Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14

Druhá vojna v Perzskom zálive vs. Iliušin Il-14

Schéma operácie Púštna búrka F-15E nad horiacimi kuvajtskými ropnými poľami Britský vojak pri ostrom výcviku pred útokom USS Wisconsin Druhá vojna v Perzskom zálive (iné názvy: Vojna v Zálive, Iracko-kuvajtský konflikt, Konflikt medzi OSN a Irakom, Operácia Púštny štít, Púštna búrka; v Iraku často hovorovo Um M'aārak – „Matka všetkých bitiek“) bol vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN (vrátane Česko-Slovenska) a vedených USA. Československých aerolínií Iliušin (VEB) Il-14P v službách Malévu, marec 1966 Iliušin Il-14 (v kóde NATO: „Crate“) bolo sovietske vrtuľové viacúčelové lietadlo, ktoré bolo vyrábané aj v Československu pod označením Avia Av-14.

Podobnosti medzi Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14

Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14 majú 1 vec spoločnú (v Úniapédia): Česko-Slovensko.

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Druhá vojna v Perzskom zálive a Česko-Slovensko · Iliušin Il-14 a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14

Druhá vojna v Perzskom zálive má 49 vzťahom, pričom Iliušin Il-14 má 19. Ako oni majú spoločného 1, index Jaccard je 1.47% = 1 / (49 + 19).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Druhá vojna v Perzskom zálive a Iliušin Il-14. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:

Hej! Sme na Facebooku teraz! »