Rýchlejšie ako prehliadači!
61 vzťahy: Astrofotografia, Astronomický prechod, Atmosféra (kozmického telesa), Barnardova hviezda, Bellerofontes, Dopplerov jav, Dvojhviezda, Epsilon Eridani, Excentricita, Exomesiac, Fomalhaut, Gliese 876, Gravitačná šošovka, Gravitácia, Grécka mytológia, HD 209458, HD 209458b, Helvetios, Hlavná postupnosť, Hnedý trpaslík, Horúci Jupiter, HR 8799, Hubblov vesmírny ďalekohľad, Hviezda, Immanuel Kant, Infračervené žiarenie, Jupiter, Kyslík, Medzinárodná astronomická únia, Mimozemský život, Molekula, Obežná dráha, Planéta, Planetárna sústava, Plazmová hviezda, Protoplanetárny disk, Proxima Centauri, Proxima Centauri b, Pulzar, Slnečná sústava, Slnko, Sodík, Spektrálna čiara, Spektrum, Svetlo, Túlavá planéta, Uhlík, Viacnásobná hviezda, Voda, Vodná para, ..., Ymir, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zorný uhol, 16. máj, 1992, 1995, 2005, 2016, 51 Pegasi b, 90. roky 20. storočia. Rozbaliť index (11 viac) »
Astrofotografia
m. Astrofotografia je špecializovaný typ fotografie, ktorý sa zameriava na tvorbu fotografií astronomických objektov na nočnej oblohe ako planét, hviezd a veľmi ďalekých objektov ako sú hviezdne zoskupenia a galaxie.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Astrofotografia · Pozrieť viac »
Astronomický prechod
Astronomický prechod (iné názvy: prechod, tranzit, primárny zákryt; pri pozorovaní zo Zeme ide často o prechod planéty) je jav, pri ktorom z pohľadu pozorovateľa jedno menšie astronomické teleso prechádza popred druhé väčšie.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Astronomický prechod · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Nový!!: Extrasolárna planéta a Barnardova hviezda · Pozrieť viac »
Bellerofontes
Bellerofontes a Pegas Bellerofontes alebo Bellerofón alebo Bellerofontés je v gréckej mytológii syn korintského kráľa Glauka a Eurymédy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Bellerofontes · Pozrieť viac »
Dopplerov jav
Červený posun vo viditeľnom spektre. Vpravo skupina galaxii BAS11 a porovnanie spektra so Slnkom (vľavo) Dopplerov jav je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Dopplerov jav · Pozrieť viac »
Dvojhviezda
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Dvojhviezda · Pozrieť viac »
Epsilon Eridani
Epsilon Eridani alebo Ran (ε Eri/ε Eridani) je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu K2 v súhvezdí Eridanus.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Epsilon Eridani · Pozrieť viac »
Excentricita
Excentricita alebo excentrickosť alebo výstrednosť môže byť.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Excentricita · Pozrieť viac »
Exomesiac
Exomesiac alebo extrasolárny mesiac je prirodzená družica, ktorá obieha okolo exoplanéty alebo iného astronomického objektu mimo slnečnej sústavy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Exomesiac · Pozrieť viac »
Fomalhaut
extrasolárnou planétou ''Fomalhaut b'', ktorú vyfotografoval Hubbleov vesmírny ďalekohľad Fomalhaut (α PsA / α Piscis Austrini / alfa Piscis Austrini) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Južná ryba a jedna z najjasnejších hviezd na oblohe.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Fomalhaut · Pozrieť viac »
Gliese 876
Gliese 876 alebo Ross 780 je červený trpaslík spektrálneho typu M4V vzdialený od Slnka 15 svetelných rokov nachádzajúci sa v súhvezdí Vodnár.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Gliese 876 · Pozrieť viac »
Gravitačná šošovka
Gravitačná šošovka je astronomický efekt, ktorý nastáva, ak svetlo z veľmi vzdialeného jasného zdroja, napríklad kvazaru, prechádza okolo masívneho objektu, napríklad masívnej galaxie medzi zdrojovým objektom a pozorovateľom.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Gravitačná šošovka · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Gravitácia · Pozrieť viac »
Grécka mytológia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Grécka mytológia · Pozrieť viac »
HD 209458
HD 209458 je hviezda, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta Osiris.
Nový!!: Extrasolárna planéta a HD 209458 · Pozrieť viac »
HD 209458b
Umelecká predstava planéty HD 209458b je extrasolárna planéta, ktorá obieha Slnku podobnú hviezdu HD 209458 v súhvezdí Pegasa, asi 150 svetelných rokov od Zeme.
Nový!!: Extrasolárna planéta a HD 209458b · Pozrieť viac »
Helvetios
Pegas Helvetios (51 Pegasi) je hviezda podobná Slnku vzdialená 47,9 ly alebo 14,7 pc od Slnka.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Helvetios · Pozrieť viac »
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Hnedý trpaslík · Pozrieť viac »
Horúci Jupiter
Umelcova predstava planéty HD 209458b (Osiris) Horúci Jupiter alebo aj roaster, pegasid alebo planéta Pegasi je trieda extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera (1,9 × 1027 kg), ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy, čo je osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Horúci Jupiter · Pozrieť viac »
HR 8799
HR 8799 je hviezda vzdialená 129 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Pegasa a je 1,5-krát väčšia, než Slnko.
Nový!!: Extrasolárna planéta a HR 8799 · Pozrieť viac »
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Hubblov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Hviezda · Pozrieť viac »
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Immanuel Kant · Pozrieť viac »
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »
Jupiter
Žiadny popis.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Jupiter · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Kyslík · Pozrieť viac »
Medzinárodná astronomická únia
Logo Medzinárodná astronomická únia (skr. IAU) je medzinárodná organizácia, ktorá spája národné astronomické spoločnosti sveta.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Medzinárodná astronomická únia · Pozrieť viac »
Mimozemský život
Ilustračná predstava živého Marsu Mimozemský život je označenie živej hmoty alebo priamo živých organizmov mimo planéty Zem.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Mimozemský život · Pozrieť viac »
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Molekula · Pozrieť viac »
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Obežná dráha · Pozrieť viac »
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Nový!!: Extrasolárna planéta a Planéta · Pozrieť viac »
Planetárna sústava
slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).
Nový!!: Extrasolárna planéta a Planetárna sústava · Pozrieť viac »
Plazmová hviezda
Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Plazmová hviezda · Pozrieť viac »
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Proxima Centauri · Pozrieť viac »
Proxima Centauri b
Umelecké stvárnenie Proxima Centauri b Proxima Centauri b (iné názvy: Proxima b, Alpha Centauri Cb) je extrasolárna planéta obiehajúca v obývateľnej zóne červeného trpaslíka Proxima Centauri, ktorá je najbližšou hviezdou k Slnku a súčasť trojhviezdneho systému.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Proxima Centauri b · Pozrieť viac »
Pulzar
Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Plachty Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Pulzar · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Slnko · Pozrieť viac »
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Sodík · Pozrieť viac »
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Spektrálna čiara · Pozrieť viac »
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Spektrum · Pozrieť viac »
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Svetlo · Pozrieť viac »
Túlavá planéta
Umelecká predstava túlavej planéty Túlavá planéta (alebo medzihviezdna planéta alebo nomádska planéta) je vesmírny objekt veľkosti planéty, ktorý neobieha okolo žiadnej hviezdy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Túlavá planéta · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Uhlík · Pozrieť viac »
Viacnásobná hviezda
Trojhviezda HD 188753, príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd, ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Viacnásobná hviezda · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Voda · Pozrieť viac »
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Vodná para · Pozrieť viac »
Ymir
Ymir môže byť.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Ymir · Pozrieť viac »
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Zem · Pozrieť viac »
Zorný uhol
Zorný uhol môže byť.
Nový!!: Extrasolárna planéta a Zorný uhol · Pozrieť viac »
16. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 16. máj · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 1992 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 1995 · Pozrieť viac »
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 2005 · Pozrieť viac »
2016
Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 2016 · Pozrieť viac »
51 Pegasi b
51 Pegasi b z Celestia 51 Pegasi b je prvá objavená exoplanéta v histórii, ktorá obieha plazmovú hviezdu.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 51 Pegasi b · Pozrieť viac »
90. roky 20. storočia
Fotomontáž rôznych udalostí 90. rokov. Pre 90.
Nový!!: Extrasolárna planéta a 90. roky 20. storočia · Pozrieť viac »
