Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Destalinizácia a Studená vojna

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Destalinizácia a Studená vojna

Destalinizácia vs. Studená vojna

Destalinizácia je proces zrušenia kultu osobnosti Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý mal hlboký historický význam v druhej polovici 50. rokov 20. storočia predovšetkým ako proces likvidácie najnegatívnejších stránok totalitárneho režimu v Sovietskom zväze. Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.

Podobnosti medzi Destalinizácia a Studená vojna

Destalinizácia a Studená vojna mať 9 veci spoločné (v Úniapédia): Česko-Slovensko, Georgij Maximilianovič Malenkov, Josif Vissarionovič Stalin, Nikita Sergejevič Chruščov, Praha, Sovietsky zväz, Totalitarizmus, Viačeslav Michajlovič Molotov, 11. november.

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Destalinizácia a Česko-Slovensko · Studená vojna a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Georgij Maximilianovič Malenkov

Georgij Maximilianovič Malenkov (* 8. január 1902, Orenburg – † 14. január 1988, Moskva) bol sovietsky politik, blízky spolupracovník Josifa Vissarionoviča Stalina a jeho dezignovaný nástupca.

Destalinizácia a Georgij Maximilianovič Malenkov · Georgij Maximilianovič Malenkov a Studená vojna · Pozrieť viac »

Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.

Destalinizácia a Josif Vissarionovič Stalin · Josif Vissarionovič Stalin a Studená vojna · Pozrieť viac »

Nikita Sergejevič Chruščov

Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.

Destalinizácia a Nikita Sergejevič Chruščov · Nikita Sergejevič Chruščov a Studená vojna · Pozrieť viac »

Praha

Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.

Destalinizácia a Praha · Praha a Studená vojna · Pozrieť viac »

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Destalinizácia a Sovietsky zväz · Sovietsky zväz a Studená vojna · Pozrieť viac »

Totalitarizmus

Totalitarizmus alebo totalizmus je v politike uplatňovanie (alebo snaha o uplatňovanie) zásady totality alebo menej presne synonymum slova totalita.

Destalinizácia a Totalitarizmus · Studená vojna a Totalitarizmus · Pozrieť viac »

Viačeslav Michajlovič Molotov

Viačeslav Michajlovič Molotov, vlastným menom Viačeslav Michajlovič Skriabin (* 9. marec 1890, osada Kukurka, Viatská gubernia – † 8. november 1986, Moskva) bol politik a sovietsky štátnik a diplomat.

Destalinizácia a Viačeslav Michajlovič Molotov · Studená vojna a Viačeslav Michajlovič Molotov · Pozrieť viac »

11. november

* Deň vojnových veteránov.

11. november a Destalinizácia · 11. november a Studená vojna · Pozrieť viac »

Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky

Porovnanie medzi Destalinizácia a Studená vojna

Destalinizácia má 31 vzťahom, pričom Studená vojna má 304. Ako oni majú spoločného 9, index Jaccard je 2.69% = 9 / (31 + 304).

Referencie

Tento článok ukazuje vzťah medzi Destalinizácia a Studená vojna. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:

Hej! Sme na Facebooku teraz! »