Rýchlejšie ako prehliadači!
528 vzťahy: Adolf Hitler, Afganistan, Alexander I. (Rusko), Alexander Nevský, Alexandr Iľjič Jegorov, Alexandr Vasilievič Suvorov, Alexej I. (Rusko), Algirdas, Anglicko, Anti, Aprílové povstanie, Araks, Arméni, Arménska sovietska socialistická republika, Arménsko, Astrachán, Azerbajdžan, Azerbajdžanská sovietska socialistická republika, Azovské more, Ázia, Škandinávia, Štefan Bátori, Švédi, Švédsko, Čínsko-sovietske konflikty (1969), Čečensko, Černihiv, Čierna Hora, Čierne more, Čukotka, Balkán, Balti, Baltské more, Batuchán, Beringov prieliv, Berlín, Berlínsky kongres, Besarábia, Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, Biele hnutie, Bieloruská sovietska socialistická republika, Bielorusko, Bitka národov, Bitka o Kyjev (1941), Bitka o Stalingrad, Bitka pri Slavkove, Blokáda Leningradu, Boľševik, Boris Godunov, Boris Nikolajevič Jeľcin, ..., Bosna a Hercegovina, Brestlitovský mier, Bukurešť, Bulhari, Bulharská volžsko-kamská ríša, Bulharsko, Byzantská ríša, Cár, Cenzúra, Cesta zo Škandinávie do Grécka, Charkov, Chazari, Cherson, Chlieb, Dánsko, Dejiny Ukrajiny, Dmitrij (Moskovské kniežatstvo), Dmitrij Anatolievič Medvedev, Dnester, Dobrič (oblasť), Don, Drážďany, Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku, Druhá svetová vojna, Dunaj, Edirne, Estónska sovietska socialistická republika, Estónsko, Európa, Fínsko, Februárová revolúcia (1917), Federácia, Francúzsko, Francis Gary Powers, Galac, Gediminas, Genocída (právo), Giurgiu, Glasnosť, Grécko, Grigorij Alexandrovič Poťomkin, Grigorij Jefimovič Rasputin, Gruzínci, Gruzínska sovietska socialistická republika, Gruzínsko, Halič, Hamburg, Harry S. Truman, Holandsko, Hyperinflácia, Igor I. (Kyjevská Rus), Industrializácia, Inflácia, Iona Emmanuilovič Jakir, Irán, Istanbul, Ivan IV., Izmajil, Jakutsk, Jaltská konferencia, Jaroslav I. (Kyjevská Rus), Jasy, Ján I. (Uhorsko), Jekaterinburg, Jemelian Ivanovič Pugačov, Jerevan, Josif Vissarionovič Stalin, Jurij Alexejevič Gagarin, Jurij Vladimirovič Andropov, Kama, Karélia, Kars, Kaspické more, Katarína II. (Rusko), Kaukaz, Kazašská sovietska socialistická republika, Kazaň, Kazachstan, Kirgizsko, Kolektivizácia v Sovietskom zväze, Komunistická strana Sovietskeho zväzu, Konštantín VII., Konstantin Ustinovič Černenko, Krasnojarsk, Kronštadtská vzbura, Krym, Krym (polostrov), Krymský chanát, Kubánska raketová kríza, Kulak, Kult osobnosti, Kumáni, Kurská bitka, Kyjev, Kyjevská Rus, Leonid Iľjič Brežnev, Litovci, Litva, Livónsko, Lockheed U-2, Lotyšská sovietska socialistická republika, Lotyšsko, Mariupoľ, Melitopoľ, Menševizmus, Michail Illarionovič Kutuzov, Michail Nikolajevič Tuchačevskij, Michail Sergejevič Gorbačov, Mikuláš I. (Rusko), Mikuláš II. (Rusko), Možajsk, Moldavská sovietska socialistická republika, Moldavsko, Moskovská Rus, Moskovské veľkokniežatstvo, Moskovský kremeľ, Moskva, Napoleon Bonaparte, Náhorný Karabach, Nórčina, Neman (rieka), Nemci, Nemecko, Neva, Nevoľníctvo, Nikita Sergejevič Chruščov, Nikopolis, Novgorod, Občan, Odesa, Oka, Októbrová revolúcia, Oleg (Kyjevská Rus), Operácia Bagration, Organizácia Spojených národov, Osmanská ríša, Pakt Ribbentrop-Molotov, Palestína, Paríž, Parlament, Partizánska vojna, Pavel Stepanovič Nachimov, Pavol I. (Rusko), Pečenehovia, Peržania, Perestrojka, Perzia, Peter Veľký, Petrohrad, Pilos, Piotr Arkadievič Stolypin, Pleven (mesto), Poľsko, Pobaltie, Poddanstvo, Poliaci, Postupimská konferencia, Povolžie, Pražská jar, Pravoslávie, Prímorský kraj, Prusko (brandenbursko-pruská monarchia), Prvá svetová vojna, Pskov, Rakúsko-Uhorsko, Ropa, Rostov nad Donom, Rovná daň, Rozprávanie o dávnych časoch, Ruština, Rumunsko, Rurik I. (Kyjevská Rus), Ruse (mesto), Rusi, Ruská občianska vojna, Ruská oslobodenecká armáda, Ruská ríša, Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Ruský chanát, Ruský rubeľ, Rusko, Rusko-japonská vojna, Rusko-ukrajinská vojna, Sachalin, Sanstefanská mierová zmluva, Sardínia, Sťahovanie národov, Sergej Borisovič Ivanov, Sergej Mironovič Kirov, Sevastopoľ, Severná vojna, Severný ľadový oceán, Sibír, Silistra (oblasť), Slovania, Smolensk, Smolenská oblasť, Smuta, Sofia, Sovietska intervencia v Afganistane, Sovietsky zväz, Spojené štáty, Spoločenstvo nezávislých štátov, Srbsko, Strana socialistov-revolucionárov, Stredná Ázia, Studená vojna, Sumy, Suzdaľ, Tadžikistan, Taktika spálenej zeme, Tallinn, Tartu, Tatár, Tatársko (republika), Teheránska konferencia, Tichý oceán, Trumanova doktrína, Turci, Turecká ríša, Turecko, Turkménsko, Ugrofíni, Ukrajina, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Ural, Uzbekistan, Varšava, Varjagovia, Vasilij Konstantinovič Bľucher, Východná Európa, Východná Rumélia, Východoeurópska nížina, Veľká Británia, Veľký teror, Veneti, Viazma, Vikingovia, Viktor Fedorovyč Janukovyč, Viliam I. (Nemecko), Viljandi, Visla, Visliansko-odrianska operácia, Vladimír (Rusko), Vladimír I. (Kyjevská Rus), Vladimír II. (Kyjevská Rus), Vladimir Iľjič Lenin, Vladimir Vladimirovič Putin, Vlajka Ruska, Vlajka Sovietskeho zväzu, Volga, Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, Vytautas, Wehrmacht, Zakaukazsko, Zimná vojna, Zimnica, Zoznam panovníkov Ruska, Zväzový štát Ruska a Bieloruska, 1. október, 1. september, 10. apríl, 10. január, 10. jún, 10. storočie, 1036, 1054, 1068, 1093, 11. storočie, 1111, 1113, 1132, 12. apríl, 12. jún, 12. marec, 12. storočie, 1237, 1240, 1242, 13. júl, 13. jún, 13. storočie, 1303, 1349, 1380, 1394, 14. marec, 14. storočie, 1402, 1462, 15. storočie, 1517, 1547, 1554, 1557, 1558, 1559, 1560, 1561, 1562, 1563, 1565, 1566, 1569, 1571, 1572, 1574, 1578, 1579, 1581, 1582, 1583, 1584, 1589, 1598, 16. júl, 16. október, 16. storočie, 1609, 1610, 1611, 1612, 1613, 1617, 1618, 1645, 1648, 1682, 17. júl, 17. marec, 17. október, 17. september, 17. storočie, 1700, 1703, 1708, 1721, 1725, 1762, 1768, 1769, 1770, 1771, 1772, 1773, 1774, 1787, 1791, 1795, 1796, 18. august, 18. december, 18. január, 18. marec, 18. storočie, 1801, 1805, 1806, 1811, 1812, 1813, 1814, 1818, 1819, 1825, 1826, 1827, 1828, 1829, 1839, 1849, 1853, 1854, 1855, 1856, 1861, 1864, 1875, 1876, 1877, 1878, 1895, 19. február, 19. október, 19. storočie, 1905, 1907, 1914, 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1922, 1929, 1932, 1933, 1935, 1939, 1940, 1941, 1943, 1944, 1945, 1947, 1953, 1956, 1961, 1964, 1968, 1969, 1979, 1985, 1986, 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1997, 1998, 1999, 2. apríl, 2. december, 2. január, 2. marec, 2. september, 20. september, 2000, 2004, 2005, 2007, 2008, 21. jún, 21. september, 22. august, 22. december, 22. jún, 23. december, 24. august, 24. júl, 24. marec, 25. august, 25. december, 25. október, 27. marec, 27. máj, 3. marec, 3. október, 3. storočie, 30. december, 31. december, 31. marec, 4. marec, 4. október, 5. storočie, 552, 7. február, 7. máj, 7. november, 7. storočie, 745, 780, 8. apríl, 8. december, 8. január, 8. máj, 8. október, 8. storočie, 850, 862, 882, 9. október, 9. storočie, 911, 926, 988. Rozbaliť index (478 viac) »
Adolf Hitler
Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ktorý stál na čele Nemeckej ríše najskôr ako ríšsky kancelár (30. január 19331934) a následne ako vodca a ríšsky kancelár (2. august 19341945).
Nový!!: Dejiny Ruska a Adolf Hitler · Pozrieť viac »
Afganistan
Afganistan (dlhý tvar pôvodne Afganská islamská republika, po páde Kábulu a ovládnutí Talibanom Afganský islamský emirát) je vnútrozemský štát ležiaci v južnej Ázii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Afganistan · Pozrieť viac »
Alexander I. (Rusko)
Alexander I. Pavlovič (rusky: Александр I Павлович) (* 23. december 1777, Petrohrad, Rusko – † 1. december 1825, Taganrog) bol ruský cár od 23.
Nový!!: Dejiny Ruska a Alexander I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Alexander Nevský
Alexander Nevský Bitka na Čudskom jazere (1242) Posolstvo rímskeho pápeža u Alexandra Nevského v roku 1251 Chrám Alexandra Nevského v Tallinne Alexander Jaroslavič Nevský (* pravdepodobne 30. máj 1220, Pereslavľ Zalesskij – † 14. november 1263, Gorodec) bol ruský štátnik, novgorodské knieža (1236 – 1252) a neskôr veľkoknieža vladimirský (1252 – 1263).
Nový!!: Dejiny Ruska a Alexander Nevský · Pozrieť viac »
Alexandr Iľjič Jegorov
Alexandr Iľjič Jegorov, rus. Александр Ильич Егоров (* 13. október 1883 – † 22. február 1939) bol významný veliteľ Červenej armády počas Ruskej občianskej vojny, jeden z prvých maršalov Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Alexandr Iľjič Jegorov · Pozrieť viac »
Alexandr Vasilievič Suvorov
Alexandr Vasilievič Suvorov (* 24. november 1730, Moskva, Ruská ríša – † 18. máj 1800, Petrohrad, Ruská ríša) bol ruský vojvodca, jeden zo zakladateľov ruského vojenského umenia, štvrtý ruský generalissimus (1799), rimnický knieža (1789), taliansky princ (1799).
Nový!!: Dejiny Ruska a Alexandr Vasilievič Suvorov · Pozrieť viac »
Alexej I. (Rusko)
Alexej I. (Alexej Michailovič Romanov) (* 29. marec 1629, Moskva, Ruské impérium† 8. február 1676, Moskva, Ruské impérium) bol druhý ruský cár z dynastie Romanovcov, otec Petra Veľkého.
Nový!!: Dejiny Ruska a Alexej I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Algirdas
Pečať litovského veľkokniežaťa Algirdasa Algirdas,,,,, (* okolo 1296 – † 24. máj 1377) bol veľké knieža litovské, syn Gediminasa z dynastie Gediminovcov, a Jaunė Polockej.
Nový!!: Dejiny Ruska a Algirdas · Pozrieť viac »
Anglicko
Anglicko je krajina, je súčasťou Spojeného kráľovstva.
Nový!!: Dejiny Ruska a Anglicko · Pozrieť viac »
Anti
Anti alebo Antovia boli ľud neznámeho pôvodu vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Anti · Pozrieť viac »
Aprílové povstanie
Vlajka aprílového povstania, ktorú ušila Rajna Popgeorgieva Futeková. Text: 'Sloboda alebo smrť'. Aprílové povstanie (po bulharsky: Априлско въстание) bolo povstanie Bulharov proti osmanskej nadvláde v apríli a máji 1876.
Nový!!: Dejiny Ruska a Aprílové povstanie · Pozrieť viac »
Araks
AraksAras In: (iné názvy: Aras) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury.
Nový!!: Dejiny Ruska a Araks · Pozrieť viac »
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Nový!!: Dejiny Ruska a Arméni · Pozrieť viac »
Arménska sovietska socialistická republika
Arménska sovietska socialistická republika (skrátene: Arménska SSR) bola jedna zo zväzových republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Arménska sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Nový!!: Dejiny Ruska a Arménsko · Pozrieť viac »
Astrachán
Astrachán (tatársky Ästerxan) je mesto na juhu európskej časti Ruskej federácie blízko Kaspického mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Astrachán · Pozrieť viac »
Azerbajdžan
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR.
Nový!!: Dejiny Ruska a Azerbajdžan · Pozrieť viac »
Azerbajdžanská sovietska socialistická republika
Azerbajdžanská sovietska socialistická republika (skrátene: Azerbajdžanská SSR) bola jedna zo zväzových republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Azerbajdžanská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Azovské more
NASA) Azovské more (po rusky Азовское море, po ukrajinsky Азовське море, po krymskotatársky Azaq deñizi) je vnútrozemské more, v podstate záliv Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Azovské more · Pozrieť viac »
Ázia
thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ázia · Pozrieť viac »
Škandinávia
Škandinávia Škandinávia je európsky región na Škandinávskom polostrove, čo je najväčší polostrov na severe Európy nachádzajúci sa medzi Barentsovým morom, Nórskym morom, Severným morom a Baltským morom, zaberá 800 tis.
Nový!!: Dejiny Ruska a Škandinávia · Pozrieť viac »
Štefan Bátori
Štefan Bátori - maďarsko-latinský prídomok "Báthory de Somlyó" (* 27. september 1533, Șimleu Silvaniei† 12. december 1586, Grodno) bol vojvoda sedmohradský (1571–1576), knieža sedmohradské (1576–1586), od 1576 manžel kráľovnej Anny Jagelovskej a de iure volený kráľ Poľska a veľkovojvoda litovský (1576–1586).
Nový!!: Dejiny Ruska a Štefan Bátori · Pozrieť viac »
Švédi
Švédi (svenskar) sú germánsky národ, pôvodom zo Švédska, kde tvoria väčšinu obyvateľstva.
Nový!!: Dejiny Ruska a Švédi · Pozrieť viac »
Švédsko
Štokholm Švédsko (švédsky: Sverige), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige) je severská krajina v severnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Švédsko · Pozrieť viac »
Čínsko-sovietske konflikty (1969)
Čínsko-sovietsky konflikt bola séria ozbrojených stretov na hranici medzi ZSSR a Čínou.
Nový!!: Dejiny Ruska a Čínsko-sovietske konflikty (1969) · Pozrieť viac »
Čečensko
Čečensko, dlhý tvar Čečenská republika, je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze s rozlohou okolo 16-tisíc km².
Nový!!: Dejiny Ruska a Čečensko · Pozrieť viac »
Černihiv
Černihiv je historické mesto na severe Ukrajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Černihiv · Pozrieť viac »
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Dejiny Ruska a Čierna Hora · Pozrieť viac »
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Čierne more · Pozrieť viac »
Čukotka
Čukotka môže byť skrátený názov pre.
Nový!!: Dejiny Ruska a Čukotka · Pozrieť viac »
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Balkán · Pozrieť viac »
Balti
Balti môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Balti · Pozrieť viac »
Baltské more
Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.
Nový!!: Dejiny Ruska a Baltské more · Pozrieť viac »
Batuchán
Batuchán (c. 1205 – 1255) bol mongolský chán, vodca Zlatej hordy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Batuchán · Pozrieť viac »
Beringov prieliv
Záber z družice - vidno aj Aljašku a východnú Sibír Beringov prieliv je pás mora, ktorý sa nachádza medzi najvýchodnejším bodom Ázie - Dežňovovým mysom a najzápadnejším bodom Ameriky - Mysom Princa Waleského.
Nový!!: Dejiny Ruska a Beringov prieliv · Pozrieť viac »
Berlín
Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.
Nový!!: Dejiny Ruska a Berlín · Pozrieť viac »
Berlínsky kongres
Účastníci Berlínskeho kongresu. Berlínsky kongres (13. jún 1878 – 13. júl 1878) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností – Spojené kráľovstvo (Benjamin Disraeli), Nemecko (Otto von Bismarck), Rakúsko-Uhorsko (Július Andráši), Taliansko, Rusko (Alexandr Michajlovič Gorčakov) – a Osmanskej ríše.
Nový!!: Dejiny Ruska a Berlínsky kongres · Pozrieť viac »
Besarábia
Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.
Nový!!: Dejiny Ruska a Besarábia · Pozrieť viac »
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (angl. United Nations Security Council) je orgán OSN poverený udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov · Pozrieť viac »
Biele hnutie
Propagandistický plagát bieleho hnutia – Za jednodné Rusko. Biele hnutie (rus.: Белое движение; biela vec, biela idea) bolo vojensko politické hnutie rôznorodých síl, ktoré sa sformovalo v priebehu ruskej občianskej vojny v rokoch 19171923 s cieľom zastavenia a zvrhnutia sovietskej moci boľševikov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Biele hnutie · Pozrieť viac »
Bieloruská sovietska socialistická republika
Bieloruská sovietska socialistická republika (bielorusky Беларуская Савецкая Сацыялістычная Рэспубліка, slovenské skratky Bieloruská SSR a BSSR) bola zväzová republika Sovietskeho zväzu, existujúca v rokoch 1919 – 1991.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bieloruská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Bielorusko
Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je jedna z krajín východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bielorusko · Pozrieť viac »
Bitka národov
Bitka národov alebo bitka pri Lipsku, sa odohrala medzi 16.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bitka národov · Pozrieť viac »
Bitka o Kyjev (1941)
Bitka o Kyjev alebo prvá Kyjevská obranná operácia cez druhú svetovú vojnu bolo ozbrojené stretnutie na východnom fronte trvajúce od 7.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bitka o Kyjev (1941) · Pozrieť viac »
Bitka o Stalingrad
Bitka o Stalingrad (iné názvy: stalingradská bitka, bitka pri Stalingrade) bolo ozbrojené stretnutie na juhozápade európskej časti Sovietskeho zväzu, v ktorom bojovali vojská Osi, predovšetkým nacistického Nemecka, Rumunska, Maďarska a Talianska, proti sovietskym silám.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bitka o Stalingrad · Pozrieť viac »
Bitka pri Slavkove
Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bitka pri Slavkove · Pozrieť viac »
Blokáda Leningradu
Blokáda Leningradu (po rusky: блокада Ленинграда), nemecký plán bol známy ako Operation Nordlicht (operácia Polárna žiara) bol útok nemeckých nacistických vojsk na mesto Leningrad (dnes Petrohrad) počas druhej svetovej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Blokáda Leningradu · Pozrieť viac »
Boľševik
Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp.
Nový!!: Dejiny Ruska a Boľševik · Pozrieť viac »
Boris Godunov
Boris Godunov môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Boris Godunov · Pozrieť viac »
Boris Nikolajevič Jeľcin
Boris Nikolajevič Jeľcin (* 1. február 1931, Butka, Sverdlovská oblasť, ZSSR – † 23. apríl 2007, Moskva, Rusko) bol prezidentom Ruskej federácie v rokoch 1991–1999.
Nový!!: Dejiny Ruska a Boris Nikolajevič Jeľcin · Pozrieť viac »
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bosna a Hercegovina · Pozrieť viac »
Brestlitovský mier
Dôsledky Brest-Litovského mieru na mape. Brestlitovský mier alebo brest-litovský mier bola mierová dohoda podpísaná medzi Boľševickým Ruskom a Centrálnymi mocnosťami (Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou) 3.
Nový!!: Dejiny Ruska a Brestlitovský mier · Pozrieť viac »
Bukurešť
Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bukurešť · Pozrieť viac »
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bulhari · Pozrieť viac »
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharská volžsko-kamská ríša (iné názvy: Volžsko-kamské Bulharsko, Povolžské Bulharsko, Volžské Bulharsko, Veľké Bulharsko) bol štát vo východnej časti európskej časti Ruska v povodí stredného toku Volgy a dolného toku Kamy od prvej polovice 10.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bulharská volžsko-kamská ríša · Pozrieť viac »
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Bulharsko · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Dejiny Ruska a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Cár
Mikuláš II., posledný ruský cár Cár bol oficiálny titul panovníka v Rusku a Bulharsku, ktorý pochádza z latinského slova caesar, cisár.
Nový!!: Dejiny Ruska a Cár · Pozrieť viac »
Cenzúra
Cenzúra môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Cenzúra · Pozrieť viac »
Cesta zo Škandinávie do Grécka
Varjagov: Cesta zo Škandinávie do Grécka (fialová) a Cesta zo Škandinávie do Perzie (červená). Ostatné obchodné cesty sú vyznačené oranžovou farbou. Cesta zo Škandinávie do Grécka bola stredoveká riečna cesta, ktorá viedla zo Škandinávie naprieč východnou Európou do Byzantskej ríše.
Nový!!: Dejiny Ruska a Cesta zo Škandinávie do Grécka · Pozrieť viac »
Charkov
CharkovCharkov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Charkov · Pozrieť viac »
Chazari
Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Chazari · Pozrieť viac »
Cherson
Cherson je mesto na juhu Ukrajiny a administratívne centrum Chersonskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Cherson · Pozrieť viac »
Chlieb
Chlieb Rôzne druhy chlebov Predaj baleného chleba v obchode Predaj nebaleného chleba v obchode Chlieb patrí k základným potravinám, ktoré sa pripravujú pečením, parením alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody.
Nový!!: Dejiny Ruska a Chlieb · Pozrieť viac »
Dánsko
Mapa Dánska z roku 1890 Dánsko, dlhý tvar Dánske kráľovstvo, je severský štát v severnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dánsko · Pozrieť viac »
Dejiny Ukrajiny
Tento článok je o dejinách Ukrajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dejiny Ukrajiny · Pozrieť viac »
Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)
Bitka na Kulikovskom poli (1380) Dmitrij Ivanovič Donský (* 12. október 1350, Moskva† 19. máj 1389, tamže) bol knieža moskovský a veľký knieža vladimirský.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dmitrij (Moskovské kniežatstvo) · Pozrieť viac »
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Dmitrij Anatolievič Medvedev (* 14. september 1965, Leningrad, ZSSR) je ruský politik.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dmitrij Anatolievič Medvedev · Pozrieť viac »
Dnester
Dnester je rieka dlhá.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dnester · Pozrieť viac »
Dobrič (oblasť)
Dobrič je oblasť na severovýchode Bulharska pri pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dobrič (oblasť) · Pozrieť viac »
Don
Don je rieka v európskej časti Ruskej federácie, prameniaca na juh od Moskvy v meste Novomoskovsk a vlievajúca sa do Azovského mora pri meste Rostov nad Donom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Don · Pozrieť viac »
Drážďany
Drážďany sú hlavné a druhé najväčšie mesto a mestský okres v nemeckej spolkovej krajine Sasko.
Nový!!: Dejiny Ruska a Drážďany · Pozrieť viac »
Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku
Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku sa odohrala v dňoch 21.–26. augusta 1877 medzi rusko-bulharskou armádou na jednej strane a tureckou armádou na strane druhej.
Nový!!: Dejiny Ruska a Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku · Pozrieť viac »
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Nový!!: Dejiny Ruska a Druhá svetová vojna · Pozrieť viac »
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Dunaj · Pozrieť viac »
Edirne
Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.
Nový!!: Dejiny Ruska a Edirne · Pozrieť viac »
Estónska sovietska socialistická republika
Estónska sovietska socialistická republika (skrátene Estónska SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu, obývaná prevažne Estóncami (v roku 1989 tvorili už len 62 % obyvateľov, kým Rusi 30 %).
Nový!!: Dejiny Ruska a Estónska sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Estónsko
Estónsko, 1920 – 1940 Estónsky parlament v Tallinne Estónsko, dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia a najmenšia z pobaltských krajín.
Nový!!: Dejiny Ruska a Estónsko · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Dejiny Ruska a Európa · Pozrieť viac »
Fínsko
Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, (vo fínčine Suomen tasavalta, vo švédčine Republiken Finland) je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý obmýva Baltské more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Fínsko · Pozrieť viac »
Februárová revolúcia (1917)
Demonštrácia vo februári 1917 Februárová revolúcia predstavuje prvú etapu revolučných udalostí v Rusku, ktoré sa vystupňovali na začiatku marca 1917 (Ruská revolúcia).
Nový!!: Dejiny Ruska a Februárová revolúcia (1917) · Pozrieť viac »
Federácia
Mapa štátov sveta. Federácie sú vyznačené zelenou farbou. unitárne štáty modrou farbou. Federácia je štátny útvar zložený z viacerých autonómnych štátov spojených na základe ústavy, ktorá zriaďuje spoločné, najvyššie orgány pre vnútorné aj vonkajšie veci, ako aj vzťahy medzi nimi a orgánmi jednotlivých štátnych celkov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Federácia · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Francúzsko · Pozrieť viac »
Francis Gary Powers
Francis Gary Powers (* 17. august 1929, Jenkins – † 1. august 1977, Los Angeles) bol americký pilot, ktorého počas studenej vojny zostrelili nad Sovietskym zväzom pri prieskumnom lete s výškovým špionážnym lietadlom Lockheed U-2 v službách CIA.
Nový!!: Dejiny Ruska a Francis Gary Powers · Pozrieť viac »
Galac
Galac je municípium vo východnom Rumunsku a hlavné mesto rovnomennej župy pri brehu Dunaja.
Nový!!: Dejiny Ruska a Galac · Pozrieť viac »
Gediminas
Gediminas (* 1275 – † 1341) bol v rokoch 1316–1341 litovským veľkokniežaťom, prvým z dynastie Jagelovcov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Gediminas · Pozrieť viac »
Genocída (právo)
Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin.
Nový!!: Dejiny Ruska a Genocída (právo) · Pozrieť viac »
Giurgiu
Giurgiu je mesto v Rumunsku, ktoré je administratívnym centrom rovnomennej župy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Giurgiu · Pozrieť viac »
Glasnosť
Glasnosť bola sprievodným atribútom perestrojky.
Nový!!: Dejiny Ruska a Glasnosť · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Dejiny Ruska a Grécko · Pozrieť viac »
Grigorij Alexandrovič Poťomkin
Knieža Grigorij Alexandrovič Poťomkin-Tavričeski (v slovenčine často nepresne Potemkin; * 11. október 1739 – † 16. október 1791) bol ruský vojvodca, štátnik, šľachtic a obľúbenec Kataríny II. Kataríninu priazeň si získal za pomoc pri jej prevrate v 1762 a neskôr vynikol ako vojvodca v rusko-tureckej vojne (1768 – 1774).
Nový!!: Dejiny Ruska a Grigorij Alexandrovič Poťomkin · Pozrieť viac »
Grigorij Jefimovič Rasputin
Grigorij Jefimovič Rasputin (* 22. január greg /10. január jul 1869, Pokrovskoje, Rusko – † 30. decembergreg /17. december jul 1916, Petrohrad, Rusko) bol ruský mystik, ktorý mal veľký vplyv na posledných ruských vládcov z dynastie Romanovcov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Grigorij Jefimovič Rasputin · Pozrieť viac »
Gruzínci
Gruzínci sú národ, ktorý obýva hlavne územie Gruzínska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Gruzínci · Pozrieť viac »
Gruzínska sovietska socialistická republika
Gruzínska sovietska socialistická republika bola jedna z pätnástich republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Gruzínska sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Gruzínsko
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Gruzínsko · Pozrieť viac »
Halič
Halič môže znamenať.
Nový!!: Dejiny Ruska a Halič · Pozrieť viac »
Hamburg
Hamburg je po Berlíne druhé najväčšie mesto Nemecka, spolková krajina vo forme mestského štátu a prístav.
Nový!!: Dejiny Ruska a Hamburg · Pozrieť viac »
Harry S. Truman
Harry S. Truman (* 8. máj 1884, Lamar, Missouri – † 26. december 1972, Kansas City, Missouri) bol 34.
Nový!!: Dejiny Ruska a Harry S. Truman · Pozrieť viac »
Holandsko
Holandsko (holandsky) je hlavná zo 4 krajín Holandského kráľovstva.
Nový!!: Dejiny Ruska a Holandsko · Pozrieť viac »
Hyperinflácia
Hyperinflácia v Argentíne 10 milionová nemecká bankovka z 1923 Hyperinflácia je extrémny prípad inflácie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Hyperinflácia · Pozrieť viac »
Igor I. (Kyjevská Rus)
Igor bol vládca Kyjevskej Rusi v rokoch 912- 945.
Nový!!: Dejiny Ruska a Igor I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Industrializácia
Industrializácia alebo spriemyselňovanie môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Industrializácia · Pozrieť viac »
Inflácia
Inflácia môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Inflácia · Pozrieť viac »
Iona Emmanuilovič Jakir
Iona Emmanuilovič Jakir (rus. Ио́на Эммануи́лович Яки́р; * 15. august 1896, Kišiňov, Moldavsko - † 12. jún 1937, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky generál a vojenský teoretik, židovského pôvodu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Iona Emmanuilovič Jakir · Pozrieť viac »
Irán
Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Irán · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Istanbul · Pozrieť viac »
Ivan IV.
Ivan IV.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ivan IV. · Pozrieť viac »
Izmajil
Izmajil (v minulosti Тучков – Tučkov; alebo Smil) je historické mesto v regióne Budžak, v dnešnej Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Izmajil · Pozrieť viac »
Jakutsk
Jakutsk (rus. Яку́tск) je mesto v Rusku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jakutsk · Pozrieť viac »
Jaltská konferencia
Jalte Jaltská konferencia bola jedným zo stretnutí hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva (Roosevelta, Churchilla a Stalina) počas druhej svetovej vojny, ktoré sa konalo medzi 4. a 11. februárom 1945.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jaltská konferencia · Pozrieť viac »
Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jaroslav I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Jasy
Jasy je municípium v severovýchodnom Rumunsku. Podľa sčítania z roku 2011 malo 290 422 obyvateľov (štvrté najľudnatejšie mesto v Rumunsku). Metropolitná oblasť mesta Jasy mala v roku 2018 približne 500 000 obyvateľov a po Bukurešti je druhou najľudnatejšou v Rumunsku. Jasy bolo hlavným mesto Moldavského kniežatstva od 16. storočia do roku 1861 a dočasne aj Rumunského kráľovstva počas prvej svetovej vojny. Nachádza sa tu najstaršia Rumunská univerzita Universitatea Alexandru Ioan Cuza a prvá rumunská technická vysoká škola Universitatea Tehnică Gheorghe Asachi din Iași. Predstavuje najvýznamnejšie univerzitné mesto v krajine, nachádza sa tu 5 univerzít alebo vysokých škôl. Žije tu asi 60 000 študentov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jasy · Pozrieť viac »
Ján I. (Uhorsko)
Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Uhorsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského (* 1434, † 1499) a Hedvigy Tešínskej.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ján I. (Uhorsko) · Pozrieť viac »
Jekaterinburg
Jekaterinburg (rus. Екатеринбург) je štvrté najväčšie mesto v Rusku po Moskve, Petrohrade a Novosibirsku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jekaterinburg · Pozrieť viac »
Jemelian Ivanovič Pugačov
Jemelian Ivanovič Pugačov (* cca 1742 – † 21. január 1775, Moskva, Rusko) bol donský kozák, vedúca osobnosť roľníckeho povstania v Ruskom impériu v rokoch 1773 – 1775, počas vlády Kataríny Veľkej.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jemelian Ivanovič Pugačov · Pozrieť viac »
Jerevan
Jerevan s horou Ararat v pozadí Jerevan je hlavné mesto Arménska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jerevan · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Dejiny Ruska a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Jurij Alexejevič Gagarin
Jurij Alexejevič Gagarin (* 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jurij Alexejevič Gagarin · Pozrieť viac »
Jurij Vladimirovič Andropov
Jurij Vladimirovič Andropov (* 15. jún 1914 – † 9. február 1984) bol sovietsky politik a najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu a predseda prezídia Najvyššieho sovietu od 12. novembra 1982 až do svojej smrti o šestnásť mesiacov neskôr.
Nový!!: Dejiny Ruska a Jurij Vladimirovič Andropov · Pozrieť viac »
Kama
Kama (Kama, udm. Кам, Kam) je rieka v európskej časti Ruska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kama · Pozrieť viac »
Karélia
Karélia (po karelsky a po fínsky Karjala, rusky Карелия alebo Кoрелa, po švédsky Karelen) je všeobecné označenie pre krajinu Karelov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Karélia · Pozrieť viac »
Kars
Kars môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kars · Pozrieť viac »
Kaspické more
thumb Volgy z vesmíru Mapa Kaspického mora obsahujúca niektoré sídla na pobreží, žlto vyznačené je povodie Kaspického mora Surikov) Kaspické more (po rusky Каспийское mоpe alebo Каспий, po perzsky دریای مازندران, po azerbajdžansky Xəzər dənizi, po kazašsky Каспий теңізі, po turkménsky Hazar deňizi, po grécky Kaspion pelagos, po latinsky Caspium Маrе) je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more – súčasť Tethys).
Nový!!: Dejiny Ruska a Kaspické more · Pozrieť viac »
Katarína II. (Rusko)
Katarína II., nazývaná Veľká (rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín, Prusko – † 17. november 1796, Petrohrad, Rusko) bola ruská imperátorka („cárovná“) z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Katarína II. (Rusko) · Pozrieť viac »
Kaukaz
Kaukaz môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kaukaz · Pozrieť viac »
Kazašská sovietska socialistická republika
Kazašská sovietska socialistická republika, skrátene Kazachstan (kaz.: Қазақ Кеңестік Социалистік Республикасы, Qazaq Keñestik Socïalïstik Respwblïkası; rus. Казахская Советская Социалистическая Республика; iné názvy: Kazašská SSR, skr. KSSR, Kazašská republika, Kazašská socialistická republika, neformálne: Sovietsky Kazachstan), bola jednou z republík Sovietskeho zväzu v rokoch 19361991.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kazašská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Kazaň
Kazaň je mesto v európskej časti Ruska na ľavom brehu rieky Volgy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kazaň · Pozrieť viac »
Kazachstan
Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii sčasti vo Východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kazachstan · Pozrieť viac »
Kirgizsko
Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kirgizsko · Pozrieť viac »
Kolektivizácia v Sovietskom zväze
Členovia komsomolu rekvirujú úrodu ukrajinskému roľníkovi, ktorý ju pred nimi skrýval na cintoríne. Kolektivizácia v Sovietskom zväze prebiehala ako proces spájania drobných roľníckych hospodárstiev do kolektívnych družstiev tzv.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kolektivizácia v Sovietskom zväze · Pozrieť viac »
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Komunistická strana Sovietskeho zväzu (skratka KSSZ; v staršom pravopise: Komunistická strana Sovietskeho sväzu, skratka KSSS;, skratka rus. КПСС – KPSS; staršie názvy pozri nižšie), bola krajne ľavicová, marxisticko-leninistická politická strana pôsobiaca v Ruskom impériu a Sovietskom zväze.
Nový!!: Dejiny Ruska a Komunistická strana Sovietskeho zväzu · Pozrieť viac »
Konštantín VII.
Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.
Nový!!: Dejiny Ruska a Konštantín VII. · Pozrieť viac »
Konstantin Ustinovič Černenko
Konstantin Ustinovič Černenko (* 24. september 1911† 10. marec 1985) bol sovietsky politik a najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu len trinásť mesiacov v období od 13. februára 1984, keď nahradil Jurija Andropova, až do svojej smrti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Konstantin Ustinovič Černenko · Pozrieť viac »
Krasnojarsk
Krasnojarsk je tretie najväčšie mesto na Sibíri (v užšom slova zmysle) a administratívne centrum Krasnojarského kraja v Rusku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Krasnojarsk · Pozrieť viac »
Kronštadtská vzbura
Kronštadtská vzbura alebo Kronštadtské povstanie bola vzbura anarchokomunistických námorníkov z Kronštadtu, námornej základne blízko Petrohradu, v marci 1921.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kronštadtská vzbura · Pozrieť viac »
Krym
Krym môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Krym · Pozrieť viac »
Krym (polostrov)
Krym (- Krym, - Krym) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Krym (polostrov) · Pozrieť viac »
Krymský chanát
Krymský chanát (mapa, rok 1600) Krymský chanát bol krymskotatársky štátny útvar existujúci v rokoch 1443 až 1783 na území Krymského polostrova, časti Kubáni pobrežia Azovského a severného pobrežia Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Krymský chanát · Pozrieť viac »
Kubánska raketová kríza
Američanmi získaný letecký záber na raketovú základňu na Kube, 27. október 1962 Kubánska raketová kríza (iné názvy kubánska kríza, karibská kríza) je jedna z podstatných kapitol studenej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kubánska raketová kríza · Pozrieť viac »
Kulak
kolchozu“ zosmiešňujúco vyobrazujúci vrstvu kulakov ako nebezpečný spoločenský element. Kulak (.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kulak · Pozrieť viac »
Kult osobnosti
Mao Ce-Tung, vstup do Zakázaného mesta Kult osobnosti je neprirodzené zveličovanie vlastností (v krajnom prípade aj nadprirodzených) a zásluh osobnosti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kult osobnosti · Pozrieť viac »
Kumáni
Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni) môžu byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kumáni · Pozrieť viac »
Kurská bitka
Kurská bitka (iné názvy: bitka o Kursk, bitka pri Kursku, bitka v Kurskom oblúku, operácia Citadela; po nemecky Unternehmen Zitadelle) bola významná bitka na východnom fronte počas 2. svetovej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kurská bitka · Pozrieť viac »
Kyjev
Kyjev (do roku 1966: Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kyjev · Pozrieť viac »
Kyjevská Rus
Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus. Киевская Русь; biel. Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v 9.11. storočí konštituoval v slovanskom prostredí východnej Európy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Kyjevská Rus · Pozrieť viac »
Leonid Iľjič Brežnev
Leonid Iľjič Brežnev (* 19. december 1906, Kamenskoje (dnes Kamianske, Ukrajina) – † 10. november 1982, Moskva) bol sovietsky politik ruskej národnosti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Leonid Iľjič Brežnev · Pozrieť viac »
Litovci
Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Litovci · Pozrieť viac »
Litva
Mapa Litvy Fyzická mapa Litvy Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Litva · Pozrieť viac »
Livónsko
Livónsko (po lotyšsky: Livonija (Vidzeme), po estónsky: Liivimaa, po litovsky: Livonija, po nemecky: Livland, po poľsky: Inflanty, po rusky: Лифляндия) je historické územie a historický štát na území dnešného Lotyšska a Estónska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Livónsko · Pozrieť viac »
Lockheed U-2
Lockheed U-2 je americké prieskumné lietadlo, vyvinuté v 50. rokoch.
Nový!!: Dejiny Ruska a Lockheed U-2 · Pozrieť viac »
Lotyšská sovietska socialistická republika
Lotyšská sovietska socialistická republika (skrátene Lotyšská SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu, obývaná prevažne Lotyšmi (v roku 1989 tvorili už len 52 % obyvateľov, kým Rusi 34 %).
Nový!!: Dejiny Ruska a Lotyšská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Lotyšsko
Lotyšsko, lotyšsky:, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín.
Nový!!: Dejiny Ruska a Lotyšsko · Pozrieť viac »
Mariupoľ
Mariupoľ je prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori v Doneckej oblasti v juhovýchodnej Ukrajine.
Nový!!: Dejiny Ruska a Mariupoľ · Pozrieť viac »
Melitopoľ
Melitopoľ je druhé najväčšie mesto Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny; 158 600 obyvateľov (2007); stredisko Melitopoľského rajónu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Melitopoľ · Pozrieť viac »
Menševizmus
Menševizmus bol smer v Sociálnodemokratickej robotníckej strane Ruska, ktorý sa sformoval v roku 1903, od roku 1912 sa stal samostatnou stranou, po Februárovej revolúcii v roku 1917 bol druhou najväčšou stranou (po eseroch).
Nový!!: Dejiny Ruska a Menševizmus · Pozrieť viac »
Michail Illarionovič Kutuzov
Michail Illarionovič Kutuzov (16. september 1747, Petrohrad, Rusko – 28. apríla 1813, Bolesławiec, Sliezsko, dnešné Poľsko), celým menom Michail Illarionovič Goleniščev-Kutuzov, najjasnejšie knieža Goleniščev-Kutuzov-Smolenskij (rusky Михаи́л Илларио́нович Голени́щев-Куту́зов, светле́йший князь Голени́щев-Куту́зов-Смоле́нский) bol významný ruský vojvodca z obdobia Napoleonských vojen.
Nový!!: Dejiny Ruska a Michail Illarionovič Kutuzov · Pozrieť viac »
Michail Nikolajevič Tuchačevskij
Michail Nikolajevič Tuchačevskij (* 16. február 1893 – † 12. jún 1937) bol ruský a neskôr sovietsky armádny dôstojník a veliteľ.
Nový!!: Dejiny Ruska a Michail Nikolajevič Tuchačevskij · Pozrieť viac »
Michail Sergejevič Gorbačov
Michail Sergejevič Gorbačov (* 2. marec 1931, Privoľnoje – † 30. august 2022, Moskva) bol sovietsky komunistický politik.
Nový!!: Dejiny Ruska a Michail Sergejevič Gorbačov · Pozrieť viac »
Mikuláš I. (Rusko)
Mikuláš I. alebo aj Mikuláš I. Pavlovič (* 6. júl (25. jún podľa juliánskeho kalendára) 1796, Cárske Selo, Ruské impérium – † 2. marec (18. február podľa juliánskeho kalendára) 1855, Petrohrad) bol ruský cár od roku 1825 a posledný poľský kráľ.
Nový!!: Dejiny Ruska a Mikuláš I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Mikuláš II. (Rusko)
Mikuláš II. (rodné meno Nikolaj Alexandrovič Romanov;; * 18. máj 1868, Carskoje Selo† 17. júl 1918, Jekaterinburg) bol posledný ruský imperátor (20. október 189415. marec 1917; skráteným oficiálnym titulom Z milosti Božej, Mikuláš II., všeruský Imperátor a Samovládca), titulárny poľský kráľ (18941915) a fínske veľkoknieža (18941917).
Nový!!: Dejiny Ruska a Mikuláš II. (Rusko) · Pozrieť viac »
Možajsk
Možajsk je mesto v Rusku, najzápadnejšie mesto v Moskovskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Možajsk · Pozrieť viac »
Moldavská sovietska socialistická republika
Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moldavská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moldavsko · Pozrieť viac »
Moskovská Rus
Moskovská Rus (rus.: Московская Русь – Moskovskaja Rus, Московия – Moskovija) alebo Moskovský štát je názov ruského štátu s centrom v Moskve vzťahujúci sa na obdobie od konca 15.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moskovská Rus · Pozrieť viac »
Moskovské veľkokniežatstvo
220px Moskovské veľkokniežatstvo (po rusky: Великое московское княжество) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Ruska od polovice 14.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moskovské veľkokniežatstvo · Pozrieť viac »
Moskovský kremeľ
Moskovský kremeľ alebo Kremeľ, je stredoveká mestská pevnosť v Moskve.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moskovský kremeľ · Pozrieť viac »
Moskva
Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Moskva · Pozrieť viac »
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Nový!!: Dejiny Ruska a Napoleon Bonaparte · Pozrieť viac »
Náhorný Karabach
Náhorný Karabach (z rus.; termín vznikol začiatkom 20. rokov 20. storočia) môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Náhorný Karabach · Pozrieť viac »
Nórčina
Nórčina je severogermánsky jazyk.
Nový!!: Dejiny Ruska a Nórčina · Pozrieť viac »
Neman (rieka)
Neman je najdlhšia a najvodnatejšia rieka Hrodnianskej oblasti Bieloruska a Litvy s prietokom /sek (v Bielorusku /sek).
Nový!!: Dejiny Ruska a Neman (rieka) · Pozrieť viac »
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Nemci · Pozrieť viac »
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Nový!!: Dejiny Ruska a Nemecko · Pozrieť viac »
Neva
Neva je rieka v európskej časti Ruska, pretekajúca Petrohradom, vytekajúca z Ladožského jazera.
Nový!!: Dejiny Ruska a Neva · Pozrieť viac »
Nevoľníctvo
Patent o zrušení nevoľníctva v Habsburskej monarchii Nevoľníctvo je zostrená forma poddanstva roľníkov, vyskytujúca sa v Európe spravidla jednak v stredoveku (prvé nevoľníctvo) a jednak v novoveku do 18./19. storočia (druhé nevoľníctvo).
Nový!!: Dejiny Ruska a Nevoľníctvo · Pozrieť viac »
Nikita Sergejevič Chruščov
Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.
Nový!!: Dejiny Ruska a Nikita Sergejevič Chruščov · Pozrieť viac »
Nikopolis
Nikopolis (Nikopolis) môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Nikopolis · Pozrieť viac »
Novgorod
Novgorod môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Novgorod · Pozrieť viac »
Občan
Občan (od obec, čo je zo staroslov. obъštъ – spoločný) je príslušník štátu alebo obce.
Nový!!: Dejiny Ruska a Občan · Pozrieť viac »
Odesa
Odesa je mesto v Odeskej oblasti Ukrajiny, na brehu Odeského zálivu Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Odesa · Pozrieť viac »
Oka
Oka môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Oka · Pozrieť viac »
Októbrová revolúcia
Červené gardy v Petrohrade, jeseň 1917.Októbrová revolúcia (iné názvy: boľševická revolúcia, červený október; komunistami používaný názov: Veľká októbrová socialistická revolúcia) bol ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (25. október podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil).
Nový!!: Dejiny Ruska a Októbrová revolúcia · Pozrieť viac »
Oleg (Kyjevská Rus)
Oleg, prezývaný Múdry (* 879 – † 912), bol knieža Rusi, Rurikov príbuzný a jeho následník.
Nový!!: Dejiny Ruska a Oleg (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Operácia Bagration
Operácia Bagration (po) alebo Bieloruská ofenzíva bola jednou z najdôležtejších ofenzívnych operácii na východnom fronte počas druhej svetovej vojny v lete 1944.
Nový!!: Dejiny Ruska a Operácia Bagration · Pozrieť viac »
Organizácia Spojených národov
Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.
Nový!!: Dejiny Ruska a Organizácia Spojených národov · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Ruska a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Pakt Ribbentrop-Molotov
Molotov (sediaci) pri podpisovaní zmluvy. V pozadí Stalin a vedľa neho (za Molotovom) Ribbentrop. Moskva, 23. august 1939 Pakt Ribbentrop - Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Hitler - Stalin bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR) vedeným Stalinom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pakt Ribbentrop-Molotov · Pozrieť viac »
Palestína
Palestína môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Palestína · Pozrieť viac »
Paríž
Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.
Nový!!: Dejiny Ruska a Paríž · Pozrieť viac »
Parlament
Britský parlament v Londýne Parlament je najvyšší zastupiteľský orgán a súčasne základný orgán zákonodarnej moci, ktorý má podobu zhromaždenia poslancov v novovekých republikách a parlamentných monarchiách.
Nový!!: Dejiny Ruska a Parlament · Pozrieť viac »
Partizánska vojna
Partizánska vojna alebo gerila (špan. guerrilla) alebo drobná vojna je forma vedenia ozbrojeného konfliktu, ktorá sa väčšinou vyhýba veľkým bitkám, ale sústredí sa na menšie prepadové akcie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Partizánska vojna · Pozrieť viac »
Pavel Stepanovič Nachimov
Pavel Stepanovič Nachimov (* 5. júl 1802, Gorodok, Smolenská gubernia, Ruská ríša – † 12. júl 1855, Sevastopoľ, Ruská ríša) bol ruský admirál, jeden z najznámejších veliteľov v histórii Ruského námorníctva.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pavel Stepanovič Nachimov · Pozrieť viac »
Pavol I. (Rusko)
Pavol I. (* 1. október 1754, Petrohrad, Rusko – † 23. marec 1801, Petrohrad) bol ruský cár v rokoch 17961801 a veľmajster Rádu maltézskych rytierov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pavol I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Pečenehovia
Pečenehovia (príd. meno znie pečenežský, nie pečenehský) alebo (skôr nesprávne, ale často) Pečenegovia bol kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pečenehovia · Pozrieť viac »
Peržania
Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.
Nový!!: Dejiny Ruska a Peržania · Pozrieť viac »
Perestrojka
Perestrojka (rus.) je pôvodom ruské slovo označujúce ekonomické reformy z júna 1987 v Sovietskom zväze.
Nový!!: Dejiny Ruska a Perestrojka · Pozrieť viac »
Perzia
Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.
Nový!!: Dejiny Ruska a Perzia · Pozrieť viac »
Peter Veľký
Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovovcov (* 9. jún 1672, Moskva, Ruské cárstvo – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.
Nový!!: Dejiny Ruska a Peter Veľký · Pozrieť viac »
Petrohrad
Petrohrad (-slovenský normovaný názov;; do roku 1991 Leningrad; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Petrohrad · Pozrieť viac »
Pilos
4. stor. pred Kr. Pilos bola antická mužská čiapka.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pilos · Pozrieť viac »
Piotr Arkadievič Stolypin
Piotr Arkadievič Stolypin (* 2. (14.) apríl 1862, Drážďany, Saské kráľovstvo, Nemecký spolok† 5. (18.) september 1911, Kyjev, Ruská ríša) bol ruský politik, reformátor a štátnik.
Nový!!: Dejiny Ruska a Piotr Arkadievič Stolypin · Pozrieť viac »
Pleven (mesto)
Pleven (po bulharsky Плевен) je 7.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pleven (mesto) · Pozrieť viac »
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Nový!!: Dejiny Ruska a Poľsko · Pozrieť viac »
Pobaltie
Pobaltie alebo Pobaltsko alebo novšie aj (po)baltský región môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pobaltie · Pozrieť viac »
Poddanstvo
Poddanstvo (príslušná podriadená osoba sa nazýva poddaný, príslušná vlastnosť poddanosť) môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Poddanstvo · Pozrieť viac »
Poliaci
Poliaci (jednotné číslo v muž. rode Poliak, v ženskom rode Poľka; po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Poliaci · Pozrieť viac »
Postupimská konferencia
Josif Stalin) Postupimská konferencia (kódové meno Terminal) bola konferencia, ktorá sa konala v nemeckom meste Postupim (neďaleko Berlína) od 17. júla do 2. augusta 1945.
Nový!!: Dejiny Ruska a Postupimská konferencia · Pozrieť viac »
Povolžie
Povodie rieky Volga. Povolžie je v širšom zmysle povodie rieky Volga.
Nový!!: Dejiny Ruska a Povolžie · Pozrieť viac »
Pražská jar
Ceauşescova vláda bola od začiatku ostro proti okupácii. Na tejto fotografii ju rumunská komunistická vláda oficiálne odsudzuje. Helsinkách Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pražská jar · Pozrieť viac »
Pravoslávie
Pravoslávie môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pravoslávie · Pozrieť viac »
Prímorský kraj
Poloha kraja Prímorský kraj (geograficky Prímorie) je kraj v Ruskej federácii na ruskom Ďalekom východe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Prímorský kraj · Pozrieť viac »
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).
Nový!!: Dejiny Ruska a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia) · Pozrieť viac »
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »
Pskov
Pskov (est. Pihkva) je ruské mesto v Severozápadnom federálnom okruhu blízko hraníc s Estónskom a Lotyšskom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Pskov · Pozrieť viac »
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »
Ropa
Ropa Ropa je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné)Lintnerová, O. 2009: Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s..
Nový!!: Dejiny Ruska a Ropa · Pozrieť viac »
Rostov nad Donom
Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rostov nad Donom · Pozrieť viac »
Rovná daň
Rovná daň je druh dane, pri ktorej každý daňovník platí rovnakú daň.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rovná daň · Pozrieť viac »
Rozprávanie o dávnych časoch
Nestor Rozprávanie o dávnych časoch (iné názvy: Povesť dávnych liet, Povesť vremionnych let/Povesť vremennych let (.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rozprávanie o dávnych časoch · Pozrieť viac »
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruština · Pozrieť viac »
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rumunsko · Pozrieť viac »
Rurik I. (Kyjevská Rus)
Rurik (uprostred), spodobnený na novgorodskom pomníku tisícročia Ruska z roku 1862Rurik, (v ruských prameňoch Рюрик, v pôvodnom jazyku Hrorekr), † 878/879, bol legendárnym zakladateľom najstaršej ruskej panovníckej dynastie Rurikovcov, švédsky Varjag, vládca Novgorodu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rurik I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Ruse (mesto)
Ruse je piate najväčšie mesto v Bulharsku, v ktorom žije okolo 175 600 obyvateľov.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruse (mesto) · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rusi · Pozrieť viac »
Ruská občianska vojna
Ruská občianska vojna bol ozbrojený konflikt medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa Ruského impéria, medzi rokmi 1918 a 1922 resp.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruská občianska vojna · Pozrieť viac »
Ruská oslobodenecká armáda
Generál Vlasov na inšpekcii jednotiek Ruskej oslobodeneckej armády v roku 1944 Ruská oslobodenecká armáda v skratke ROA, známa aj ako vlasovci, bola vojenská jednotka sformovaná počas druhej svetovej vojny zo sovietskych vojnových zajatcov, zradcov, kolaborantov ako aj dobrovoľníkov, emigrantov a odporcov komunizmu, bojujúca na strane nacistického Nemecka.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruská oslobodenecká armáda · Pozrieť viac »
Ruská ríša
Ruská ríša alebo Ruské impérium (doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu) bol štátny útvar, resp.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruská ríša · Pozrieť viac »
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika (skratka: RSFSR;; iné názvy pozri dole a pozri aj Sovietske Rusko) bola prvá socialistická krajina na svete.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruská sovietska federatívna socialistická republika · Pozrieť viac »
Ruský chanát
Treťjakovskej galérie. Ruský chanát je hypotetické štátne zriadenie, na čele ktorého stáli Rusi.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruský chanát · Pozrieť viac »
Ruský rubeľ
Jeden ruský rubeľ, vyrobený v roku 1998 Ruský rubeľ je mena v Ruskej federácii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ruský rubeľ · Pozrieť viac »
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rusko · Pozrieť viac »
Rusko-japonská vojna
Rusko-japonská vojna bol vojnový konflikt na Ďalekom východe medzi Ruským impériom a Japonskom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rusko-japonská vojna · Pozrieť viac »
Rusko-ukrajinská vojna
Rusko-ukrajinská vojna, tiež ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine je prebiehajúci ozbrojený konflikt medzi Ruskou Federáciou (a proruskými separatastami) a Ukrajinou.
Nový!!: Dejiny Ruska a Rusko-ukrajinská vojna · Pozrieť viac »
Sachalin
Sachalin je dlhý ostrov ležiaci v severnom Pacifiku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sachalin · Pozrieť viac »
Sanstefanská mierová zmluva
Hranice Bulharska podľa zmluvy Dom, v ktorom bola zmluva podpísaná Sanstefanská predbežná mierová zmluva bola podpísaná medzi Ruskom a Osmanskou ríšou dňa 3. marca 1878 v meste San Stefano (dnes Yeşilköy na území veľkého Istanbulu).
Nový!!: Dejiny Ruska a Sanstefanská mierová zmluva · Pozrieť viac »
Sardínia
Sardínia (tal.: Sardegna, sard. Sardigna, Sardinna alebo Sardinnia) je autonómny administratívny región Talianska ležiaci na rovnomennom ostrove a okolitých menších ostrovoch v Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sardínia · Pozrieť viac »
Sťahovanie národov
náhľad Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568).
Nový!!: Dejiny Ruska a Sťahovanie národov · Pozrieť viac »
Sergej Borisovič Ivanov
Sergej Borisovič Ivanov (* 31. január 1953, Leningrad) je ruský politik.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sergej Borisovič Ivanov · Pozrieť viac »
Sergej Mironovič Kirov
Sergej Mironovič Kirov (narodený ako Sergej Mironovič Kostrikov, * 27. marec 1886, Uržum, Ruská ríša – † 1. december 1934, Leningrad, Sovietsky zväz) bol ruský a sovietsky politik a boľševický revolucionár, významný vplyv získal v 20. a 30. rokoch 20. storočia.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sergej Mironovič Kirov · Pozrieť viac »
Sevastopoľ
Sevastopoľ (rus. aj ukr. Севастополь - Sevastopoľ,, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove Krym, pri pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sevastopoľ · Pozrieť viac »
Severná vojna
Bitka o Poltavu, rok 1709 Severná vojna alebo Veľká severná vojna bol ozbrojený konflikt, ktorý v rokoch 1700 až 1721 prebiehal medzi severnou alianciou, tvorenou Ruským impériom, Dánskom, Nórskom a Saskom a ďalšími krajinami, proti Švédsku, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády v Baltskom mori.
Nový!!: Dejiny Ruska a Severná vojna · Pozrieť viac »
Severný ľadový oceán
Severný ľadový oceán Severný ľadový oceán (zastarano Severné ľadové more/Severné Ľadové more), ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.
Nový!!: Dejiny Ruska a Severný ľadový oceán · Pozrieť viac »
Sibír
       Sibírsky federálny okruh         Geografické vyznačenie Sibíri        Sibír podľa najširšej alebo staršej definície Sibír (-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu; staršie: Sibíria; zastarano: Sibírsko, Sibir, Sibéria) je rozsiahle územie v ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sibír · Pozrieť viac »
Silistra (oblasť)
Silistra je oblasť v Bulharsku na severovýchode krajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Silistra (oblasť) · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Slovania · Pozrieť viac »
Smolensk
Smolensk je historické mesto v európskej časti Ruska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Smolensk · Pozrieť viac »
Smolenská oblasť
Poloha oblasti Smolenská oblasť je oblasť a federálny subjekt Ruskej federácie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Smolenská oblasť · Pozrieť viac »
Smuta
Obraz Sergeja Ivanova - Smutnoe vremia - Obdobie zmätkov (1886), zobrazujúci Tušinský tábor. Obdobie smuty, smuta alebo obdobie zmätkov (rus. Смутное время – Smutnoe vremja.
Nový!!: Dejiny Ruska a Smuta · Pozrieť viac »
Sofia
Sofia je hlavné mesto Bulharska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sofia · Pozrieť viac »
Sovietska intervencia v Afganistane
Sovietska invázia do Afganistanu bola ozbrojená intervencia Sovietskeho zväzu v Afganistane na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti mudžáhidom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sovietska intervencia v Afganistane · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Spoločenstvo nezávislých štátov
bývalý člen SNŠ Spoločenstvo nezávislých štátov alebo skrátene SNŠ ( – Sodružestvo nezavisimych gosudarstv; skratka „CIS“) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu z bývalých zväzových republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Spoločenstvo nezávislých štátov · Pozrieť viac »
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Dejiny Ruska a Srbsko · Pozrieť viac »
Strana socialistov-revolucionárov
Strana socialistov-revolucionárov (z rus.Партия социалистов-революционеров) alebo skrátene eseri (z rus., zo skratky SR.
Nový!!: Dejiny Ruska a Strana socialistov-revolucionárov · Pozrieť viac »
Stredná Ázia
Stredná Ázia Stredná Ázia alebo čiastočné synonymum (pozri nižšie) Centrálna Ázia je rozsiahla vnútrozemská oblasť Ázie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Stredná Ázia · Pozrieť viac »
Studená vojna
Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.
Nový!!: Dejiny Ruska a Studená vojna · Pozrieť viac »
Sumy
Sumy sú mesto na Ukrajine, administratívne centrum Sumskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Sumy · Pozrieť viac »
Suzdaľ
Suzdaľ je mesto v Rusku, administratívne centrum Suzdaľského rajónu Vladimírskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Suzdaľ · Pozrieť viac »
Tadžikistan
Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tadžikistan · Pozrieť viac »
Taktika spálenej zeme
Dohárajúci búrsky dom, zapálený pri odvetných akciách anglických vojsk Taktika spálenej zeme je vojenská taktika aplikovaná najmä počas ústupových bojov, ustupujúcou stranou, prípadne pri taktike rýchlych nájazdov na nepriateľské územie s cieľom úplne a v čo možno najväčšej miere zlikvidovať všetko užitočné, čo by nepriateľ mohol využiť v ďalšom boji.
Nový!!: Dejiny Ruska a Taktika spálenej zeme · Pozrieť viac »
Tallinn
Tallinn (v rokoch 1219 – 1917 Reveľ; 1940 – 1991 po rusky Таллин (Tallin) a Таллинн (Tallinn), nem. Reval, švéd. Reval / Lindanäs, dán. Lyndanise) je hlavné mesto Estónska a najdôležitejší estónsky prístav.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tallinn · Pozrieť viac »
Tartu
Tartu (historické názvy: est. Tarbatu; nem. a švéd. Dorpat, Dörpt; rus. Юрьев (Jurjev), Дерпт (Derpt); lotyš. Tērbata) je druhé najväčšie mesto v Estónsku, nachádzajúce sa na juhovýchode krajiny, od hlavného mesta Tallinn.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tartu · Pozrieť viac »
Tatár
Tatár môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tatár · Pozrieť viac »
Tatársko (republika)
Vlajka Poloha Tatársko, dlhý tvar Tatárska republika, je republika Ruskej federácie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tatársko (republika) · Pozrieť viac »
Teheránska konferencia
Churchill v Teheráne Teheránska konferencia (kódové meno Eureka) bolo vôbec prvé stretnutie hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Teheránska konferencia · Pozrieť viac »
Tichý oceán
Tichý oceán Tichý oceán (hovorovo Pacifik) je najväčší oceán Zeme.
Nový!!: Dejiny Ruska a Tichý oceán · Pozrieť viac »
Trumanova doktrína
americký prezident Harry S. Truman Trumanova doktrína bola vyhlásená 12. marca 1947 americkým prezidentom Harrym Trumanom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Trumanova doktrína · Pozrieť viac »
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Turci · Pozrieť viac »
Turecká ríša
Turecká ríša alebo ríša Turkov môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Turecká ríša · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Turecko · Pozrieť viac »
Turkménsko
Turkménsko (–normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu: Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Turkménsko · Pozrieť viac »
Ugrofíni
Ugrofíni sú národy a národnosti, ktorých jazyky patria do ugrofínskej vetvy uralskej jazykovej rodiny: Maďari, Fíni, Kareli, Estónci, Laponci, Mordvania, Marijčania, Udmurti, Komijčania, Chantovia, Vepsovia, Mansovia a Ižorči.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ugrofíni · Pozrieť viac »
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ukrajina · Pozrieť viac »
Ukrajinská sovietska socialistická republika
Ukrajinská sovietska socialistická republika (skrátene: Ukrajinská SSR) bola jednou z pätnástich zväzových republík Sovietskeho zväzu, obývaná hlavne Ukrajincami.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ukrajinská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Ural
Ural môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Ural · Pozrieť viac »
Uzbekistan
Mapa Uzbekistanu Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii.
Nový!!: Dejiny Ruska a Uzbekistan · Pozrieť viac »
Varšava
http://www.rozklad-pkp.pl/pl/terminal/warszawa-centralna ''Warszawa Centralna'' - hlavná vlaková stanica Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Varšava · Pozrieť viac »
Varjagovia
Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Varjagovia · Pozrieť viac »
Vasilij Konstantinovič Bľucher
Vasilij Konstantinovič Bľucher (* 19. november 1890, Barščinka – † 9. november 1938, Moskva) bol sovietsky vojvodca, jeden z prvých piatich maršalov Sovietskeho zväzu (1935).
Nový!!: Dejiny Ruska a Vasilij Konstantinovič Bľucher · Pozrieť viac »
Východná Európa
Východná Európa Východná Európa je rôzne definovaný európsky región.
Nový!!: Dejiny Ruska a Východná Európa · Pozrieť viac »
Východná Rumélia
Východná Rumélia bola autonómna oblasť Osmanskej ríše na Balkáne v rokoch 1878 – 1885.
Nový!!: Dejiny Ruska a Východná Rumélia · Pozrieť viac »
Východoeurópska nížina
Približné vymedzenie nížiny Východoeurópska nížina (staršie názvy: Ruská nížina, Ruská rovina, Východoeurópska rovina; po rusky Vostočno-Evropejskaja ravnina) je rozsiahla nížina (rovina) v európskej časti Ruska, v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Bielorusku, na Ukrajine a v Poľsku.
Nový!!: Dejiny Ruska a Východoeurópska nížina · Pozrieť viac »
Veľká Británia
Veľká Británia alebo skrátene (nepresne) Británia môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Veľká Británia · Pozrieť viac »
Veľký teror
Verdikt tzv. Trojky UNKVD Kalininskej oblasti, 27. decembra 1937 odsudzujúci Piotra Konstantinoviča Zinovieva (nar. 1894) na trest smrti zastrelením. Za agitáciu zameranú na podkopanie sovietskej vlády, šírenie provokatívnych fám o konci sovietskej moci a obnovení kapitalizmu. Veľký teror alebo veľká čistka alebo hovorovo ježovščina je označenie pre obdobie najmasovejších stalinských represií v ZSSR v rokoch 1937 - 1938.
Nový!!: Dejiny Ruska a Veľký teror · Pozrieť viac »
Veneti
Veneti môžu byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Veneti · Pozrieť viac »
Viazma
Viazma je mesto v Rusku, administratívne centrum Viazemského okresu, nachádzajúceho sa vo východnej časti Smolenskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Ruska a Viazma · Pozrieť viac »
Vikingovia
Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikinskými nájazdmi. Vikingovia (iné názvy: staršie Vichingovia, Normani, Severogermáni) sú všetci Germáni zo Škandinávie a Dánska (t.j. predkovia najmä dnešných Nórov, Švédov a Dánov) od konca 8.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vikingovia · Pozrieť viac »
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Viktor Fedorovyč Janukovyč (* 9. júl 1950, Jenakijeve, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina)) je ukrajinský politik, premiér (2002 - 2005, 2006 - 2007) a bývalý prezident Ukrajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Viktor Fedorovyč Janukovyč · Pozrieť viac »
Viliam I. (Nemecko)
Viliam I. (celým menom Viliam Fridrich Ľudovít von Hohenzollern) (* 22. marec 1797, Berlín, Prusko – † 9. marec 1888, Berlín) bol pruský kráľ a nemecký cisár.
Nový!!: Dejiny Ruska a Viliam I. (Nemecko) · Pozrieť viac »
Viljandi
Viljandi je estónske mesto ležiace v južnej časti krajiny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Viljandi · Pozrieť viac »
Visla
Visla je najväčšia rieka v Poľsku; dĺžka 1047 km, povodie.
Nový!!: Dejiny Ruska a Visla · Pozrieť viac »
Visliansko-odrianska operácia
Visliansko-odrianska operácia bola útočná operácia sovietskych vojsk na pravom krídle východného frontu počas druhej svetovej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Visliansko-odrianska operácia · Pozrieť viac »
Vladimír (Rusko)
Vladimír je hlavné mesto Vladimírskej oblasti v strednej časti európskeho Ruska, na ľavom brehu rieky Kľazmy, približne severovýchodne od Moskvy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vladimír (Rusko) · Pozrieť viac »
Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po rusky: Владимир I Святославич) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Staroruského štátu a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Vladimír II. (Kyjevská Rus)
Vladimír II.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vladimír II. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Vladimir Iľjič Lenin
Vladimir Iľjič Lenin, vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (starší prepis: Uľjanov;; * 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vladimir Iľjič Lenin · Pozrieť viac »
Vladimir Vladimirovič Putin
Vladimir Vladimirovič Putin, LL.B., Ph.D (* 7. október 1952, Leningrad) je ruský politik, súčasný prezident a bývalý predseda vlády.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vladimir Vladimirovič Putin · Pozrieť viac »
Vlajka Ruska
Vlajka Ruska Vlajka Ruska je trojfarebná trikolóra tvorená troma vodorovnými pruhmi s rovnakou šírkou bielej, modrej a červenej farby.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vlajka Ruska · Pozrieť viac »
Vlajka Sovietskeho zväzu
Vlajka Sovietskeho zväzu má červený list, v ktorého hornom rohu je skrížený zlatý kosák a kladivo, nad nimi je zlato lemovaná päťramenná hviezda (rovnaké symboly ako na štátnom znaku).
Nový!!: Dejiny Ruska a Vlajka Sovietskeho zväzu · Pozrieť viac »
Volga
Volga (po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou (podľa niektorých odborníkov; pred výstavbou priehrad) najdlhšia rieka Európy.
Nový!!: Dejiny Ruska a Volga · Pozrieť viac »
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska (alebo Okupácia / Začiatok okupácie Československa), komunistickou stranou označovaný aj ako vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú 23 ročnú vojenskú okupáciu československého územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.
Nový!!: Dejiny Ruska a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska · Pozrieť viac »
Vytautas
Vytautas, známy aj ako Vitold, narodený okolo roku 1350, Trakai, Litva – † 27. október 1430, Trakai), veľkolitovské knieža 1401 – 1429 (reálne 1392 – 1429), 1422 – 1423 súčasne i český kráľ, a litovský kráľ (1429 – 1430). Bol synom litovského veľkokniežaťa Kęstutisa, bratanec Vladislava II. Jagela. Keď od kráľa Vladislava II. Jagela nedostal dedičné kniežatstvo trocké, ale iba Podlesie s Grodnom, spolčil sa s križiakmi a v roku 1390 dvakrát zaútočil na Vilnius, mesto však obliehaniu odolalo. V roku 1391 sa Vilniusu podarilo znovu odolať proti útokom veľmajstra Rádu nemeckých rytierov Konrada Wallenroda a Vytautasa. Viedol litovské vojská po boku poľského kráľa Vladislava II. Jagela v bitke pri Grunwalde (1410).
Nový!!: Dejiny Ruska a Vytautas · Pozrieť viac »
Wehrmacht
Nemecká pechota vyráža do útoku na východnom fronte. Wehrmacht bol názov ozbrojených síl nacistického Nemecka používaný od roku 1935 do roku 1945.
Nový!!: Dejiny Ruska a Wehrmacht · Pozrieť viac »
Zakaukazsko
Zakaukazko môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Zakaukazsko · Pozrieť viac »
Zimná vojna
Zimná vojna (fín. talvisota) alebo fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny.
Nový!!: Dejiny Ruska a Zimná vojna · Pozrieť viac »
Zimnica
Zimnica môže byť.
Nový!!: Dejiny Ruska a Zimnica · Pozrieť viac »
Zoznam panovníkov Ruska
Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.
Nový!!: Dejiny Ruska a Zoznam panovníkov Ruska · Pozrieť viac »
Zväzový štát Ruska a Bieloruska
Zväzový štát Ruska a Bieloruska (po rusky: Сою́зное Госуда́рство Росси́и и Белору́ссии, СГРБ), alebo Zväz Ruska a Bieloruska (po rusky: Сою́з Росси́и и Белору́ссии, СРБ) krátky tvar Zväzový štát (po rusky: Сою́зное госуда́рство) a Zväz (po rusky: Сою́з) - niekedy tiež neoficiálne Rusobelia (po rusky: Русобе́лия) — je konfederatívny zväz Ruskej federácie a Bieloruskej republiky s organizovaným jednotným politickým, ekonomickým, vojenským, colným, menovým, súdnym, humanitárnym a kultúrnym priestranstvom.
Nový!!: Dejiny Ruska a Zväzový štát Ruska a Bieloruska · Pozrieť viac »
1. október
* Medzinárodný deň starších ľudí.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1. október · Pozrieť viac »
1. september
* Svetový deň mieru.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1. september · Pozrieť viac »
10. apríl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 10. apríl · Pozrieť viac »
10. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 10. január · Pozrieť viac »
10. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 10. jún · Pozrieť viac »
10. storočie
10.
Nový!!: Dejiny Ruska a 10. storočie · Pozrieť viac »
1036
1036.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1036 · Pozrieť viac »
1054
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1054 · Pozrieť viac »
1068
1068.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1068 · Pozrieť viac »
1093
1093.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1093 · Pozrieť viac »
11. storočie
11.
Nový!!: Dejiny Ruska a 11. storočie · Pozrieť viac »
1111
Spísaná prvá zo Zoborských listín.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1111 · Pozrieť viac »
1113
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1113 · Pozrieť viac »
1132
1132.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1132 · Pozrieť viac »
12. apríl
* Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.
Nový!!: Dejiny Ruska a 12. apríl · Pozrieť viac »
12. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 12. jún · Pozrieť viac »
12. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 12. marec · Pozrieť viac »
12. storočie
12.
Nový!!: Dejiny Ruska a 12. storočie · Pozrieť viac »
1237
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1237 · Pozrieť viac »
1240
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1240 · Pozrieť viac »
1242
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1242 · Pozrieť viac »
13. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 13. júl · Pozrieť viac »
13. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 13. jún · Pozrieť viac »
13. storočie
13.
Nový!!: Dejiny Ruska a 13. storočie · Pozrieť viac »
1303
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1303 · Pozrieť viac »
1349
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1349 · Pozrieť viac »
1380
1380.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1380 · Pozrieť viac »
1394
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1394 · Pozrieť viac »
14. marec
*Tento deň sa považuje za medzinárodný Deň pí.
Nový!!: Dejiny Ruska a 14. marec · Pozrieť viac »
14. storočie
14.
Nový!!: Dejiny Ruska a 14. storočie · Pozrieť viac »
1402
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1402 · Pozrieť viac »
1462
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1462 · Pozrieť viac »
15. storočie
15.
Nový!!: Dejiny Ruska a 15. storočie · Pozrieť viac »
1517
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1517 · Pozrieť viac »
1547
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1547 · Pozrieť viac »
1554
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1554 · Pozrieť viac »
1557
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1557 · Pozrieť viac »
1558
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1558 · Pozrieť viac »
1559
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1559 · Pozrieť viac »
1560
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1560 · Pozrieť viac »
1561
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1561 · Pozrieť viac »
1562
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1562 · Pozrieť viac »
1563
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1563 · Pozrieť viac »
1565
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1565 · Pozrieť viac »
1566
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1566 · Pozrieť viac »
1569
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1569 · Pozrieť viac »
1571
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1571 · Pozrieť viac »
1572
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1572 · Pozrieť viac »
1574
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1574 · Pozrieť viac »
1578
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1578 · Pozrieť viac »
1579
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1579 · Pozrieť viac »
1581
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1581 · Pozrieť viac »
1582
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1582 · Pozrieť viac »
1583
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1583 · Pozrieť viac »
1584
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1584 · Pozrieť viac »
1589
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1589 · Pozrieť viac »
1598
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1598 · Pozrieť viac »
16. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 16. júl · Pozrieť viac »
16. október
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 16. október · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Dejiny Ruska a 16. storočie · Pozrieť viac »
1609
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1609 · Pozrieť viac »
1610
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1610 · Pozrieť viac »
1611
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1611 · Pozrieť viac »
1612
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1612 · Pozrieť viac »
1613
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1613 · Pozrieť viac »
1617
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1617 · Pozrieť viac »
1618
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1618 · Pozrieť viac »
1645
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1645 · Pozrieť viac »
1648
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1648 · Pozrieť viac »
1682
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1682 · Pozrieť viac »
17. júl
*Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR – pamätný deň SR.
Nový!!: Dejiny Ruska a 17. júl · Pozrieť viac »
17. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 17. marec · Pozrieť viac »
17. október
- Medzinárodný deň boja proti chudobe.
Nový!!: Dejiny Ruska a 17. október · Pozrieť viac »
17. september
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 17. september · Pozrieť viac »
17. storočie
17.
Nový!!: Dejiny Ruska a 17. storočie · Pozrieť viac »
1700
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1700 · Pozrieť viac »
1703
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1703 · Pozrieť viac »
1708
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1708 · Pozrieť viac »
1721
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1721 · Pozrieť viac »
1725
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1725 · Pozrieť viac »
1762
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1762 · Pozrieť viac »
1768
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1768 · Pozrieť viac »
1769
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1769 · Pozrieť viac »
1770
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1770 · Pozrieť viac »
1771
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1771 · Pozrieť viac »
1772
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1772 · Pozrieť viac »
1773
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1773 · Pozrieť viac »
1774
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1774 · Pozrieť viac »
1787
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1787 · Pozrieť viac »
1791
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1791 · Pozrieť viac »
1795
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1795 · Pozrieť viac »
1796
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1796 · Pozrieť viac »
18. august
* Medzinárodný deň majákov.
Nový!!: Dejiny Ruska a 18. august · Pozrieť viac »
18. december
* Medzinárodný deň migrantov (OSN).
Nový!!: Dejiny Ruska a 18. december · Pozrieť viac »
18. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 18. január · Pozrieť viac »
18. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 18. marec · Pozrieť viac »
18. storočie
18.
Nový!!: Dejiny Ruska a 18. storočie · Pozrieť viac »
1801
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1801 · Pozrieť viac »
1805
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1805 · Pozrieť viac »
1806
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1806 · Pozrieť viac »
1811
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1811 · Pozrieť viac »
1812
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1812 · Pozrieť viac »
1813
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1813 · Pozrieť viac »
1814
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1814 · Pozrieť viac »
1818
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1818 · Pozrieť viac »
1819
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1819 · Pozrieť viac »
1825
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1825 · Pozrieť viac »
1826
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1826 · Pozrieť viac »
1827
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1827 · Pozrieť viac »
1828
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1828 · Pozrieť viac »
1829
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1829 · Pozrieť viac »
1839
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1839 · Pozrieť viac »
1849
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1849 · Pozrieť viac »
1853
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1853 · Pozrieť viac »
1854
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1854 · Pozrieť viac »
1855
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1855 · Pozrieť viac »
1856
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1856 · Pozrieť viac »
1861
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1861 · Pozrieť viac »
1864
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1864 · Pozrieť viac »
1875
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1875 · Pozrieť viac »
1876
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1876 · Pozrieť viac »
1877
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1877 · Pozrieť viac »
1878
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1878 · Pozrieť viac »
1895
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1895 · Pozrieť viac »
19. február
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 19. február · Pozrieť viac »
19. október
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 19. október · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Dejiny Ruska a 19. storočie · Pozrieť viac »
1905
Krvavá nedeľa.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1905 · Pozrieť viac »
1907
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1907 · Pozrieť viac »
1914
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1914 · Pozrieť viac »
1915
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1915 · Pozrieť viac »
1916
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1916 · Pozrieť viac »
1917
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1917 · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1918 · Pozrieť viac »
1921
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1921 · Pozrieť viac »
1922
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1922 · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1929 · Pozrieť viac »
1932
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1932 · Pozrieť viac »
1933
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1933 · Pozrieť viac »
1935
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1935 · Pozrieť viac »
1939
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1939 · Pozrieť viac »
1940
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1940 · Pozrieť viac »
1941
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1941 · Pozrieť viac »
1943
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1943 · Pozrieť viac »
1944
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1944 · Pozrieť viac »
1945
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1945 · Pozrieť viac »
1947
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1947 · Pozrieť viac »
1953
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1953 · Pozrieť viac »
1956
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1956 · Pozrieť viac »
1961
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1961 · Pozrieť viac »
1964
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1964 · Pozrieť viac »
1968
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1968 · Pozrieť viac »
1969
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1969 · Pozrieť viac »
1979
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1979 · Pozrieť viac »
1985
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1985 · Pozrieť viac »
1986
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1986 · Pozrieť viac »
1989
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1989 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1992 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1993 · Pozrieť viac »
1997
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1997 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1998 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 1999 · Pozrieť viac »
2. apríl
* Medzinárodný deň detskej knihy (IBBY – Medzinárodný výbor pre detskú knihu).
Nový!!: Dejiny Ruska a 2. apríl · Pozrieť viac »
2. december
* Medzinárodný deň zrušenia otroctva.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2. december · Pozrieť viac »
2. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2. január · Pozrieť viac »
2. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2. marec · Pozrieť viac »
2. september
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2. september · Pozrieť viac »
20. september
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 20. september · Pozrieť viac »
2000
Rok 2000 (MM) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2000 · Pozrieť viac »
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2004 · Pozrieť viac »
2005
Rok 2005 (MMV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2005 · Pozrieť viac »
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2007 · Pozrieť viac »
2008
Rok 2008 (MMVIII) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Ruska a 2008 · Pozrieť viac »
21. jún
* Deň letného slnovratu.
Nový!!: Dejiny Ruska a 21. jún · Pozrieť viac »
21. september
* Medzinárodný deň mieru.
Nový!!: Dejiny Ruska a 21. september · Pozrieť viac »
22. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 22. august · Pozrieť viac »
22. december
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 22. december · Pozrieť viac »
22. jún
* V Chorvátsku oslavujú Deň boja proti fašizmu.
Nový!!: Dejiny Ruska a 22. jún · Pozrieť viac »
23. december
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 23. december · Pozrieť viac »
24. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 24. august · Pozrieť viac »
24. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 24. júl · Pozrieť viac »
24. marec
* Svetový deň tuberkulózy.
Nový!!: Dejiny Ruska a 24. marec · Pozrieť viac »
25. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 25. august · Pozrieť viac »
25. december
* Prvý sviatok vianočný (Narodenie Pána) – deň pracovného pokoja.
Nový!!: Dejiny Ruska a 25. december · Pozrieť viac »
25. október
* Európsky deň občianskeho práva.
Nový!!: Dejiny Ruska a 25. október · Pozrieť viac »
27. marec
* Svetový deň divadla.
Nový!!: Dejiny Ruska a 27. marec · Pozrieť viac »
27. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 27. máj · Pozrieť viac »
3. marec
* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).
Nový!!: Dejiny Ruska a 3. marec · Pozrieť viac »
3. október
* Medzinárodný týždeň pešej chôdze do školy (do 7. októbra).
Nový!!: Dejiny Ruska a 3. október · Pozrieť viac »
3. storočie
3.
Nový!!: Dejiny Ruska a 3. storočie · Pozrieť viac »
30. december
* Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu – pamätný deň SR.
Nový!!: Dejiny Ruska a 30. december · Pozrieť viac »
31. december
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 31. december · Pozrieť viac »
31. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 31. marec · Pozrieť viac »
4. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 4. marec · Pozrieť viac »
4. október
* Svetový deň zvierat.
Nový!!: Dejiny Ruska a 4. október · Pozrieť viac »
5. storočie
5.
Nový!!: Dejiny Ruska a 5. storočie · Pozrieť viac »
552
0552.
Nový!!: Dejiny Ruska a 552 · Pozrieť viac »
7. február
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 7. február · Pozrieť viac »
7. máj
*.
Nový!!: Dejiny Ruska a 7. máj · Pozrieť viac »
7. november
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 7. november · Pozrieť viac »
7. storočie
7.
Nový!!: Dejiny Ruska a 7. storočie · Pozrieť viac »
745
0745.
Nový!!: Dejiny Ruska a 745 · Pozrieť viac »
780
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 780 · Pozrieť viac »
8. apríl
* Svetový deň Rómov.
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. apríl · Pozrieť viac »
8. december
* Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie v rímskokatolíckej cirkvi, resp.
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. december · Pozrieť viac »
8. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. január · Pozrieť viac »
8. máj
* Deň víťazstva nad fašizmom.
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. máj · Pozrieť viac »
8. október
* Deň nezávislosti (Chorvátsko).
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. október · Pozrieť viac »
8. storočie
8.
Nový!!: Dejiny Ruska a 8. storočie · Pozrieť viac »
850
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 850 · Pozrieť viac »
862
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 862 · Pozrieť viac »
882
0882.
Nový!!: Dejiny Ruska a 882 · Pozrieť viac »
9. október
* Svetový deň pošty (UPU).
Nový!!: Dejiny Ruska a 9. október · Pozrieť viac »
9. storočie
9.
Nový!!: Dejiny Ruska a 9. storočie · Pozrieť viac »
911
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 911 · Pozrieť viac »
926
0926.
Nový!!: Dejiny Ruska a 926 · Pozrieť viac »
988
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Ruska a 988 · Pozrieť viac »
