Obsah
119 vzťahy: Africká platňa, Alpínska sústava, Alpínske vrásnenie, Alpsko-himalájska sústava, Alpy, Apeniny, Apulská platňa, Atlantický oceán, Atlantik, Austroalpínska zóna, Ázia, Ženeva, Ženevské jazero, Červené more, Česká vysočina, Briançonnaiský mikrokontinent, Bridlica (sediment), Centrálny masív (Francúzsko), Devón, Dinaridy, Dináre, Diskordancia (geológia), Dolomit (hornina), Eklogit, Eocén, Erózia, Eurázijská platňa, Európa, Extenzia (geológia), Felzický, Flyš, Geológ, Geológia, Glarner Hauptüberschiebung, Gondwana, Granit, Helvétska zóna, Hercýnske vrásnenie, Hlbokomorská priekopa, Hornina, Hrasť, Intruzívna hornina, Južné Alpy, Južné Alpy (Európa), Juhoamerická platňa, Jura (geochronologická jednotka), Karbón (geochronologická jednotka), Karbonát, Karpaty, Klastický sediment, ... Rozbaliť index (69 viac) »
- Alpy
Africká platňa
somálskou platňou na východnom okraji Africká platňa je tektonická platňa, pokrývajúca kontinent Afrika a časť Atlantiku.
Pozrieť Geológia Álp a Africká platňa
Alpínska sústava
Alpínska sústava je sústava pásmových pohorí, ktoré sa utvorili počas alpínskeho vrásnenia.
Pozrieť Geológia Álp a Alpínska sústava
Alpínske vrásnenie
Tektonická mapa znázorňujúca alpínske pohoria Európy a západnej Ázie. Alpínske vrásnenie správnejšie Alpínska orogenéza je súbor orogenetických pohybov, ktoré sa odohrali v druhohorách a najmä v treťohorách a podmienili vznik alpínskej sústavy.
Pozrieť Geológia Álp a Alpínske vrásnenie
Alpsko-himalájska sústava
Alpsko-himalájska sústava (iné názvy: alpsko-himalájsky systém, východo-západná oblasť alpínskej sústavy) je rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje.
Pozrieť Geológia Álp a Alpsko-himalájska sústava
Alpy
Alpy (z. latinského montes albes.
Pozrieť Geológia Álp a Alpy
Apeniny
Apeniny (po taliansky (Gli) Appennini (mn.č.), ale jednotlivé časti sú (L')Appennino (j.č.); slovo pochádza z keltského „pen“.
Pozrieť Geológia Álp a Apeniny
Apulská platňa
Apulská alebo Adriatická platňa je malá tektonická platňa, tvorená prevažne kontinentálnou zemskou kôrou, ktorá sa oddelila od Africkej platne, resp.
Pozrieť Geológia Álp a Apulská platňa
Atlantický oceán
Atlantický oceán Atlantický oceán alebo Atlantik je druhý najväčší oceán, medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou.
Pozrieť Geológia Álp a Atlantický oceán
Atlantik
Atlantik môže byť.
Pozrieť Geológia Álp a Atlantik
Austroalpínska zóna
Austroalpínske príkrovy alebo austroalpinikum je najvyššia tektonická príkrovová zóna Álp.
Pozrieť Geológia Álp a Austroalpínska zóna
Ázia
thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Pozrieť Geológia Álp a Ázia
Ženeva
Ženeva je mesto nachádzajúce sa na juhu Švajčiarsku.
Pozrieť Geológia Álp a Ženeva
Ženevské jazero
Ženevské jazero Ženevské jazero - pohľad od Epesses, západným smerom k ''Petit Lac'' Ženevské jazero (alebo Lac de Genève) je najväčšie švajčiarske i francúzske jazero.
Pozrieť Geológia Álp a Ženevské jazero
Červené more
Červené more zo satelitnej snímky Červené more (arabs. البحر الأحمر, al-Bahr al-Ahmar, alebo الخليج العربي, al-Chalídž al-arabí, dosl. Arabský záliv; hebr. ים סוף, Jam suf, dosl. Trstinové more; tigr. ቀይሕ ባሕሪ, Qäjih bahiri) je vnútorné more v Indickom oceáne medzi Afrikou a Áziou.
Pozrieť Geológia Álp a Červené more
Česká vysočina
Česká vysočina (v geomorfológii) alebo Český masív (v geológii) je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska.
Pozrieť Geológia Álp a Česká vysočina
Briançonnaiský mikrokontinent
Briançonnaiský mikrokontinent (čítaj briansoneský) alebo Briançonnaiský teran či Briançonnaiská kordiliera/elevácia tiež Stredopenninická elevácia je časť kontinentálnej zemskej kôry, ktorá sa nachádza v Alpskom penniniku.
Pozrieť Geológia Álp a Briançonnaiský mikrokontinent
Bridlica (sediment)
Bridlica alebo ílovitá bridlica je jemnozrnná usadená hornina, ktorá vznikla pri spevnením ílovitých sedimentov.
Pozrieť Geológia Álp a Bridlica (sediment)
Centrálny masív (Francúzsko)
Centrálny masív (donedávna oficiálne po slovensky Francúzske stredohorie; po francúzsky Massif Central) je rozsiahla vysočina, zaberajúca veľkú časť stredného a južného Francúzska západne od rieky Rhôny.
Pozrieť Geológia Álp a Centrálny masív (Francúzsko)
Devón
Devón je názov geologickej periódy paleozoika, ktorá trvala približne v období pred 416 až 359 miliónmi rokov.
Pozrieť Geológia Álp a Devón
Dinaridy
Dinaridy (po chorvátsky, bosniansky a srbsky: Dinaridi) môže byť (najmä v geotektonike).
Pozrieť Geológia Álp a Dinaridy
Dináre
Pohľad na Dináre z mesta Knin Dináre (staršie názvy: Dinárske hory, Dinárske pohorieDinárské pohoří. In: Přiruční slovník naučný 1. 1962. S. 556 (Poznámka: Názov Dinárské pohoří je uvedený ako dvojznačný - znamená buď Dinárske pohoria alebo len pohorie, ktoré je predmetom tohto článku); chorv.
Pozrieť Geológia Álp a Dináre
Diskordancia (geológia)
''Huttonova diskordancia'' (uhlová) v škótskom Jedburgh, ilustrácia z roku 1787, fotografia z roku 2003 Diskordancia alebo nesúhlasnosť, nekonformita je v geológii vyjadrenie vzťahu dvoch geologických jednotiek, na rozhraní ktorých bolo obdobie neusadzovania (prerušenie sedimentácie) alebo erózie.
Pozrieť Geológia Álp a Diskordancia (geológia)
Dolomit (hornina)
Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená v prevažnej miere z minerálu rovnakého mena.
Pozrieť Geológia Álp a Dolomit (hornina)
Eklogit
Eklogit je stredno až hrubozrnná bázická až intermediárna premenená hornina, vznikajúca za veľmi veľkých tlakov a vysokých teplôt, ktoré sú typické pre rozhranie zemskej kôry a vrchného plášťa.
Pozrieť Geológia Álp a Eklogit
Eocén
Eocén (z gr. éós – úsvit, zore, kainos – nový) je stredné oddelenie paleogénu, ktoré r. 1833 definoval Ch. Lyell.
Pozrieť Geológia Álp a Eocén
Erózia
pôdy blízko Washingtonskej štátnej univerzity Erózia (lat. erodere.
Pozrieť Geológia Álp a Erózia
Eurázijská platňa
Eurázijská platňa. Eurázijská platňa je tektonická platňa pokrývajúca väčšiu časť Eurázie (Európy a Ázie) s výnimkou Malej Ázie, Indie, Arabského polostrova a východnej Sibíri.
Pozrieť Geológia Álp a Eurázijská platňa
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Geológia Álp a Európa
Extenzia (geológia)
Vznik stavby striedania vyzdvihnutých a poklesnutých blokov, typický prejav rozťahovania kôry (na obrázku znázornený smer rozťahovania červenými šípkami). Extenzná tektonika skrátene extenzia alebo rifting je súbor geologických deformačných procesov charakteristický predlžovaním a stenčovaním zemskej kôry alebo litosféry.
Pozrieť Geológia Álp a Extenzia (geológia)
Felzický
Felzický je geologický termín, ktorým sa označujú vyvreté horniny, magmy alebo minerály so zvýšeným obsahom prvkov kremík, kyslík, hliník, sodík a draslík.
Pozrieť Geológia Álp a Felzický
Flyš
Karpatský flyš Flyš (zo švajč.
Pozrieť Geológia Álp a Flyš
Geológ
Geológ z Geologickej služby USA pri zbere vzoriek z fumaroly na Mount Baker. Geológ (z gréčtiny) je odborník v geológii.
Pozrieť Geológia Álp a Geológ
Geológia
Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.
Pozrieť Geológia Álp a Geológia
Glarner Hauptüberschiebung
Glarner Hauptüberschiebung (doslova Glarnský hlavný násun), do zoznamu UNESCO zapísaný ako Swiss Tectonic Arena Sardona, je tektonická násunová štruktúra vo východnej časti Západných Álp (Glarnské Alpy), na území Švajčiarska.
Pozrieť Geológia Álp a Glarner Hauptüberschiebung
Gondwana
Gondwana a Laurázia pred 200 miliónmi rokov Gondwana (zriedkavé názvy: Gonduána, Góndvána) bola prapevnina obrovských rozmerov na južnej pologuli.
Pozrieť Geológia Álp a Gondwana
Granit
Granit alebo žula je felzická hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit.
Pozrieť Geológia Álp a Granit
Helvétska zóna
Helvétska zóna, H. systém alebo helvetikum, vo Francúzsku Dauphinoiská zóna je externá štruktúrna zóna Álp.
Pozrieť Geológia Álp a Helvétska zóna
Hercýnske vrásnenie
Mapa hercýnskeho orogénu Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu.
Pozrieť Geológia Álp a Hercýnske vrásnenie
Hlbokomorská priekopa
Južnej Ameriky Hlbokomorská priekopa je dlhá a zároveň úzka topografická depresia na morskom dne.
Pozrieť Geológia Álp a Hlbokomorská priekopa
Hornina
Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.
Pozrieť Geológia Álp a Hornina
Hrasť
Hrasť a priekopová prepadlina, ohraničené dvoma poklesovými zlomami. Hrasť alebo hrast je relatívne vyššie položená tektonická štruktúra, ktorá vznikla sústavou rovnobežných zlomov - poklesovMarko, F., Jacko, S., 1999, Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).
Pozrieť Geológia Álp a Hrasť
Intruzívna hornina
Hlbinná magmatická hornina gabro. QAPF klasifikačný diagram plutonických hornín. Intruzívna hornina, alebo hlbinná, prípadne plutonická hornina, je označenie vyvretej horniny, ktorá utuhla pod povrchom Zeme, v kôre.
Pozrieť Geológia Álp a Intruzívna hornina
Južné Alpy
Južné Alpy môžu byť.
Pozrieť Geológia Álp a Južné Alpy
Južné Alpy (Európa)
Južné Alpy (nem. Südalpen) predstavujú časť Východných Álp.
Pozrieť Geológia Álp a Južné Alpy (Európa)
Juhoamerická platňa
- Juhoamerická platňa. Juhoamerická platňa je tektonická platňa, pokrývajúca kontinent Južná Amerika a časť Atlantiku.
Pozrieť Geológia Álp a Juhoamerická platňa
Jura (geochronologická jednotka)
Jura je geologická perióda, prostredná v ére mezozoika (druhohôr), pred ňou bol trias a po nej sa začína krieda.
Pozrieť Geológia Álp a Jura (geochronologická jednotka)
Karbón (geochronologická jednotka)
Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).
Pozrieť Geológia Álp a Karbón (geochronologická jednotka)
Karbonát
Karbonát môže byť.
Pozrieť Geológia Álp a Karbonát
Karpaty
Gerlachovský štít Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi Carpathian Mountains.
Pozrieť Geológia Álp a Karpaty
Klastický sediment
Estónska Klastický (alebo terigénny) sediment je názov pre sediment zložený z úlomkov hornín a minerálov, pochádzajúcich zo zvetrávacích procesov.
Pozrieť Geológia Álp a Klastický sediment
Konštruktívny okraj
Tri typy interakcií na okrajoch tektonických platní. Konštruktívny okraj alebo divergentný/extenzný okraj platne je v platňovej tektonike hranica medzi tektonickými platňami, ktoré sa pohybujú smerom od seba.
Pozrieť Geológia Álp a Konštruktívny okraj
Kontaktná metamorfóza
Kontaktné rohovce, ktoré sú najčastejšími kontaktne metamorfovanými horninami sú pomerne nevzdhľadné. Kremitý rohovec na obrázku zo Szklarskej Poreby v Poľsku. Kontaktná metamorfóza (tiež termická alebo kaustická metamorfóza) je typ metamorfózy, kde je dominantným faktorom teplota a tlak je nízky.
Pozrieť Geológia Álp a Kontaktná metamorfóza
Kremenec (hornina)
Kremenný arenit alebo kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Pozrieť Geológia Álp a Kremenec (hornina)
Krieda (geochronologická jednotka)
Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika – paleogén.
Pozrieť Geológia Álp a Krieda (geochronologická jednotka)
Krym
Krym môže byť.
Pozrieť Geológia Álp a Krym
Kvartér
Kvartér (iné názvy: štvrtohory, antropozoikum, antropogén; zriedkavo: kvaternér; nevžitý tvar: štvrtovršie; zastarano: náplavy, alúvium) je súčasná perióda kenozoika, ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov.
Pozrieť Geológia Álp a Kvartér
Laurázia
Laurázia a Gondwana pred 200 miliónmi rokov Laurázia je názov dvoch hypotetických prapevnín severnej pologule.
Pozrieť Geológia Álp a Laurázia
Matterhorn
Matterhorn je jedným z najkrajších vrcholov Álp.
Pozrieť Geológia Álp a Matterhorn
Mechanické napätie
Mechanické napätie je stav, ktorý vznikne v telese ak naň pôsobia účinky síl.
Pozrieť Geológia Álp a Mechanické napätie
Metamorfóza (geológia)
Rula - stredne až vysoko metamorfovaná hornina. Metamorfóza alebo metamorfizmus alebo premena hornín je endogénny proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a/alebo chemické vlastnosti horniny, najmä účinkami tlaku a teploty, chemickej aktivity cirkulujúcich roztokov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.
Pozrieť Geológia Álp a Metamorfóza (geológia)
Metamorfné fácie
Metamorfné fácie sú spoločenstvá metamorfovaných hornín, ktoré vznikli pri rovnakých tlakovo-teplotných podmienkach počas metamorfnej rekryštalizácie.
Pozrieť Geológia Álp a Metamorfné fácie
Mezozoikum
Mezozoikum (iné názvy: druhohory, stredovek Zeme, zriedkavo: sekundér; nevžitý tvar: druhovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku.
Pozrieť Geológia Álp a Mezozoikum
Migmatit
Migmatit (z gréckého slova migma – zmes) je hornina hybridného charakteru, ktorá tvorí hranicu medzi premenenými a vyvretými horninami.
Pozrieť Geológia Álp a Migmatit
Miocén
Miocén (z gr. meion – menej, kainos – nový) je spodné oddelenie neogénu.
Pozrieť Geológia Álp a Miocén
Molasa
Molasa, Appenzellské Alpy Molasa je označenie hrubých komplexov viacerých druhov usadených hornín, prevažne však pieskovcov, ílovitých bridlíc a zlepencov, ktoré môžu vznikať v kontinentálnom, morskom, brakickom a jazernom prostredí, rozrušovaním vyvrásneneného horstva v predhlbni alebo aj v medzihorských panvách.
Pozrieť Geológia Álp a Molasa
Neogén
Neogén (iný názov: mladšie treťohory; gr. genesis.
Pozrieť Geológia Álp a Neogén
Obdukcia (geológia)
Obdukcia je nasunutie oceánskej kôry cez kontinentálnu kôru na aktívnom okraji platne, zväčša pri orogenéze.
Pozrieť Geológia Álp a Obdukcia (geológia)
Oceánska zemská kôra
- najstaršie časti Oceánska zemská kôra (alebo len skrátene oceánska kôra) je spodná časť zemskej kôry.
Pozrieť Geológia Álp a Oceánska zemská kôra
Ofiolitový komplex
Idealizovaný rez ofiolitovým komplexom. Ofiolitový komplex je idealizovaný profil, respektíve sekvencia hornín tvoriaca oceánsku zemskú kôru a časť vrchného plášťa (teda ocenásku litosféru).
Pozrieť Geológia Álp a Ofiolitový komplex
Oligocén
Oligocén (z gr. oligos – málo, kainos – nový) je vrchné oddelenie paleogénu.
Pozrieť Geológia Álp a Oligocén
Orogenéza
Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria Orogenéza (z) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma).
Pozrieť Geológia Álp a Orogenéza
Paleocén
Paleocén je najstaršie obdobie treťohôr.
Pozrieť Geológia Álp a Paleocén
Paleogeografia
Paleogeografia (z gréčtiny) je vedný odbor, považovaný za časť historickej geológie i fyzickej geografie, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme, najmä rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov.
Pozrieť Geológia Álp a Paleogeografia
Panónska panva
Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému.
Pozrieť Geológia Álp a Panónska panva
Pangea
Animácia rozbitia Pangey Pangea (gr. všetka krajina) je názov historicky posledného superkontinentu na planéte Zem.
Pozrieť Geológia Álp a Pangea
Panva predpolia
Perzský záliv - predoblúková panva spôsobená tlakom pohoria Zagros Panva predpolia (iné názvy pozri aj v článku čelná priehlbina; angl. foreland basin) je zníženina podlhovastého tvaru, ktorá vzniká na kontinentálnej kôre rovnobežne s pásmovým pohorím, medzi vznikajúcim orogénom a priľahlým kratogénom.
Pozrieť Geológia Álp a Panva predpolia
Pásmové pohorie
Pásmové pohorie je pohorie - geologická štruktúra pozostávajúca z rozsiahleho pásma rovnobežných a príkrovových vrás.
Pozrieť Geológia Álp a Pásmové pohorie
Penninická zóna
Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách.
Pozrieť Geológia Álp a Penninická zóna
Perm (geochronologická jednotka)
Perm je posledný geologický útvar prvohôr.
Pozrieť Geológia Álp a Perm (geochronologická jednotka)
Piemontsko-ligurský oceán
Piemontsko-ligurský oceán tiež Južný Peninický oceán alebo Váhický oceán bol oceanický segment zemskej kôry, západná časť tethýdy, existujúca spolu s ďalšími podobnými sedimentačnými panvami v druhohorách dnešnej Európy a Severnej Afriky.
Pozrieť Geológia Álp a Piemontsko-ligurský oceán
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia).
Pozrieť Geológia Álp a Pieskovec
Polostrov
Satelitná snímka polostrova Boso, Japonsko Polostrov (iné názvy: peninsula, staršie: poloostrov) je časť pevniny alebo veľkého ostrova, ktorá výrazne a ďaleko vybieha do mora a aspoň z troch štvrtín je obklopená vodou mora.
Pozrieť Geológia Álp a Polostrov
Príkrov (geológia)
Príkrov, príkrovové okno, príkrovová troska a násunový zlom Príkrov je veľké doskovité teleso tektonicky horizontálne presunuté na vzdialenosť minimálne pozdĺž násunových zlomov na cudzorodý podklad, ktorý sa v súvislosti s príkrovmi často nazýva autochtón.
Pozrieť Geológia Álp a Príkrov (geológia)
Prešmyk
Prešmyk môže byť.
Pozrieť Geológia Álp a Prešmyk
Rádiolarit
Rádiolarit alebo rádiolariový rohovec je usadená hornina tvorená z rekryštalizovaných mikroskopických schránok prvokov rádiolarií.
Pozrieť Geológia Álp a Rádiolarit
Rift
Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru.
Pozrieť Geológia Álp a Rift
Rohovec
Rohovec môže byť.
Pozrieť Geológia Álp a Rohovec
Sediment
Sediment, alebo usadenina je názov spevnenej alebo nespevnenej tuhej látky, vzniknutej usadením zo zmesi, najčastejšie suspenzie.
Pozrieť Geológia Álp a Sediment
Sedimentačný bazén
hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme. Sedimentačný bazén alebo sedimentačná panva alebo panva je miesto na zemskom povrchu (najčastejšie na morskom dne, ale v niektorých prípadoch aj na súši), kde dochádza k poklesávaniu a hromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny.
Pozrieť Geológia Álp a Sedimentačný bazén
Seizmológia
zemetrasení na Zemi za roky 1973-2004. Seizmológia (z gr. seismos - zemetrasenie + logos - veda, náuka) je veda (súčasť geofyziky), zaoberajúca sa štúdiom zemetraseniami a s nimi spojenými javmi, ako aj výskumom štruktúry Zeme.
Pozrieť Geológia Álp a Seizmológia
Severoamerická platňa
ochotskou platňou na západnom okraji. Severoamerická platňa je tektonická platňa, pokrývajúca Severnú Ameriku, Grónsko, Čukotku, severnú časť Atlantiku a časť Severného ľadového oceánu.
Pozrieť Geológia Álp a Severoamerická platňa
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Geológia Álp a Sopečná činnosť
Subdukcia
Schematické znázornenie poklesávania oceánskej platne pod kontinentálnu platňu (Čilský typ subdukcie). Subdukcia je geologický proces, pri ktorom jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú.
Pozrieť Geológia Álp a Subdukcia
Subsidencia
Značky na stĺpe ukazujú približnú výšku zemského povrchu v rokoch 1925, 1955 a 1977. Subsidencia v San Joaquin Valley v Kalifornii bola spôsobená nadmerným čerpaním podzemnej vody. Subsidencia je v geológii poklesávanie väčšej časti zemského povrchu, ktoré má za následok zvýšenú akumuláciu sedimentov.
Pozrieť Geológia Álp a Subsidencia
Sutúra (tektonika)
Sutúra je v tektonike a štruktúrnej geológii významný zlom často rovnobežný s osou orogénu alebo horstva.
Pozrieť Geológia Álp a Sutúra (tektonika)
Tektonická platňa
Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).
Pozrieť Geológia Álp a Tektonická platňa
Terciér
Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
Pozrieť Geológia Álp a Terciér
Tethys (more)
More Tethys medzi Lauráziou a Gondwanou v triase Tethys (iné názvy: Tetys, Tétys, Thétys, Tethyda, Tetyda, tetýda, tethýda, tetyda) alebo Neotethys (synonymá zrejme analogicky k synonymám v prvej zátvorke) bol historický oceán.
Pozrieť Geológia Álp a Tethys (more)
Trias
Trias (gr. – trojdielny) je najstarší útvar mezozoika.
Pozrieť Geológia Álp a Trias
Tunel
Tunel metra v Singapure Tunel je podzemný objekt dlhého, zväčša vodorovného tvaru.
Pozrieť Geológia Álp a Tunel
Valaiský oceán
Valaiský oceán tiež Severný penninický oceán bol oceanický sedimentačný priestor, tvoriaci oblasť s oceánskou kôrou, nachádzajúcu sa v oblasti medzi Európskou platformou a časťami Iberskej mikroplatne, v oblasti Álp tvorenej Briançonnaiským mikrokontinentom.
Pozrieť Geológia Álp a Valaiský oceán
Vápenec
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.
Pozrieť Geológia Álp a Vápenec
Východoeurópska platforma
Východoeurópska platforma alebo európska/ruská/fenosarmatská platforma alebo fenosarmatia je rozsiahla stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry (platforma) tvoriaca najstaršie časti Európskeho kontinentu.
Pozrieť Geológia Álp a Východoeurópska platforma
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Geológia Álp a Viedeň
Viedenská kotlina
Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina.
Pozrieť Geológia Álp a Viedenská kotlina
Vietor
Vietor je pohybujúci sa vzdušný prúd, ktorý vzniká v dôsledku vyrovnávania tlaku medzi oblasťami s rôznym atmosférickým tlakom.
Pozrieť Geológia Álp a Vietor
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Geológia Álp a Voda
Vogézy (pohorie)
Vogézy sú pohorie vo východnom Francúzsku, rozprestierajúce sa na západne údolia rieky Rýn smerom na severovýchod, od Belfortu po Saverne.
Pozrieť Geológia Álp a Vogézy (pohorie)
Vrása
Zvrásnená hornina pri Agios Pavlos v Grécku Vrása je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie vrstiev zemskej kôry, alebo iných štruktúrnych plôch.
Pozrieť Geológia Álp a Vrása
Vrásnenie
Jednoduchý ohyb vyvolaný bočným tlakom. Vrásnenie je proces duktílnej (plastickej) deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás.
Pozrieť Geológia Álp a Vrásnenie
Vrchná krieda
Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr.
Pozrieť Geológia Álp a Vrchná krieda
Vyvretá hornina
Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.
Pozrieť Geológia Álp a Vyvretá hornina
Západné Alpy
Západné Alpy sú geomorfologická provincia v západnej časti Álp.
Pozrieť Geológia Álp a Západné Alpy
Západné Karpaty
Západné Karpaty (zastarano: Slovenské Karpaty; v doslovnom preklade sa označujú aj ako Severné Karpaty alebo Severozápadné Karpaty) sú rozsiahla horská provincia v západnej časti Karpát.
Pozrieť Geológia Álp a Západné Karpaty
Zemská kôra
Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.
Pozrieť Geológia Álp a Zemská kôra
Zemský plášť
Spodný plášť Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou.
Pozrieť Geológia Álp a Zemský plášť
Zlepenec
Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov.
Pozrieť Geológia Álp a Zlepenec
Zlom (geológia)
Letecký pohľad na zlom San Andreas v Kalifornii Zlom alebo dislokácia je geologická krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) zemskej kôry, pozdĺž ktorej došlo alebo aj v súčasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených horninových blokov.
Pozrieť Geológia Álp a Zlom (geológia)
Zvetrávanie
Skalný hríb ako výsledok fyzikálneho zvetrávania v púštnych podmienkach. Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty).
Pozrieť Geológia Álp a Zvetrávanie
Pozri tiež
Alpy
- Alpská krajina
- Alpy
- Geológia Álp
Známy ako Geologická stavba Álp.