Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)
Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) mať 13 veci spoločné (v Úniapédia): Česká strana sociálnodemokratická, Česko-Slovensko, Demokratická strana (1944 – 1948), Druhá svetová vojna, Gustáv Husák, Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, Jozef Lettrich, KDU-ČSL, Komunistická strana Česko-Slovenska, Národný front Čechov a Slovákov, Slovenská národná rada (1943 – 1992), Voľby do Národného zhromaždenia 1948, Zbor povereníkov.
Česká strana sociálnodemokratická
Sociálna demokracia, skrátene SOCDEM, je česká stredoľavicová politická strana, ktorá je členom Socialistickej internacionály a Strany európskych socialistov.
Februárový prevrat a Česká strana sociálnodemokratická · Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) a Česká strana sociálnodemokratická ·
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Februárový prevrat a Česko-Slovensko · Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) a Česko-Slovensko ·
Demokratická strana (1944 – 1948)
Demokratická strana (skr. DS) bola politická strana na Slovensku v rokoch 1944 – 1948.
Demokratická strana (1944 – 1948) a Februárový prevrat · Demokratická strana (1944 – 1948) a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Druhá svetová vojna a Februárový prevrat · Druhá svetová vojna a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Gustáv Husák
JUDr. Gustáv Husák, CSc. (pokrstený ako Augustín Husák; * 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol najvýznamnejší slovenský komunistický politik druhej polovice 20. storočia v ČSSR.
Februárový prevrat a Gustáv Husák · Gustáv Husák a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty (skratka HSĽS-SSNJ; do roku 1925: Slovenská ľudová strana, skratka SĽS, do roku 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana, skratka HSĽS) bola slovenská totalitná a krajne pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a nacionalistickou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945.
Februárový prevrat a Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty · Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Jozef Lettrich
Národnom cintoríne v Martine Dr.
Februárový prevrat a Jozef Lettrich · Jozef Lettrich a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
KDU-ČSL
KDU-ČSL (do roku 2019 oficiálne Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová) nazývaná aj ľudovci, je jedna z najstarších českých politických strán, bola založená roku 1919 spojením niekoľkých katolíckych strán.
Februárový prevrat a KDU-ČSL · KDU-ČSL a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Komunistická strana Česko-Slovenska
Vlajka KSČ Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federáciou dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.
Februárový prevrat a Komunistická strana Česko-Slovenska · Komunistická strana Česko-Slovenska a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Národný front Čechov a Slovákov
Volebný plagát Národného frontu z roku 1947 Národný front Čechov a Slovákov (alebo často len Národný front) bolo v rokoch 19451990 združenie politických strán (neskôr aj spoločenských organizácií) v Česko-Slovensku, ktoré bolo pôvodne založené s cieľom prevziať riadenie štátu po druhej svetovej vojne.
Februárový prevrat a Národný front Čechov a Slovákov · Národný front Čechov a Slovákov a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Slovenská národná rada (1943 – 1992)
Slovenská národná rada 1943 – 1992 bol kontinuálne existujúci najvyšší slovenský orgán, ktorého funkcie sa však menili.
Februárový prevrat a Slovenská národná rada (1943 – 1992) · Slovenská národná rada (1943 – 1992) a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) ·
Voľby do Národného zhromaždenia 1948
Voľby do Národného zhromaždenia, teda do najvyššieho zákonodarného zboru Česko-Slovenska, sa konali dňa 30. mája 1948.
Februárový prevrat a Voľby do Národného zhromaždenia 1948 · Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) a Voľby do Národného zhromaždenia 1948 ·
Zbor povereníkov
Zbor povereníkov (skratka ZP), v pôvodnom dlhom tvare Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady (skratka ZP SNR) bol národný orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku od 1.
Februárový prevrat a Zbor povereníkov · Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) a Zbor povereníkov ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)
Porovnanie medzi Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)
Februárový prevrat má 96 vzťahom, pričom Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946) má 32. Ako oni majú spoločného 13, index Jaccard je 10.16% = 13 / (96 + 32).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Februárový prevrat a Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946). Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
