Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus) mať 38 veci spoločné (v Úniapédia): Anti, Arménsko, Škandinávia, Černihiv, Baltské more, Bulhari, Byzantská ríša, Chazari, Dejiny Ukrajiny, Dnester, Estónsko, Grécko, Halič, Istanbul, Jaroslav I. (Kyjevská Rus), Konštantín VII., Krym, Krym (polostrov), Kyjev, Kyjevská Rus, Nemci, Novgorod, Pečenehovia, Poľsko, Pobaltie, Pravoslávie, Pskov, Rozprávanie o dávnych časoch, Ruština, Rusi, ..., Rusko, Slovania, Suzdaľ, Ukrajina, Varjagovia, 11. storočie, 12. storočie, 13. storočie. Rozbaliť index (8 viac) »
Anti
Anti alebo Antovia boli ľud neznámeho pôvodu vo východnej Európe.
Anti a Dejiny Ruska · Anti a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Arménsko a Dejiny Ruska · Arménsko a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Škandinávia
Škandinávia Škandinávia je európsky región na Škandinávskom polostrove, čo je najväčší polostrov na severe Európy nachádzajúci sa medzi Barentsovým morom, Nórskym morom, Severným morom a Baltským morom, zaberá 800 tis.
Škandinávia a Dejiny Ruska · Škandinávia a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Černihiv
Černihiv je historické mesto na severe Ukrajiny.
Dejiny Ruska a Černihiv · Vladimír I. (Kyjevská Rus) a Černihiv ·
Baltské more
Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.
Baltské more a Dejiny Ruska · Baltské more a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv. besarabskí Bulhari), menej v Rumunsku (tzv. banátski Bulhari), Grécku, Srbsku, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Španielsku, Anglicku, Taliansku, Kanade a USA.
Bulhari a Dejiny Ruska · Bulhari a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská ríša a Dejiny Ruska · Byzantská ríša a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Chazari
Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850) Chazari (iné názvy: Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari, staršie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom.
Chazari a Dejiny Ruska · Chazari a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Dejiny Ukrajiny
Tento článok je o dejinách Ukrajiny.
Dejiny Ruska a Dejiny Ukrajiny · Dejiny Ukrajiny a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Dnester
Dnester je rieka dlhá.
Dejiny Ruska a Dnester · Dnester a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Estónsko
Estónsko, 1920 – 1940 Estónsky parlament v Tallinne Estónsko, dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia a najmenšia z pobaltských krajín.
Dejiny Ruska a Estónsko · Estónsko a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Dejiny Ruska a Grécko · Grécko a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Halič
Halič môže znamenať.
Dejiny Ruska a Halič · Halič a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Dejiny Ruska a Istanbul · Istanbul a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.
Dejiny Ruska a Jaroslav I. (Kyjevská Rus) · Jaroslav I. (Kyjevská Rus) a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Konštantín VII.
Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.
Dejiny Ruska a Konštantín VII. · Konštantín VII. a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Krym
Krym môže byť.
Dejiny Ruska a Krym · Krym a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Krym (polostrov)
Krym (- Krym, - Krym) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.
Dejiny Ruska a Krym (polostrov) · Krym (polostrov) a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Kyjev
Kyjev (do roku 1966: Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Dejiny Ruska a Kyjev · Kyjev a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Kyjevská Rus
Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus. Киевская Русь; biel. Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v 9.11. storočí konštituoval v slovanskom prostredí východnej Európy.
Dejiny Ruska a Kyjevská Rus · Kyjevská Rus a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Dejiny Ruska a Nemci · Nemci a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Novgorod
Novgorod môže byť.
Dejiny Ruska a Novgorod · Novgorod a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Pečenehovia
Pečenehovia (príd. meno znie pečenežský, nie pečenehský) alebo (skôr nesprávne, ale často) Pečenegovia bol kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov.
Dejiny Ruska a Pečenehovia · Pečenehovia a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Dejiny Ruska a Poľsko · Poľsko a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Pobaltie
Pobaltie alebo Pobaltsko alebo novšie aj (po)baltský región môže byť.
Dejiny Ruska a Pobaltie · Pobaltie a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Pravoslávie
Pravoslávie môže byť.
Dejiny Ruska a Pravoslávie · Pravoslávie a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Pskov
Pskov (est. Pihkva) je ruské mesto v Severozápadnom federálnom okruhu blízko hraníc s Estónskom a Lotyšskom.
Dejiny Ruska a Pskov · Pskov a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Rozprávanie o dávnych časoch
Nestor Rozprávanie o dávnych časoch (iné názvy: Povesť dávnych liet, Povesť vremionnych let/Povesť vremennych let (.
Dejiny Ruska a Rozprávanie o dávnych časoch · Rozprávanie o dávnych časoch a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Dejiny Ruska a Ruština · Ruština a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Dejiny Ruska a Rusi · Rusi a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Dejiny Ruska a Rusko · Rusko a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Dejiny Ruska a Slovania · Slovania a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Suzdaľ
Suzdaľ je mesto v Rusku, administratívne centrum Suzdaľského rajónu Vladimírskej oblasti.
Dejiny Ruska a Suzdaľ · Suzdaľ a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Dejiny Ruska a Ukrajina · Ukrajina a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Varjagovia
Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy.
Dejiny Ruska a Varjagovia · Varjagovia a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
11. storočie
11.
11. storočie a Dejiny Ruska · 11. storočie a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
12. storočie
12.
12. storočie a Dejiny Ruska · 12. storočie a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
13. storočie
13.
13. storočie a Dejiny Ruska · 13. storočie a Vladimír I. (Kyjevská Rus) ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus) majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Porovnanie medzi Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Dejiny Ruska má 528 vzťahom, pričom Vladimír I. (Kyjevská Rus) má 144. Ako oni majú spoločného 38, index Jaccard je 5.65% = 38 / (528 + 144).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Ruska a Vladimír I. (Kyjevská Rus). Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
