Rýchlejšie ako prehliadači!
296 vzťahy: Absolútna idea, Absolútno, Absolútny duch, Abstrakcia, Abstrakcia (filozofia), Akademický, Aktivita (filozofia), Antitéza, Antitetika, Antropológia, Aparát, Apriórna nazeracia forma, Apriori, Arthur Schopenhauer, Účel, Asketizmus (životný štýl), Astronómia, Ateizmus, Autenticita, Axiológia, Špekulácia, Štát, Židia, Život, Ľudstvo (antropológia), Čas, Človek, Človek (filozofia), Biológia, Boh, Budhistická filozofia, Bytie, Chápanie, Chémia, Cnosť, Dáta, Dejiny, Determinizmus, Dialektická metóda, Dialektický, Dialektický materializmus, Dialektika, Dieťa, Diktatúra proletariátu, Dobro, Dogma, Druh (taxonómia), Dualizmus, Dualizmus (filozofia), Duch, ..., Duchovná veda, Dynamika, Egoizmus, Ekonomika, Emócia, Empíria, Ernst Cassirer, Erotika, Estetično, Estetika, Etika, Európa, Evolúcia, Existencia (filozofia), Existencializmus, Explanácia, Fakt, Fatalizmus, Fenomén, Fikcia, Filozof, Filozofia, Filozofia života, Filozofia ducha, Forma, Francúzsko, Friedrich Nietzsche, Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling, Fyzika, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Harmónia, Heinrich Rickert, Hermann Cohen, Hermeneutika, Hierarchia, Historický materializmus, Hmota, Hodnota, Hodnotenie, Hudba, Humanita, Hyperbola, Idea, Ideál, Identita, Ideológia, Ilúzia, Immanuel Kant, Indická filozofia, Individualita, Intelekt, Inteligencia, Interpretácia, Intuícia, Iracionalizmus, Iracionálnosť, Ja, Jav, Ježiš Kristus, Johann Gottlieb Fichte, Kapitalista, Kapitalizmus, Karl Marx, Kategória (filozofia), Kladnosť, Koherenčná teória pravdy, Komunizmus, Konanie (činnosť), Korešpondenčná teória pravdy, Kreativita, Kresťanstvo, Kultúra (spoločenské vedy), Kvantifikácia, Lev, Logika, Ludwig Andreas Feuerbach, Marxizmus, Matematika, Materializmus, Mýtus, Meštianstvo, Mechanika, Metafyzika, Metóda, Možnosť, Moc, Moderna, Morálka (súhrn hodnôt), Motivácia, Mravný zákon, Mravnosť, Myšlienka, Myslenie, Mystika, Nadčlovek, Nadhodnota, Naturfilozofia, Náboženstvo, Nekonečno, Nemčina, Nemecký idealizmus, Nemecko, Nihilizmus, Nirvána, Novokantovstvo, Objektívna realita, Omyl, Ontológia, Osud, Osvietenstvo, Otázka, Panteizmus, Paradigma, Paul Natorp, Pól, Personifikácia, Pesimizmus, Plebej, Podstata, Pojem, Pokora, Pokrok, Pokrytectvo, Polarita, Politika, Pozitivizmus, Poznanie, Poznateľnosť, Poznatok, Poznávanie, Pravda, Pravdivosť, Prax, Práca, Príroda, Prírodná veda, Prúd, Predikát, Predmet, Predstava, Princíp, Problematika, Proces, Produkt, Protirečenie, Protirečenie (filozofia), Prusko (brandenbursko-pruská monarchia), Prvotnopospolná spoločnosť, Psychika, Psychologizmus, Racionálny, Realita, Redukcia, Reflexia, Reforma, René Descartes, Revolúcia, Robotnícka trieda, Robotnícke hnutie, Robotník, Romantická filozofia, Romantizmus, Rovnosť, Rozprava, Rozum, Súcit, Súd, Súkromné vlastníctvo, Scientizmus, Sebarealizácia, Senzualizmus (filozofia), Skúsenosť (filozofia), Skutočnosť, Sloboda, Slobodnosť, Socializmus, Sociológia, Solidarita, Spiritualita, Spoločenstvo, Spoločnosť, Sponzor, Spor, Spravodlivosť, Správnosť, Starovek, Statočnosť, Stav, Stupeň, Subjekt, Subjektívny idealizmus, Svätec, Svet, Svetový duch, Syntéza, Systém, Téza, Teória poznania, Technika, Teizmus, Telo, Teológia, Tradícia, Transcendentalizmus, Transcendentálna filozofia, Transcendentálnosť, Transcendentálny idealizmus, Triáda, Trvanie, Umenie, Univerzita, Univerzum, Utópia, Utrpenie, Vôľa, Vôľa k moci, Východisko, Výroba, Výrobná sila, Výrobný proces, Výrobný prostriedok, Výrobný vzťah, Vývoj, Význam, Večnosť, Veda, Vedomie, Viera, Viera (náboženstvo), Vlastnosť (charakteristika), Vnímanie, Wilhelm Windelband, Zážitok, Zákon, Zákon (právo), Zlo, Zmysel, Zmysel (filozofia), Zmysel života, Zmyslový orgán, Zmyslovosť, 1762, 18. storočie, 1814, 19. storočie, 20. storočie. Rozbaliť index (246 viac) »
Absolútna idea
Absolútna idea podľa Hegela je rozvinutie pojmu do plnosti konkrétnej totality, absolútna a úplná pravda, idea mysliaca samu seba.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Absolútna idea · Pozrieť viac »
Absolútno
Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Absolútno · Pozrieť viac »
Absolútny duch
Absolútny duch (podľa G. W. F. Hegela) je duch, ktorý dospel k pravdivému sebapoznaniu a tým sa uskutočnil; v absolútnom duchu sa plne, adekvátne realizuje pojem ducha.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Absolútny duch · Pozrieť viac »
Abstrakcia
Abstrakcia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Abstrakcia · Pozrieť viac »
Abstrakcia (filozofia)
Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Abstrakcia (filozofia) · Pozrieť viac »
Akademický
Akademický môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Akademický · Pozrieť viac »
Aktivita (filozofia)
Aktivita je vlastnosť objektov pôsobiť na okolie a meniť ho, vyvolávať ako príčina účinky.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Aktivita (filozofia) · Pozrieť viac »
Antitéza
Antitéza je tróp, prirovnanie rozvinuté protikladom, prirovnanie na základe popretia.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Antitéza · Pozrieť viac »
Antitetika
Antitetika je výskum antinómií.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Antitetika · Pozrieť viac »
Antropológia
Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Antropológia · Pozrieť viac »
Aparát
Aparát môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Aparát · Pozrieť viac »
Apriórna nazeracia forma
Apriórna nazeracia forma (nem. apriorische Anschauungsform) je predskúsenostná, od skúsenosti nezávislá forma nášho zmyslového nazerania, ktorá umožňuje nášu skúsenosť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Apriórna nazeracia forma · Pozrieť viac »
Apriori
Apriori alebo apriórne alebo a priori je to, čo je a priori (v zmysle: predskúsenostne a nezávisle od skúsenosti).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Apriori · Pozrieť viac »
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk, Poľsko – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Arthur Schopenhauer · Pozrieť viac »
Účel
Účel je ideálne anticipovaný (predvídaný) výsledok činnosti, procesu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Účel · Pozrieť viac »
Asketizmus (životný štýl)
Asketizmus (z gr. askeo - cvičím sa) je princíp správania a spôsob života, pre ktorý je charakteristická zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál, resp.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Asketizmus (životný štýl) · Pozrieť viac »
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Astronómia · Pozrieť viac »
Ateizmus
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám. Ateizmus (iné názvy: pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ateizmus · Pozrieť viac »
Autenticita
Autenticita alebo autentickosť znamená hodnovernosť, pravosť, pôvodnosť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Autenticita · Pozrieť viac »
Axiológia
Axiológia je všeobecná teória hodnôt a hodnotenia.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Axiológia · Pozrieť viac »
Špekulácia
Špekulácia alebo špekulovanie môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Špekulácia · Pozrieť viac »
Štát
Štát má dve hlavné (podobné) definície.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Štát · Pozrieť viac »
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Židia · Pozrieť viac »
Život
Život je, podľa klasickej ešte starovekej definície, forma bytia živých bytostí (po latinsky: vivere est viventibus esse).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Život · Pozrieť viac »
Ľudstvo (antropológia)
Ľudstvo v antropologickom sú všetci ľudia na Zemi, a to tak žijúci, ako aj zomretí a vyhynutí príslušníci ľudského rodu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ľudstvo (antropológia) · Pozrieť viac »
Čas
Čas môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Čas · Pozrieť viac »
Človek
Človek môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Človek · Pozrieť viac »
Človek (filozofia)
Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Človek (filozofia) · Pozrieť viac »
Biológia
Animalia – Bos primigenius taurus Planta – Triticum Fungi – Morchella esculenta Stramenopila/Chromista – Fucus serratus Bacteria – Gemmatimonas aurantiaca (-.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Biológia · Pozrieť viac »
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Boh · Pozrieť viac »
Budhistická filozofia
Budhistická filozofia je náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Budhistická filozofia · Pozrieť viac »
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Bytie · Pozrieť viac »
Chápanie
Chápanie je rekonštitúcia (znovuvytvorenie) zmyslu niečoho (slova, textu, diania, činu a pod.) vo vedomí človeka.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Chápanie · Pozrieť viac »
Chémia
Chémia (zastarano: lučba) je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Chémia · Pozrieť viac »
Cnosť
Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Cnosť · Pozrieť viac »
Dáta
Dáta (jednotné číslo v slovenčine neexistuje) alebo údaje (jednotné číslo údaj) môže znamenať.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dáta · Pozrieť viac »
Dejiny
Dejiny alebo história sú/je.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dejiny · Pozrieť viac »
Determinizmus
Determinizmus môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Determinizmus · Pozrieť viac »
Dialektická metóda
Dialektická metóda je metóda filozofie, ktorá spočíva v postupe rozhovoru alebo skúmania, ktorý sa väčšinou riadi ideou rozpornosti.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dialektická metóda · Pozrieť viac »
Dialektický
Dialektický (gr.) je.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dialektický · Pozrieť viac »
Dialektický materializmus
Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dialektický materializmus · Pozrieť viac »
Dialektika
Dialektika môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dialektika · Pozrieť viac »
Dieťa
Dieťa Dieťa je nedospelý človek vo veku do 15 alebo do 18 rokov, v širšom zmysle akýkoľvek priamy potomok nejakého rodiča.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dieťa · Pozrieť viac »
Diktatúra proletariátu
Diktatúra proletariátu je štátna moc proletariátu ustanovená po víťazstve socialistickej revolúcie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Diktatúra proletariátu · Pozrieť viac »
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dobro · Pozrieť viac »
Dogma
Dogma (z lat. dogma 1. vatikánsky koncil výslovne učí: Božskou a katolíckou vierou treba veriť všetko to, čo je obsiahnuté v Božom slove napísanom alebo ústne zachovanom a čo Rímsko-katolícka cirkev slávnostným vyhlásením alebo riadnym a všeobecným učiteľským úradom ako Bohom zjavené predkladá veriť. K formálnemu pojmu dogmy, podľa Rímsko-katolíckej cirkvi, patria dva rozhodujúce momenty. Pravda musí byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dogma · Pozrieť viac »
Druh (taxonómia)
Druh alebo species alebo spécia (lat. species) je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod (resp. podrod či naddruh) a vyššou ako poddruh (subspecies).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Druh (taxonómia) · Pozrieť viac »
Dualizmus
Dualizmus môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dualizmus · Pozrieť viac »
Dualizmus (filozofia)
Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dualizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Duch
Duch (lat. spiritus; gr.πνεῦμα; hebr. ר֫וּחַ) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Duch · Pozrieť viac »
Duchovná veda
Duchovná veda (z nem. Geisteswissenschaft) alebo humanitná veda je veda o niektorej skupine produktov duchovných procesov, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Duchovná veda · Pozrieť viac »
Dynamika
Dynamika môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Dynamika · Pozrieť viac »
Egoizmus
Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných názorov a záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Egoizmus · Pozrieť viac »
Ekonomika
Hospodárstvo alebo ekonomika môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ekonomika · Pozrieť viac »
Emócia
Emócie sú psychologické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, previazané s fyziologickými zmenami (zmena srdečného rytmu, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimika, gestikulácia), zmenami pohotovosti a koncentrácie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Emócia · Pozrieť viac »
Empíria
Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Empíria · Pozrieť viac »
Ernst Cassirer
Ernst Cassirer (* 28. júl 1874, Vroclav, Poľsko – † 13. apríl 1945, New York, New York, USA) bol nemecký filozof, predstaviteľ marburskej školy novokantovstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ernst Cassirer · Pozrieť viac »
Erotika
Erotika (z lat. eroticus) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Erotika · Pozrieť viac »
Estetično
Estetično je označenie pre všetky druhy estetických podôb, stavov, vlastností, funkcií, vrátane krásy a ošklivosti; predmet estetiky.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Estetično · Pozrieť viac »
Estetika
Estetika (z gr.) je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Estetika · Pozrieť viac »
Etika
Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Etika · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Európa · Pozrieť viac »
Evolúcia
Evolúcia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Evolúcia · Pozrieť viac »
Existencia (filozofia)
Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Existencia (filozofia) · Pozrieť viac »
Existencializmus
Sartre Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1960. Existencializmus alebo filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920 – 1960), ktorý nadviazal o. i.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Existencializmus · Pozrieť viac »
Explanácia
Explanácia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Explanácia · Pozrieť viac »
Fakt
Fakt (lat. factum - urobené, učinené, čo sa stalo skutočnosťou) je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť, to, čo stojí proti myšlienke, predstave, prianiu a vzdoruje im ako vonkajší prvok.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Fakt · Pozrieť viac »
Fatalizmus
Fatalizmus (lat.) je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Fatalizmus · Pozrieť viac »
Fenomén
Fenomén môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Fenomén · Pozrieť viac »
Fikcia
Fikcia (lat.) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Fikcia · Pozrieť viac »
Filozof
Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''. Filozof (z gr. Φιλοσοφία (philo-sophia) - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Filozof · Pozrieť viac »
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Filozofia · Pozrieť viac »
Filozofia života
Filozofia života je filozofický smer súčasnej filozofie, ktorý v spore s pozitivizmom a novokantovstvom utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Filozofia života · Pozrieť viac »
Filozofia ducha
Filozofia ducha je súčasť Hegelovej filozofie, ktorá nasleduje po filozofia prírody a uzatvára systém filozofie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Filozofia ducha · Pozrieť viac »
Forma
Forma môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Forma · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Francúzsko · Pozrieť viac »
Friedrich Nietzsche
Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Friedrich Nietzsche · Pozrieť viac »
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling · Pozrieť viac »
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Fyzika · Pozrieť viac »
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Pozrieť viac »
Harmónia
Harmónia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Harmónia · Pozrieť viac »
Heinrich Rickert
Heinrich Rickert (* 25. máj 1863 – † 25. júl 1936) bol nemecký filozof, spolu s W. Windelbandom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Heinrich Rickert · Pozrieť viac »
Hermann Cohen
Hermann Cohen (* 4. júl 1842, Coswig, Nemecko – † 4. apríl 1918, Berlín) bol nemecký filozof, zakladateľ marburskej školy novokantovstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hermann Cohen · Pozrieť viac »
Hermeneutika
Hermeneutika (z gr. ἑρμηνεύειν, herméneuein - vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hermeneutika · Pozrieť viac »
Hierarchia
Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hierarchia · Pozrieť viac »
Historický materializmus
Historický materializmus alebo v prácach Karla Marxa materialistická koncepcia dejín je teória a prístup k štúdiu dejín a sociológie, ktorý je považovaný za základ marxizmu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Historický materializmus · Pozrieť viac »
Hmota
Hmota môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hmota · Pozrieť viac »
Hodnota
Hodnota môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hodnota · Pozrieť viac »
Hodnotenie
Hodnotenie je zisťovanie hodnoty, pripisovanie hodnoty, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hodnotenie · Pozrieť viac »
Hudba
Notový zápis hudby Koncert v Salzburgu Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hudba · Pozrieť viac »
Humanita
Humanita (lat.) je ľudskosť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Humanita · Pozrieť viac »
Hyperbola
Hyperbola môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Hyperbola · Pozrieť viac »
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Idea · Pozrieť viac »
Ideál
Ideál môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ideál · Pozrieť viac »
Identita
Identita môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Identita · Pozrieť viac »
Ideológia
Ideológia je významový útvar, ktorý sa chápe buď ako všeobecná veda o ideách zameraná na prejasnenie a skvalitnenie verejného myslenia (Destutt de Tracy) alebo ako systematická a všezahrnujúca politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ideológia · Pozrieť viac »
Ilúzia
Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ilúzia · Pozrieť viac »
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Immanuel Kant · Pozrieť viac »
Indická filozofia
Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Indická filozofia · Pozrieť viac »
Individualita
Individualita alebo individuálnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Individualita · Pozrieť viac »
Intelekt
Intelekt je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním atď.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Intelekt · Pozrieť viac »
Inteligencia
Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Inteligencia · Pozrieť viac »
Interpretácia
Interpretácia (z lat. interpretatio.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Interpretácia · Pozrieť viac »
Intuícia
Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Intuícia · Pozrieť viac »
Iracionalizmus
Iracionalizmus je filozofický smer, ktorého postupy odmietajú možnosť rozumového vysvetlenia sveta.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Iracionalizmus · Pozrieť viac »
Iracionálnosť
Iracionálnosť alebo iracionalita môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Iracionálnosť · Pozrieť viac »
Ja
Ja môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ja · Pozrieť viac »
Jav
Jav (iné názvy: fenomén, úkaz) je všetko, čo sa vníma zmyslovo; jav je súhrn vonkajších premenlivých, zmyslami vnímaných vlastností.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Jav · Pozrieť viac »
Ježiš Kristus
brazílskom meste Rio de Janeiro Ježiš Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko Ježiš Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno), narodený približne medzi rokmi 8 – 2 pred Kr., je ústredná postava kresťanstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ježiš Kristus · Pozrieť viac »
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Johann Gottlieb Fichte · Pozrieť viac »
Kapitalista
Kapitalista môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kapitalista · Pozrieť viac »
Kapitalizmus
Kapitalizmus bežne označuje ekonomický systém, ktorý sa zakladá na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu a (sekundárne) aj na veľkej individuálnej podnikavosti, úsilí o dosiahnutie zisku a sústavnom reinvestovaní zisku.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kapitalizmus · Pozrieť viac »
Karl Marx
Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Karl Marx · Pozrieť viac »
Kategória (filozofia)
Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kategória (filozofia) · Pozrieť viac »
Kladnosť
Kladnosť alebo pozitívnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kladnosť · Pozrieť viac »
Koherenčná teória pravdy
Koherenčná teória pravdy je teória, podľa ktorej sa pravdivosť zakladá na vnútornej zhode viet v určitom systéme.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Koherenčná teória pravdy · Pozrieť viac »
Komunizmus
Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Komunizmus · Pozrieť viac »
Konanie (činnosť)
Konanie je zmysluplná činnosť človeka, ktorá sa vyznačuje relatívne uzavretou jednotou, istou vnútornou štruktúrou a časovým trvaním.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Konanie (činnosť) · Pozrieť viac »
Korešpondenčná teória pravdy
Korešpondenčná teória pravdy je teória, ktorá sa zakladá na myšlienke, že poznatok je pravdivý, keď obsah (význam) našej predstavy (myšlienky) je zhodný, súhlasí s poznávanou skutočnosťou (reálnym svetom), t. j. keď je jeho adekvátnym obrazom (odrazom, reflexom).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Korešpondenčná teória pravdy · Pozrieť viac »
Kreativita
Pojem kreativita je odvodený od latinského slova „creatio“, čo v preklade znamená tvorbu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kreativita · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Kultúra (spoločenské vedy)
Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kultúra (spoločenské vedy) · Pozrieť viac »
Kvantifikácia
Kvantifikácia alebo kvantifikovanie môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Kvantifikácia · Pozrieť viac »
Lev
Lev môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Lev · Pozrieť viac »
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Logika · Pozrieť viac »
Ludwig Andreas Feuerbach
Pomník L.A.Feuerbacha v Nürnbergu Ludwig Andreas Feuerbach (* 28. júl 1804, Landshut – † 13. september 1872, Rechenberg pri Norimbergu) bol nemecký filozof, mladohegelovec, jeden z iniciátorov antropologizmu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ludwig Andreas Feuerbach · Pozrieť viac »
Marxizmus
Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Marxizmus · Pozrieť viac »
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Matematika · Pozrieť viac »
Materializmus
Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Materializmus · Pozrieť viac »
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Mýtus · Pozrieť viac »
Meštianstvo
Meštianstvo môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Meštianstvo · Pozrieť viac »
Mechanika
Mechanika je odbor fyziky, ktorý sa zaoberá zákonmi, príčinami, následkami mechanického pohybu (a absencie mechanického pohybu, t.j. pokoja) a silami, ktoré tento mechanický pohyb (a absenciu mechanického pohybu) sprevádzajú.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Mechanika · Pozrieť viac »
Metafyzika
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Metafyzika · Pozrieť viac »
Metóda
Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Metóda · Pozrieť viac »
Možnosť
Možnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Možnosť · Pozrieť viac »
Moc
Moc môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Moc · Pozrieť viac »
Moderna
Moderna môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Moderna · Pozrieť viac »
Morálka (súhrn hodnôt)
Morálka (z lat. mos.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Morálka (súhrn hodnôt) · Pozrieť viac »
Motivácia
Motivácia je súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Motivácia · Pozrieť viac »
Mravný zákon
Mravný zákon je zákon, ktorý prikazuje mravné dobro a zakazuje zlo.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Mravný zákon · Pozrieť viac »
Mravnosť
Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Mravnosť · Pozrieť viac »
Myšlienka
Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Myšlienka · Pozrieť viac »
Myslenie
Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Myslenie · Pozrieť viac »
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Mystika · Pozrieť viac »
Nadčlovek
Nadčlovek je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vitálneho pôvodu a nie tým, že ho vychovali iní alebo že sa vychoval sám.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nadčlovek · Pozrieť viac »
Nadhodnota
Nadhodnota je v marxizme tá časť novej hodnoty, ktorú vytvára práca námezdného robotníka v materiálnej výrobe nad hodnotu jeho pracovnej sily a ktorú si bez náhrady privlastňuje kapitalista.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nadhodnota · Pozrieť viac »
Naturfilozofia
Naturfilozofia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Naturfilozofia · Pozrieť viac »
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Náboženstvo · Pozrieť viac »
Nekonečno
Symbol ∞ nekonečna v niekoľkých typoch písma. Nekonečno ako filozofický pojem je to, čo nemá medze, buď pretože je väčšie než akákoľvek daná kvantita tej istej povahy (aktuálne nekonečno) alebo pretože je spôsobilé sa takým stať (potenciálne nekonečno).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nekonečno · Pozrieť viac »
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nemčina · Pozrieť viac »
Nemecký idealizmus
Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nemecký idealizmus · Pozrieť viac »
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nemecko · Pozrieť viac »
Nihilizmus
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nihilizmus · Pozrieť viac »
Nirvána
Nirvána (-sanskritský kmeň; sanskritský nominatív: nirvánam; pálijský kmeň: nibbána; doslova "vyvanutie, vyhasnutie") je stav najvyššej blaženosti, vyslobodenie sa z kolobehu života (dharmačakra).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Nirvána · Pozrieť viac »
Novokantovstvo
Novokantovstvo je poklasický filozofický smer, ktorý sa – na základe transcendentálnej logiky a epistemiológie Immanuela Kanta – vymedzuje voči materializmu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Novokantovstvo · Pozrieť viac »
Objektívna realita
Objektívna realita alebo realita je to, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia; hmotný svet ako taký vo všetkých svojich formách a prejavoch, zdroj ľudských pôžitkov, pojmov a poznatkov.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Objektívna realita · Pozrieť viac »
Omyl
Omyl môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Omyl · Pozrieť viac »
Ontológia
Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Ontológia · Pozrieť viac »
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Osud · Pozrieť viac »
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Osvietenstvo · Pozrieť viac »
Otázka
Otázka je formulácia, vyjadrenie problému.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Otázka · Pozrieť viac »
Panteizmus
Panteizmus alebo naturalizmus je nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie Božstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Panteizmus · Pozrieť viac »
Paradigma
Paradigma (z gréčtiny) môže znamenať.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Paradigma · Pozrieť viac »
Paul Natorp
Paul Natorp (* 24. január 1854, Düsseldorf, Nemecko - † 17. august 1924, Marburg) bol nemecký filozof, spolu s Cohenom zakladateľ marburskej školy novokantovstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Paul Natorp · Pozrieť viac »
Pól
Pól môže znamenať.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pól · Pozrieť viac »
Personifikácia
Personifikácia alebo zosobnenie vzniká tým, že sa neživým predmetom či abstraktným pojmom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Personifikácia · Pozrieť viac »
Pesimizmus
Pesimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na názoroch, že smerujú k horšiemu, na neviere vo víťazstvo dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pesimizmus · Pozrieť viac »
Plebej
Plebej alebo plebejec bol v starovekom Ríme slobodný občan, oproti vyššej triede patricijov mal však obmedzené práva (nemohol zastávať niektoré úrady atď.). Čiastočné politické zrovnoprávnenie s patricijmi dosiahli v roku 287 pred Kr., na základe tzv.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Plebej · Pozrieť viac »
Podstata
Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Podstata · Pozrieť viac »
Pojem
Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pojem · Pozrieť viac »
Pokora
''Sv. Tomáš Akvinský považuje pokoru za cnosť cností, autor: Fra Angelico (1395 – 1455) Pokora je jednou zo siedmich cností, je to slobodné, nie vynútené uvedomovanie si vlastnej nedokonalosti pred vyššou existenciou, môže byť nesprávne chápaná ako závislosť na niekom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pokora · Pozrieť viac »
Pokrok
Pokrok alebo progres pokrok je napredovanie, ktoré sa spočiatku chápalo neutrálne, t. j. ako postup k lepšiemu aj k horšiemu; s nástupom novoveku (15. storočie - 16. storočie) sa pokrok chápe čoraz viac ako zlepšovanie, stupňovanie a vývin k vyššiemu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pokrok · Pozrieť viac »
Pokrytectvo
Pokrytectvo je pretvárka, falošnosť, farizejstvo.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pokrytectvo · Pozrieť viac »
Polarita
Polarita vo všeobecnosti je vzájomne sa podmieňujúci protiklad, opozícia, dve strany jednej veci, alebo javu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Polarita · Pozrieť viac »
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Politika · Pozrieť viac »
Pozitivizmus
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pozitivizmus · Pozrieť viac »
Poznanie
Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Poznanie · Pozrieť viac »
Poznateľnosť
Poznateľnosť je vlastnosť poznateľného, čiže toho, čo možno poznať, dajúceho sa poznať.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Poznateľnosť · Pozrieť viac »
Poznatok
Poznatok je kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Poznatok · Pozrieť viac »
Poznávanie
Poznávanie je tvorba kognitívnych významových útvarov; procesuálna stránka poznania, proces dospievania k poznaniu, uplatňovanie poznávacích schopností.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Poznávanie · Pozrieť viac »
Pravda
Pravda môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pravda · Pozrieť viac »
Pravdivosť
Pravdivosť je vlastnosť významového útvaru spočívajúca v jeho zhode s realitou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Pravdivosť · Pozrieť viac »
Prax
Prax (z lat. praxis.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Prax · Pozrieť viac »
Práca
Práca môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Práca · Pozrieť viac »
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Príroda · Pozrieť viac »
Prírodná veda
Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Prírodná veda · Pozrieť viac »
Prúd
Prúd môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Prúd · Pozrieť viac »
Predikát
Predikát (lat.) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Predikát · Pozrieť viac »
Predmet
Predmet alebo objekt môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Predmet · Pozrieť viac »
Predstava
Predstava je psychický obsah, názorný významový útvar, ktorý predo mnou v duchu vystupuje ako predmet môjho myslenia, cítenia, chcenia, mojej obrazotvornej činnosti alebo ako sen či ako prv vnímaný predmet alebo proces vonkajšieho sveta po odpadnutí objektívnej prítomnosti predstavovaného.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Predstava · Pozrieť viac »
Princíp
Princíp (po latinsky principium.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Princíp · Pozrieť viac »
Problematika
Problematika môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Problematika · Pozrieť viac »
Proces
Proces môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Proces · Pozrieť viac »
Produkt
Produkt môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Produkt · Pozrieť viac »
Protirečenie
Protirečenie môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Protirečenie · Pozrieť viac »
Protirečenie (filozofia)
Protirečenie je črta prejavujúca sa tým, že predmet alebo jav obsahuje stránky, tendencie, ktoré navzájom súvisia a súčasne sú v protiklade, proti sebe bojujú, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Protirečenie (filozofia) · Pozrieť viac »
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia) · Pozrieť viac »
Prvotnopospolná spoločnosť
Prvotnopospolná spoločnosť (iné názvy pozri nižšie) je v marxistickej periodizácii dejín „spoločensko-ekonomická formácia“ v období praveku.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Prvotnopospolná spoločnosť · Pozrieť viac »
Psychika
Psychika človeka je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Psychika · Pozrieť viac »
Psychologizmus
Psychologizmus je redukovanie na psychológiu alebo jej vyhlasovanie za základ.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Psychologizmus · Pozrieť viac »
Racionálny
Racionálny (z latinčiny) je prináležiaci k podstate rozumu, súci v zhode s ním; postupujúci operáciami vychádzajúcimi iba z rozumu, nezávisle od skúsenosti, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Racionálny · Pozrieť viac »
Realita
Realita môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Realita · Pozrieť viac »
Redukcia
Redukcia (z lat. reductio.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Redukcia · Pozrieť viac »
Reflexia
Reflexia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Reflexia · Pozrieť viac »
Reforma
Reforma je prebudúvanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním, na rozdiel od revolúcie.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Reforma · Pozrieť viac »
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a René Descartes · Pozrieť viac »
Revolúcia
Prahe. Rok 1848 Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Revolúcia · Pozrieť viac »
Robotnícka trieda
Robotnícka trieda (čiastočné synonymá proletariát a modré goliere) je v bežnom vymedzení spoločenská skupina pozostávajúca z námezdne pracujúcich vykonávajúcich manuálnu prácu, a to v užšom zmysle len v priemysle, v širšom zmysle aj inde (t. j. v poľnohospodárstve, v doprave – napr. na železnici – a v iných službách).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Robotnícka trieda · Pozrieť viac »
Robotnícke hnutie
Robotnícke hnutie je druh spoločenského hnutia; politické hnutie robotníckej triedy, vytvárajúce sa po vzniku kapitalizmu, ktoré zastupuje v triednom boji s buržoáziou politické, hospodárske a sociálne záujmy robotníckej triedy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Robotnícke hnutie · Pozrieť viac »
Robotník
Nemeckí robotníci počas pracovnej prestávky Robotník je priamy výrobca najmä v priemysle.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Robotník · Pozrieť viac »
Romantická filozofia
Romantická filozofia je súhrn filozofických názorov predstaviteľov romantizmu, pri ktorých tvorbe dominovala intuícia a umelecké postupy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Romantická filozofia · Pozrieť viac »
Romantizmus
Romantizmus (prídavné meno romantický) bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici 19. storočia v Európe a v Amerike, ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry – v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii, estetike, filológii, historických vedách, sociológii, v mnohých odvetviach prírodovedy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Romantizmus · Pozrieť viac »
Rovnosť
Rovnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Rovnosť · Pozrieť viac »
Rozprava
Rozprava môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Rozprava · Pozrieť viac »
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Rozum · Pozrieť viac »
Súcit
Súcit je cit útrpnosti s nešťastím druhého človeka.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Súcit · Pozrieť viac »
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Súd · Pozrieť viac »
Súkromné vlastníctvo
Súkromné vlastníctvo je forma vlastníctva, ktorá sa vyznačuje možnosťou zbavenia jeho práva, právom užívania viac alebo menej podľa vlastnej vôle a právom k transferu vlastníctva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Súkromné vlastníctvo · Pozrieť viac »
Scientizmus
Scientizmus je postoj a smer súčasnej filozofie, ktorý sa usiluje riešiť problémy prísne faktografickými metódami.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Scientizmus · Pozrieť viac »
Sebarealizácia
Sebarealizácia je naplnenie a rozvoj schopností človeka.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Sebarealizácia · Pozrieť viac »
Senzualizmus (filozofia)
Senzualizmus je filozofický smer - názor, že jediným prameňom poznania sú zmyslové javy, pocity a vnemy.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Senzualizmus (filozofia) · Pozrieť viac »
Skúsenosť (filozofia)
Skúsenosť (filozofia) je manifestácia sveta v ľudskom vedomí.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Skúsenosť (filozofia) · Pozrieť viac »
Skutočnosť
Skutočnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Skutočnosť · Pozrieť viac »
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Sloboda · Pozrieť viac »
Slobodnosť
Slobodnosť (osoba vykazujúca slobodnosť sa nazýva slobodný) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Slobodnosť · Pozrieť viac »
Socializmus
menej ako 19 rokov Socializmus je.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Socializmus · Pozrieť viac »
Sociológia
Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Sociológia · Pozrieť viac »
Solidarita
Solidarita alebo solidárnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Solidarita · Pozrieť viac »
Spiritualita
Spiritualita môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Spiritualita · Pozrieť viac »
Spoločenstvo
Spoločenstvo alebo komunita môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Spoločenstvo · Pozrieť viac »
Spoločnosť
Spoločnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Spoločnosť · Pozrieť viac »
Sponzor
Logo poisťovne Allianz na boku futbalového štadiónu ''Allianz Arena'' v Mníchove. Sponzor je osoba (fyzická alebo právnická) alebo spoločnosť, ktorá financuje náklady určitej akcie, činnosti či vysielania odmenou za nejakú formu návratnosti tohto financovania, spravidla za poskytnutie reklamy a pod.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Sponzor · Pozrieť viac »
Spor
Jon Gooch (* 1984, Hertfordshire, Anglicko), viac známy pod svojimi umeleckými menami Spor a Feed Me, je anglický drum and bassový, electro house a dubstepový DJ a producent z Hertfordshire v Anglicku.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Spor · Pozrieť viac »
Spravodlivosť
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Spravodlivosť · Pozrieť viac »
Správnosť
Správnosť alebo korektnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Správnosť · Pozrieť viac »
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Starovek · Pozrieť viac »
Statočnosť
Statočnosť môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Statočnosť · Pozrieť viac »
Stav
Stav môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Stav · Pozrieť viac »
Stupeň
Stupeň môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Stupeň · Pozrieť viac »
Subjekt
Subjekt môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Subjekt · Pozrieť viac »
Subjektívny idealizmus
Subjektívny idealizmus je filozofický smer, ktorého predstavitelia odmietajú oprávnenosť tézy o existencii objektívnej reality.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Subjektívny idealizmus · Pozrieť viac »
Svätec
Svätec alebo svätý (ženský rod: svätica alebo svätá) je osoba, ktorej pozemský život sa vyznačoval mimoriadnou zbožnosťou, bohumilosťou, a ktorá sa po smrti stala prostredníkom medzi ľuďmi a bohom, schopná vplývať na osudy ľudí, ochraňovať ich a pomáhať im.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Svätec · Pozrieť viac »
Svet
Svet môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Svet · Pozrieť viac »
Svetový duch
Svetový duch je podľa Hegela absolútno, absolútna idea, svetový rozum, základ všetkých prírodných a spoločenských javov, všetok svetový proces prechádzajúci.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Svetový duch · Pozrieť viac »
Syntéza
Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Syntéza · Pozrieť viac »
Systém
Systém (z gr. sýstéma.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Systém · Pozrieť viac »
Téza
Téza môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Téza · Pozrieť viac »
Teória poznania
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Teória poznania · Pozrieť viac »
Technika
Technika môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Technika · Pozrieť viac »
Teizmus
boha Teizmus (zo) je v teológii a filozofii náboženstva termín označujúci poňatie boha (alebo bohov) ako stvoriteľského, suverénneho a osobnostného súcna, ktoré je teda svojou podstatou odlišné od sveta (od stvoreného) a zároveň je trvale prítomné v dejinách sveta a aktívne doň zasahuje.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Teizmus · Pozrieť viac »
Telo
Telo môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Telo · Pozrieť viac »
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Teológia · Pozrieť viac »
Tradícia
Tradícia môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Tradícia · Pozrieť viac »
Transcendentalizmus
Transcendentalizmus je.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Transcendentalizmus · Pozrieť viac »
Transcendentálna filozofia
Transcendentálna filozofia je pôvodne Kantova kritická filozofia, ktorej ústrednou myšlienkou je, že empirické nevyhnutne predpokladá neempirické.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Transcendentálna filozofia · Pozrieť viac »
Transcendentálnosť
Transcendentálny je týkajúci sa nadzmyslovej skúsenosti, čo nie je empirický, ale apriórny predpoklad poznania, súčasť kritickej filozofie, skúmajúce nadzmyslové predpoklady poznania; zdôrazňujúci božskú dimenziu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Transcendentálnosť · Pozrieť viac »
Transcendentálny idealizmus
Immanuel Kant (1724 – 1804), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu. Transcendentálny idealizmus je Kantov kritický idealizmus a idealizmus jeho pokračovateľov.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Transcendentálny idealizmus · Pozrieť viac »
Triáda
Triáda (lat.) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Triáda · Pozrieť viac »
Trvanie
Trvanie môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Trvanie · Pozrieť viac »
Umenie
Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Umenie · Pozrieť viac »
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Univerzita · Pozrieť viac »
Univerzum
Univerzum (lat.) môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Univerzum · Pozrieť viac »
Utópia
Utópia (z gréckeho οὐ – nie a τόπος – miesto, teda "nejestvujúce miesto") je významový útvar pozostávajúci zo súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Utópia · Pozrieť viac »
Utrpenie
Utrpenie je veľké trápenie, súženie, ťažkosti, bolesti, muky.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Utrpenie · Pozrieť viac »
Vôľa
Vôľa môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vôľa · Pozrieť viac »
Vôľa k moci
Vôľa k moci je podľa F. Nietzscheho základný princíp všetkého živého, základná sila a produktívny, tvorivý faktor.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vôľa k moci · Pozrieť viac »
Východisko
Východísko je súbor daností na začiatku, napr.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Východisko · Pozrieť viac »
Výroba
Výroba (vyrábanie, vyrobenie) alebo produkcia (produkovanie, vyprodukovanie) je ľuďmi organizovaný proces premeny vstupov na hmotné statky (v širšom zmysle aj služby) určené na nejaký úžitok (uspokojenie potreby), pozri výroba (proces) Výroba alebo produkcia môže byť aj celkový výsledok tohto procesu v určitom podniku či ekonomike za istý čas.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Výroba · Pozrieť viac »
Výrobná sila
Výrobné sily (iné názvy: spoločenské výrobné sily, výrobné sily spoločnosti, produktívne sily, spoločenské produktívne sily, produktívne sily spoločnosti; nem. (gesellschaftliche) Produktivkräfte) je v marxizme súhrn ľudských a vecných činiteľov výroby, tvoriaci rozhodujúcu stránku spoločenskej výroby.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Výrobná sila · Pozrieť viac »
Výrobný proces
Výrobný proces je pôsobenie výrobných síl na seba navzájom, ktorého cieľom je vytvorenie určitého produktu; každý výrobný proces predpokladá cieľavedomú činnosť človeka, pracovné prostriedky a pracovný predmet, ako aj potrebné prírodné podmienky.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Výrobný proces · Pozrieť viac »
Výrobný prostriedok
Výrobné prostriedky môžu byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Výrobný prostriedok · Pozrieť viac »
Výrobný vzťah
Výrobný vzťah je vzťah medzi ľuďmi vo výrobnom procese.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Výrobný vzťah · Pozrieť viac »
Vývoj
Vývoj môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vývoj · Pozrieť viac »
Význam
Význam je poľudšťujúca prítomnosť sveta/nejakej entity v našom vedomí.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Význam · Pozrieť viac »
Večnosť
Večnosť je nekonečné trvanie v čase bez začiatku a konca.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Večnosť · Pozrieť viac »
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Veda · Pozrieť viac »
Vedomie
Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vedomie · Pozrieť viac »
Viera
Viera môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Viera · Pozrieť viac »
Viera (náboženstvo)
Náboženská viera alebo viera je špecifický druh viery tvoriaci podstatnú súčasť náboženstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Viera (náboženstvo) · Pozrieť viac »
Vlastnosť (charakteristika)
Vlastnosť je to, čo je spoločné triede entít a čo ich odlišuje od iných.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vlastnosť (charakteristika) · Pozrieť viac »
Vnímanie
Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Vnímanie · Pozrieť viac »
Wilhelm Windelband
Wilhelm Windelband (* 11. máj 1848, Postupim, Nemecko – † 22. október 1915, Heidelberg) bol nemecký filozof, spolu s H. Rickertom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Wilhelm Windelband · Pozrieť viac »
Zážitok
Zážitok je každý duševný jav, ktorý jedinec prežíva; je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zážitok · Pozrieť viac »
Zákon
Zákon môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zákon · Pozrieť viac »
Zákon (právo)
Zákon môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zákon (právo) · Pozrieť viac »
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zlo · Pozrieť viac »
Zmysel
Zmysel môže byť.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zmysel · Pozrieť viac »
Zmysel (filozofia)
Zmysel je logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar viažuci sa s dianím,vetou, slovom, dielom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zmysel (filozofia) · Pozrieť viac »
Zmysel života
Zmysel života nie je cieľ, ktorý ľudia vytyčujú svojmu životu.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zmysel života · Pozrieť viac »
Zmyslový orgán
Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zmyslový orgán · Pozrieť viac »
Zmyslovosť
Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a Zmyslovosť · Pozrieť viac »
1762
Žiadny popis.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a 1762 · Pozrieť viac »
18. storočie
18.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a 18. storočie · Pozrieť viac »
1814
Žiadny popis.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a 1814 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a 19. storočie · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Filozofia 19. storočia a 20. storočie · Pozrieť viac »
