske právo · Pozrieť viac »
Reč
Reč Reč v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku.
Nový!!: Grécka filozofia a Reč · Pozrieť viac »
Rehoľný rád
Rehoľný rád, niekedy aj len rád alebo rehoľa, je spoločnosť, v ktorej členovia podľa vlastného práva skladajú verejné doživotné, alebo dočasné sľuby a žijú bratský život v spoločenstve.
Nový!!: Grécka filozofia a Rehoľný rád · Pozrieť viac »
Reinkarnácia
Reinkarnácia (lat. re + carnis - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba ľudí) prežíva smrť, aby bola znovuzrodená v novom tele.
Nový!!: Grécka filozofia a Reinkarnácia · Pozrieť viac »
Relativita
Relativita alebo relatívnosť môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Relativita · Pozrieť viac »
Relativizmus
Relativizmus je prístup predpokladajúci jedinečnosť a neopakovateľnosť poznávaného javu, z ktorých vyplýva nemožnosť dosiahnuť pre všetkých prijateľnú pravdu.
Nový!!: Grécka filozofia a Relativizmus · Pozrieť viac »
Remeselník
Remeselník je malovýrobca s odbornou kvalifikáciou, znalosťou pracovných postupov a praktickou zručnosťou vyrábajúci úžitkové hodnoty pre výmenu väčšinou ručne alebo s použitím jednoduchých nástrojov, príp.
Nový!!: Grécka filozofia a Remeselník · Pozrieť viac »
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Nový!!: Grécka filozofia a René Descartes · Pozrieť viac »
Rod
Rod môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Rod · Pozrieť viac »
Rodová aristokracia
Rodová aristokracia alebo rodová šľachta je šľachta daná pôvodom.
Nový!!: Grécka filozofia a Rodová aristokracia · Pozrieť viac »
Rozkoš
Rozkoš je veľmi príjemný pocit uspokojenia, potešenia, blaženosti, radosti, dosahujúci najvyšší stupeň; blaho, slasť.
Nový!!: Grécka filozofia a Rozkoš · Pozrieť viac »
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Nový!!: Grécka filozofia a Rozum · Pozrieť viac »
Samos
Samos môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Samos · Pozrieť viac »
Samovražda
Prvá pomoc osobe pokúšajúcej sa o samovraždu podrezaním žíl, počas školenia vodných záchranárov Červeného kríža (v rámci výcviku je fixovaná druhá, zdravá ruka) Samovražda alebo suicídium (lat. suicidium (< se caedere.
Nový!!: Grécka filozofia a Samovražda · Pozrieť viac »
Súš
Súš môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Súš · Pozrieť viac »
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Nový!!: Grécka filozofia a Súd · Pozrieť viac »
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).
Nový!!: Grécka filozofia a Sýria · Pozrieť viac »
Sekta
Sekta (z lat. secta, sequi - nasledovať, ako preklad gréckeho hairesis - voľba, spôsob myslenia) je v tradičnom chápaní ako menšia náboženská obec, ktorá sa schizmou alebo priamo odštiepila od väčšej (etablovanej) cirkvi, pretože sa od tejto materskej cirkvi líši vierovyznaním alebo obradom a podobne.
Nový!!: Grécka filozofia a Sekta · Pozrieť viac »
Sextos Empeirikos
Sextos Empirikos Sextos Empeirikos alebo Sextos Empirikos (* asi 200 – † asi 250) bol starogrécky filozof a lekár, predstaviteľ mladšieho skepticizmu, nasledovník Ainesidéma.
Nový!!: Grécka filozofia a Sextos Empeirikos · Pozrieť viac »
Siedmi mudrci
Siedmi mudrci sú podľa antickej tradície siedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry.
Nový!!: Grécka filozofia a Siedmi mudrci · Pozrieť viac »
Skepsa
Skepsa je.
Nový!!: Grécka filozofia a Skepsa · Pozrieť viac »
Slnečné hodiny
Slnečné hodiny Slnečné hodiny sú prastarým prostriedkom na meranie času za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného zdanlivého pohybu Slnka po oblohe.
Nový!!: Grécka filozofia a Slnečné hodiny · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Grécka filozofia a Slnko · Pozrieť viac »
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nový!!: Grécka filozofia a Sloboda · Pozrieť viac »
Smrť
Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.
Nový!!: Grécka filozofia a Smrť · Pozrieť viac »
Sochárstvo
Sochárstvo je trojrozmerný druh umenia, ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy kameňov – najčastejšie mramor, kov, drevo), alebo plastického materiálu (keramika, sklo, porcelán…).
Nový!!: Grécka filozofia a Sochárstvo · Pozrieť viac »
Sociológia
Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.
Nový!!: Grécka filozofia a Sociológia · Pozrieť viac »
Sofista
Sofista môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Sofista · Pozrieť viac »
Sofistika
Sofistika môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Sofistika · Pozrieť viac »
Sokrates
Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.
Nový!!: Grécka filozofia a Sokrates · Pozrieť viac »
Spása
Spása alebo spasenie (v niektorých kontextoch aj vykúpenie) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Spása · Pozrieť viac »
Spravodlivosť
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.
Nový!!: Grécka filozofia a Spravodlivosť · Pozrieť viac »
Starogrécka filozofia
Starogrécka filozofia je staroveká filozofia, ktorá vznikla v prostredí starogréckej polis v 6. st. pred Kr. a vyvíjala sa v starovekom Grécku alebo v Stredomorí do 6. st. n. l. Tvorí podstatnú súčasť antickej filozofie.
Nový!!: Grécka filozofia a Starogrécka filozofia · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Grécka filozofia a Starovek · Pozrieť viac »
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Nový!!: Grécka filozofia a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »
Staroveký Egypt
Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.
Nový!!: Grécka filozofia a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Nový!!: Grécka filozofia a Staroveký Rím · Pozrieť viac »
Statočnosť
Statočnosť môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Statočnosť · Pozrieť viac »
Strach
Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku; ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie.
Nový!!: Grécka filozofia a Strach · Pozrieť viac »
Stredomorie (Stredozemné more)
Stredomorie pri pohľade z vesmíru Stredomorie alebo Stredozemie je oblasť Stredozemného mora, teda predovšetkým štáty Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy Cyprus, Kréta, Malta atď.
Nový!!: Grécka filozofia a Stredomorie (Stredozemné more) · Pozrieť viac »
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt) alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.
Nový!!: Grécka filozofia a Stredovek · Pozrieť viac »
Substancia
Substancia (z lat. substantia.
Nový!!: Grécka filozofia a Substancia · Pozrieť viac »
Svet
Svet môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Svet · Pozrieť viac »
Svet ideí
Svet ideí je podľa Platóna duchovný svet, ktorého entitami sú idey, spomedzi ktorých najvyššou je idea dobra, kvôli ktorej sú tu ostatné idey.
Nový!!: Grécka filozofia a Svet ideí · Pozrieť viac »
Sylogizmus
Sylogizmus (gr. συλλογισμός – úsudok) je forma deduktívneho dôkazu, v ktorom z dvoch výrokov, v úlohe premís, vyplýva záver (konklúzia).
Nový!!: Grécka filozofia a Sylogizmus · Pozrieť viac »
Synkretizmus
Synkretizmus (gr. synkrétismos) je filozofický pojem spájanie, prekrývanie, prekrytie, skríženie rôznorodých prvkov, smerov, myšlienok.
Nový!!: Grécka filozofia a Synkretizmus · Pozrieť viac »
Táles
Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.
Nový!!: Grécka filozofia a Táles · Pozrieť viac »
Teória poznania
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.
Nový!!: Grécka filozofia a Teória poznania · Pozrieť viac »
Teogónia
Teogónia (gr. theos - boh, goneia - narodenie) je sústava náboženských mýtov o pôvode a rodokmeni.
Nový!!: Grécka filozofia a Teogónia · Pozrieť viac »
Tetraktys
Tetraktys (grécky Τετρακτύς) je trojuholníkové číslo, ktoré sa skladá z desiatich bodov usporiadaných v štyroch radoch: jeden, dva, tri a štyri body v každom riadku.
Nový!!: Grécka filozofia a Tetraktys · Pozrieť viac »
Transcendencia
Transcendencia je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho (do transcendentna).
Nový!!: Grécka filozofia a Transcendencia · Pozrieť viac »
Trojuholník
Trojuholník (zriedkavo: triangel, zastarano: trojuhol) je jeden zo základných rovinných geometrických útvarov; mnohouholník s troma vrcholmi a stranami.
Nový!!: Grécka filozofia a Trojuholník · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Grécka filozofia a Turecko · Pozrieť viac »
Tyrania
Tyrania môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Tyrania · Pozrieť viac »
Uhol
Uhol alebo rovinný uhol je časť roviny určený dvoma polpriamkami so spoločným začiatkom.
Nový!!: Grécka filozofia a Uhol · Pozrieť viac »
Umenie
Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.
Nový!!: Grécka filozofia a Umenie · Pozrieť viac »
Umiernenosť
Umiernenosť môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Umiernenosť · Pozrieť viac »
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Nový!!: Grécka filozofia a Univerzita · Pozrieť viac »
Utópia
Utópia (z gréckeho οὐ – nie a τόπος – miesto, teda "nejestvujúce miesto") je významový útvar pozostávajúci zo súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí.
Nový!!: Grécka filozofia a Utópia · Pozrieť viac »
Vášeň
Vášeň je iracionálne pohnutie človeka, spôsobené vierou v blízkosť kvality, ktorá si zaslúži dôveru.
Nový!!: Grécka filozofia a Vášeň · Pozrieť viac »
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Nový!!: Grécka filozofia a Veda · Pozrieť viac »
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Vesmír · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Grécka filozofia a Voda · Pozrieť viac »
Vojna
Vojna je konflikt medzi štátmi, organizáciami, alebo väčšími skupinami ľudí, pričom je pre tento konflikt charakteristické použitie násilia alebo fyzickej sily medzi bojujúcimi stranami.
Nový!!: Grécka filozofia a Vojna · Pozrieť viac »
Vzduch
atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.
Nový!!: Grécka filozofia a Vzduch · Pozrieť viac »
Západná kultúra
Západná civilizácia podľa Huntingtona Západná kultúra alebo kultúra Západu je kultúra, ktorá vzišla zo spojenia grécko-rímskej antiky a kresťanstva (ktoré je cez Starý zákon samo úzko naviazané na židovskú kultúru) a tvorí puto, ktorým sú zjednotené národy Západu.
Nový!!: Grécka filozofia a Západná kultúra · Pozrieť viac »
Zénón z Kitia
Zénón z Kitia (iné mená: Zénón z Kitionu, Zenón z Kitia;; * asi 336 pred Kr. - † asi 264 pred Kr.) bol zakladateľ stoicizmu, resp.
Nový!!: Grécka filozofia a Zénón z Kitia · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Grécka filozofia a Zem · Pozrieť viac »
Zem (rozlišovacia stránka)
Zem môže byť.
Nový!!: Grécka filozofia a Zem (rozlišovacia stránka) · Pozrieť viac »
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Nový!!: Grécka filozofia a Zlo · Pozrieť viac »
Zmyslový orgán
Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).
Nový!!: Grécka filozofia a Zmyslový orgán · Pozrieť viac »
Zoznam filozofických smerov
Toto je zoznam filozofických smerov.
Nový!!: Grécka filozofia a Zoznam filozofických smerov · Pozrieť viac »
1. storočie
1.
Nový!!: Grécka filozofia a 1. storočie · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Grécka filozofia a 19. storočie · Pozrieť viac »
2. storočie
2.
Nový!!: Grécka filozofia a 2. storočie · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Grécka filozofia a 20. storočie · Pozrieť viac »
529
Žiadny popis.
Nový!!: Grécka filozofia a 529 · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Grécka filozofia a 6. storočie · Pozrieť viac »
