Rýchlejšie ako prehliadači!
337 vzťahy: Adam Mickiewicz, Alexander I. (Rusko), Alexander Nevský, Alexandr Vasilievič Suvorov, Algirdas, Algirdas Brazauskas, Anglicko, Arcibiskup, Aušra, August II. (Poľsko), August III. (Poľsko), Šiauliai, Štátny znak Litvy, Štefan Bátori, Švédi, Švédske impérium, Švédsko, Žigmund I. (Poľsko), Žmuď, Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša), Černihiv, Červená armáda, Česká a Slovenská Federatívna Republika, Čierne more, Balti, Baltské more, Berlín, Bieloruština, Bielorusko, Bitka pri Grunwalde, Bohdan Chmeľnyckyj, Boleslav I. (Poľsko), Bonifác IX., Briansk, Chemický priemysel, Code civil (Francúzsko), Delenia Poľska, Dmitrij (Moskovské kniežatstvo), Dneper, Európa, Európska únia, Gediminas, Grodnianska gubernia, Habsburgovci, Habsburská monarchia, Haličsko-volynské kniežatstvo, Hedviga I., Henrich III. (Francúzsko), Homeľ, Island, ..., Ivan IV., Jagelovci, Jaroslav I. (Kyjevská Rus), Ján III. (Poľsko), Karaiti, Katarína II. (Rusko), Kaunas, Kaunaská gubernia, Kernavė, Klaipėda, Kolchoz, Kresťanstvo, Križiaci, Kurši, Kyjev, Kyjevská Rus, Latgalci, Latinské písmo, Liga národov, Litovčina, Litovci, Litovská sovietska socialistická republika, Litovské veľkokniežatstvo, Litovský litas, Litva, Livónci, Livónsko, Lublinská únia, Manufaktúra (história), Michal (Poľsko), Moskovské veľkokniežatstvo, Moskva, Napoleon Bonaparte, Neman (rieka), Nemci, Nemecké cisárstvo (1871 – 1918), Nemecko, Neris, Nevoľníctvo, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Spojených národov, Osmanská ríša, Osvietenský absolutizmus, Paríž, Peter Veľký, Petrohrad, Poľština, Poľnohospodárstvo, Poľsko, Podolie (historické územie), Pohanstvo, Poliaci, Potravinársky priemysel, Pravobrežná Ukrajina, Pravoslávna cirkev (východná Európa), Privatizácia, Prusi (baltský národ), Prusko (brandenbursko-pruská monarchia), Prvá svetová vojna, Pskov, Rád mečových bratov, Rád nemeckých rytierov, Republika oboch národov, Riga, Rusi, Ruská ríša, Ruské cárstvo, Rusko, Sasko, Selovia, Severná vojna, Sibír, Slovanské jazyky, Smolensk, Sovietsky zväz, Spojené štáty, Stanislav I. (Poľsko), Stanislav II. (Poľsko), Stará bieloruština, Stębark, Strojárstvo, Suvalská gubernia, Tacitus, Tartu, Tatári (etnikum), Trakai (mesto), Ukrajina, Ukrajinčina, Uniwersytet Warszawski, Valdas Adamkus, Varšava, Východné Prusko, Východný blok, Velikij Novgorod, Vicebsk, Viedenský kongres, Vilnianska gubernia, Vilnius, Vilniuska univerzita, Visla, Vladimír I. (Kyjevská Rus), Vladislav II. (Poľsko, 1386), Vlajka Litvy, Vytautas, Západná Dvina, Západná Európa, Zemgalovia, 1. máj, 10. október, 1009, 1040, 1044, 11. december, 11. marec, 1183, 1184, 1185, 12. júl, 12. storočie, 1201, 1219, 1236, 1251, 1253, 1261, 1267, 1269, 1281, 1295, 1298, 1299, 13. január, 1316, 1323, 1336, 1337, 1341, 1344, 1345, 1363, 1368, 1370, 1372, 1377, 1380, 1381, 1383, 1385, 1390, 1392, 1395, 1397, 1398, 14. február, 14. júl, 14. jún, 14. storočie, 1403, 1409, 1410, 1411, 1415, 1422, 1430, 1432, 1440, 1447, 1492, 15. január, 15. júl, 15. november, 1501, 1503, 1506, 1514, 1522, 1528, 1529, 1548, 1557, 1558, 1561, 1564, 1569, 1576, 1579, 1583, 1586, 16. február, 1600, 1609, 1610, 1612, 1618, 1619, 1629, 1648, 1655, 1656, 1660, 1667, 1668, 1669, 1673, 1674, 1696, 1697, 17. jún, 17. september, 1700, 1708, 1711, 1717, 1721, 1733, 1734, 1763, 1764, 1767, 1770, 1772, 1773, 1793, 1795, 1797, 1801, 1815, 1817, 1822, 1830, 1831, 1858, 1863, 1864, 1867, 1870, 1883, 1886, 1889, 19. storočie, 1904, 1907, 1915, 1917, 1918, 1919, 1920, 1922, 1923, 1925, 1926, 1927, 1928, 1929, 1931, 1936, 1938, 1939, 1940, 1941, 1952, 1959, 1978, 1983, 1988, 1990, 1991, 1992, 1993, 1998, 2. storočie pred Kr., 20. storočie, 2003, 2004, 21. september, 23. august, 25. február, 25. október, 28. august, 29. marec, 3. august, 31. august, 4. apríl, 4. február, 6. júl, 9. marec, 983. Rozbaliť index (287 viac) »
Adam Mickiewicz
Portrét Adama Mickiewicza. Adam Mickiewicz, celým menom Adam Bernard Mickiewicz, (* 24. december 1798, Zaosie, Bielorusko – † 26. november 1855, Istanbul, Turecko) bol poľský básnik, dramatik a publicista.
Nový!!: Dejiny Litvy a Adam Mickiewicz · Pozrieť viac »
Alexander I. (Rusko)
Alexander I. Pavlovič (rusky: Александр I Павлович) (* 23. december 1777, Petrohrad, Rusko – † 1. december 1825, Taganrog) bol ruský cár od 23.
Nový!!: Dejiny Litvy a Alexander I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Alexander Nevský
Alexander Nevský Bitka na Čudskom jazere (1242) Posolstvo rímskeho pápeža u Alexandra Nevského v roku 1251 Chrám Alexandra Nevského v Tallinne Alexander Jaroslavič Nevský (* pravdepodobne 30. máj 1220, Pereslavľ Zalesskij – † 14. november 1263, Gorodec) bol ruský štátnik, novgorodské knieža (1236 – 1252) a neskôr veľkoknieža vladimirský (1252 – 1263).
Nový!!: Dejiny Litvy a Alexander Nevský · Pozrieť viac »
Alexandr Vasilievič Suvorov
Alexandr Vasilievič Suvorov (* 24. november 1730, Moskva, Ruská ríša – † 18. máj 1800, Petrohrad, Ruská ríša) bol ruský vojvodca, jeden zo zakladateľov ruského vojenského umenia, štvrtý ruský generalissimus (1799), rimnický knieža (1789), taliansky princ (1799).
Nový!!: Dejiny Litvy a Alexandr Vasilievič Suvorov · Pozrieť viac »
Algirdas
Pečať litovského veľkokniežaťa Algirdasa Algirdas,,,,, (* okolo 1296 – † 24. máj 1377) bol veľké knieža litovské, syn Gediminasa z dynastie Gediminovcov, a Jaunė Polockej.
Nový!!: Dejiny Litvy a Algirdas · Pozrieť viac »
Algirdas Brazauskas
Algirdas Mykolas Brazauskas (* 22. september 1932, Rokiškis, Litva - † 26. jún 2010, Vilnius) bol litovský politik, prvý slobodne zvolený postsovietsky prezident Litvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Algirdas Brazauskas · Pozrieť viac »
Anglicko
Anglicko je krajina, je súčasťou Spojeného kráľovstva.
Nový!!: Dejiny Litvy a Anglicko · Pozrieť viac »
Arcibiskup
Erb arcibiskupa s páliom Arcibiskup (z gréckeho αρχι – prvý + biskup) je titul pre biskupa so zvláštnym postavením.
Nový!!: Dejiny Litvy a Arcibiskup · Pozrieť viac »
Aušra
Ausra v roku 1884, č. 10–11 Aušra (po slovensky: Zore) bol prvý spoločenský, politický a literárny časopisom písaný latinkou, ktorý vychádzal v litovskom jazyku.
Nový!!: Dejiny Litvy a Aušra · Pozrieť viac »
August II. (Poľsko)
August II.
Nový!!: Dejiny Litvy a August II. (Poľsko) · Pozrieť viac »
August III. (Poľsko)
August III. (* 17. október 1696, Drážďany, Sasko – † 5. október 1763, Drážďany) bol poľský kráľ a veľkoknieža litovský a tiež saský kurfirst.
Nový!!: Dejiny Litvy a August III. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Šiauliai
Šiauliai (v rokoch 1236 - 1795 Saupe, v rokoch 1796 - 1917 Šavli) je mesto, ktoré sa nachádza v severnej časti Litvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Šiauliai · Pozrieť viac »
Štátny znak Litvy
Štátny znak Litovskej republiky Štátny znak Litovskej republiky je odvodený od znaku Litovského veľkokniežatstva a patrí medzi najstaršie erby v Európe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Štátny znak Litvy · Pozrieť viac »
Štefan Bátori
Štefan Bátori - maďarsko-latinský prídomok "Báthory de Somlyó" (* 27. september 1533, Șimleu Silvaniei† 12. december 1586, Grodno) bol vojvoda sedmohradský (1571–1576), knieža sedmohradské (1576–1586), od 1576 manžel kráľovnej Anny Jagelovskej a de iure volený kráľ Poľska a veľkovojvoda litovský (1576–1586).
Nový!!: Dejiny Litvy a Štefan Bátori · Pozrieť viac »
Švédi
Švédi (svenskar) sú germánsky národ, pôvodom zo Švédska, kde tvoria väčšinu obyvateľstva.
Nový!!: Dejiny Litvy a Švédi · Pozrieť viac »
Švédske impérium
Švédske impérium alebo Švédska ríša („obdobie veľkej moci“) bolo obdobie 17. a počiatku 18. storočia, kedy bolo Švédske kráľovstvo zásluhou svojej výbojnosti veľmi rozsiahle.
Nový!!: Dejiny Litvy a Švédske impérium · Pozrieť viac »
Švédsko
Štokholm Švédsko (švédsky: Sverige), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige) je severská krajina v severnej Európe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Švédsko · Pozrieť viac »
Žigmund I. (Poľsko)
Žigmund I. Starý (* 1. november 1467, Kozienice† 1. apríl 1548, Krakov), syn Kazimíra IV. Jagelovského a Alžbety Habsburskej, bol poľský kráľ a litovský veľkoknieža v rokoch 15061548.
Nový!!: Dejiny Litvy a Žigmund I. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Žmuď
Žmuď (zelenou farbou) na mape regiónov Litvy Žmuď (iné názvy: Žemaitsko, Žemajtsko, Dolná Litva; lt. Žemaitija; žemaitsky Žemaitėjė; pl. Żmudź; lat. Samogitia) je jeden z piatich etnografických regiónov Litvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Žmuď · Pozrieť viac »
Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)
Ľudovít IV.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša) · Pozrieť viac »
Černihiv
Černihiv je historické mesto na severe Ukrajiny.
Nový!!: Dejiny Litvy a Černihiv · Pozrieť viac »
Červená armáda
Červená armáda alebo presnejšie Robotnícko-roľnícka Červená armáda (skratka) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu (resp. do roku 1922 Ruskej SFSR) od septembra 1918 do októbra 1946.
Nový!!: Dejiny Litvy a Červená armáda · Pozrieť viac »
Česká a Slovenská Federatívna Republika
Česká a Slovenská Federatívna Republika (skr. ČSFR; po česky Česká a Slovenská Federativní Republika) bol oficiálny názov Česko-Slovenska (podľa zákona 101/1990 Zb.) od 23.
Nový!!: Dejiny Litvy a Česká a Slovenská Federatívna Republika · Pozrieť viac »
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Čierne more · Pozrieť viac »
Balti
Balti môže byť.
Nový!!: Dejiny Litvy a Balti · Pozrieť viac »
Baltské more
Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.
Nový!!: Dejiny Litvy a Baltské more · Pozrieť viac »
Berlín
Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.
Nový!!: Dejiny Litvy a Berlín · Pozrieť viac »
Bieloruština
Rozšírenie bieloruštiny Bieloruština je východoslovanský jazyk, príbuzný ruštine a ukrajinčine.
Nový!!: Dejiny Litvy a Bieloruština · Pozrieť viac »
Bielorusko
Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je jedna z krajín východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru.
Nový!!: Dejiny Litvy a Bielorusko · Pozrieť viac »
Bitka pri Grunwalde
Bitka pri Grunwalde alebo Bitka pri Tannenbergu alebo Bitka pri Žalgirise bolo ozbrojené stretnutie medzi Rádom nemeckých rytierov a poľsko-litovskou koalíciou, výrazne podporenou českým vojvodcom Janom Sokolom z Lamberka, ktorá sa odohrala 15. júla 1410.
Nový!!: Dejiny Litvy a Bitka pri Grunwalde · Pozrieť viac »
Bohdan Chmeľnyckyj
Bohdan Chmeľnyckyj (iné mená: Bohdan Mychajlovyč Chmeľnyckyj, Bohdan Chmeľnický alebo Bohdan Chmeľnyckij alebo Bogdan (Michajlovič) Chmeľnickij (súčasná ukrajinčina Богдан Зиновій Михайлович Хмельницький - Bohdan Zynovij Mychajlovyč Chmeľnyckyj; po poľsky Bohdan Zenobi Chmielnicki; po rusky Богдан Зиновий Михайлович Хмельницкий - Bogdan Zinovij Michajlovič Chmeľnickij; *1595 — † 6. august 1657) bol kozácky hajtman na Ukrajine. Viedol povstanie proti Poľsko-litovskej únii v rokoch 1648 - 1654 s cieľom vytvoriť nezávislý štát kozákov. Napokon podpísal s Cárskym Ruskom dohodu, ktorá viedla k strate ukrajinskej nezávislosti.
Nový!!: Dejiny Litvy a Bohdan Chmeľnyckyj · Pozrieť viac »
Boleslav I. (Poľsko)
Boleslav I. Chrabrý (* asi 967 – † 17. júna 1025) bol od roku 992 poľské knieža a v roku 1025 poľský kráľ.
Nový!!: Dejiny Litvy a Boleslav I. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Bonifác IX.
Bonifác IX., vlastným menom Pietro Tomacelli, (* 1350, Neapol, Taliansko – † 1. október 1404, Rím, Taliansko) bol od 2. novembra 1389 do roku 1404 pápež.
Nový!!: Dejiny Litvy a Bonifác IX. · Pozrieť viac »
Briansk
Briansk (rusky Брянск) je mesto na západe európskej časti Ruskej federácie, leží na rieke Desna, 379 km juhozápadne od Moskvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Briansk · Pozrieť viac »
Chemický priemysel
Chemický priemysel je priemyselné odvetvie s vysokou technickou a technologickou náročnosťou zaoberajuce sa chemickou premenou surovín na produkty.
Nový!!: Dejiny Litvy a Chemický priemysel · Pozrieť viac »
Code civil (Francúzsko)
Code civil (doslova "Občiansky kódex/zákonník"; skratka CC; povôdne: Code civil des Français – "Občiansky kódex/zákonník Francúzov"; 1807 – 1816 a istý čas medzi 1853 – 1871 Code Napoléon – "Napoleonov kódex/zákonník") je názov francúzskeho občianskeho zákonníka.
Nový!!: Dejiny Litvy a Code civil (Francúzsko) · Pozrieť viac »
Delenia Poľska
Tri delenia Poľska na mape Tri delenia Poľska sa odohrali v rokoch 1772 až 1795, pričom Poľsko bolo postupne rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko.
Nový!!: Dejiny Litvy a Delenia Poľska · Pozrieť viac »
Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)
Bitka na Kulikovskom poli (1380) Dmitrij Ivanovič Donský (* 12. október 1350, Moskva† 19. máj 1389, tamže) bol knieža moskovský a veľký knieža vladimirský.
Nový!!: Dejiny Litvy a Dmitrij (Moskovské kniežatstvo) · Pozrieť viac »
Dneper
Dneper je rieka nížinného typu v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine.
Nový!!: Dejiny Litvy a Dneper · Pozrieť viac »
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Nový!!: Dejiny Litvy a Európa · Pozrieť viac »
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Nový!!: Dejiny Litvy a Európska únia · Pozrieť viac »
Gediminas
Gediminas (* 1275 – † 1341) bol v rokoch 1316–1341 litovským veľkokniežaťom, prvým z dynastie Jagelovcov.
Nový!!: Dejiny Litvy a Gediminas · Pozrieť viac »
Grodnianska gubernia
90px Mapa Grodnianskej gubernie. Grodnianska gubernia bola jedna z gubernií Ruského impéria zriadená v roku 1801 na severozápade Ruského impéria, ktorá vznikla rozdelením Litovskej gubernie.
Nový!!: Dejiny Litvy a Grodnianska gubernia · Pozrieť viac »
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Habsburgovci · Pozrieť viac »
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Nový!!: Dejiny Litvy a Habsburská monarchia · Pozrieť viac »
Haličsko-volynské kniežatstvo
Haličsko-volynské kniežatstvoHaličsko-volynské kniežatstvo In: (od roku 1253 presnejšie kráľovstvo; lat. Regnum Galiciae et Lodomeriae alebo Regnum Russiae) bol historický štátny útvar, konglomerát dvoch kniežatstiev existujúci v rokoch 11991253.
Nový!!: Dejiny Litvy a Haličsko-volynské kniežatstvo · Pozrieť viac »
Hedviga I.
Hedviga z Anjou alebo Jadwiga z Anjou (* 3. október 1373 až 18. február 1374, Budín – † 17. júl 1399, Krakov) bola dcéra uhorského a poľského kráľa Ľudovíta Veľkého a jeho druhej manželky Alžbety Kotromanićovej, v roku 1384 sa stala poľskou kráľovnou.
Nový!!: Dejiny Litvy a Hedviga I. · Pozrieť viac »
Henrich III. (Francúzsko)
Henrich III. (* 19. september 1551, Fontainebleau, Francúzsko – † 2. august 1589, Saint-Cloud) bol francúzsky kráľ, ktorý vládol od roku 1574 do roku 1589.
Nový!!: Dejiny Litvy a Henrich III. (Francúzsko) · Pozrieť viac »
Homeľ
Homeľ je mesto v juhovýchodnom Bielorusku, administratívne centrum Homeľskej oblasti a Homeľského rajónu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Homeľ · Pozrieť viac »
Island
Island je ostrovný štát neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Island · Pozrieť viac »
Ivan IV.
Ivan IV.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ivan IV. · Pozrieť viac »
Jagelovci
Erb Jagelovcov Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Jagelovci · Pozrieť viac »
Jaroslav I. (Kyjevská Rus)
Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.
Nový!!: Dejiny Litvy a Jaroslav I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Ján III. (Poľsko)
Wilanów pri Varšave Ján III.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ján III. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Karaiti
Karaiti alebo karaimovia (z hebr. קְרָאִים – kra'im, t. j. „predčítači“) alebo bnej mikra (synovia písma) je najväčšia sekta v judaizme, ktorá vznikla roku 765 na území dnešného Iraku po smrti exilarchu v Bagdade.
Nový!!: Dejiny Litvy a Karaiti · Pozrieť viac »
Katarína II. (Rusko)
Katarína II., nazývaná Veľká (rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín, Prusko – † 17. november 1796, Petrohrad, Rusko) bola ruská imperátorka („cárovná“) z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti.
Nový!!: Dejiny Litvy a Katarína II. (Rusko) · Pozrieť viac »
Kaunas
Kaunas (bielorus. Коўна) je litovské mesto, ktoré leží na sútoku riek Neris a Nemunas (54°53′50″ severnej zemepisnej šírky a 23°53′10″ južnej zemepisnej dĺžky).
Nový!!: Dejiny Litvy a Kaunas · Pozrieť viac »
Kaunaská gubernia
Kaunaská gubernia bola vnútrozemská gubernia Ruskej ríše.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kaunaská gubernia · Pozrieť viac »
Kernavė
Kernavė je stará litovská metropola na brehu rieky Neris, severozápadne od Vilniusu - tzv.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kernavė · Pozrieť viac »
Klaipėda
Klaipėda je najvýznamnejšie prístavné mesto Litvy na západe krajiny pri Kuršskom zálive.
Nový!!: Dejiny Litvy a Klaipėda · Pozrieť viac »
Kolchoz
Kolchoz bola v bývalom Sovietskom zväze forma kolektívneho poľnohospodárstva zavedená na vidieku počas tzv.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kolchoz · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Križiaci
Križiaci môže byť.
Nový!!: Dejiny Litvy a Križiaci · Pozrieť viac »
Kurši
Kurši žili na pobreží Baltského mora.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kurši · Pozrieť viac »
Kyjev
Kyjev (do roku 1966: Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kyjev · Pozrieť viac »
Kyjevská Rus
Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus. Киевская Русь; biel. Кіеўская Русь) bola najstarším štátom, ktorý sa v 9.11. storočí konštituoval v slovanskom prostredí východnej Európy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Kyjevská Rus · Pozrieť viac »
Latgalci
Latgalci alebo Latgali alebo Letgalovia sú etnografická skupina Lotyšov.
Nový!!: Dejiny Litvy a Latgalci · Pozrieť viac »
Latinské písmo
Latinské písmo (iné názvy: latinská abeceda, rímske písmo, rímska abeceda; novoveký variant sa volá aj latinka, latinkové písmo) je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete, pôvodne vyvinuté pre jazyk Latinov.
Nový!!: Dejiny Litvy a Latinské písmo · Pozrieť viac »
Liga národov
Liga národov môže byť.
Nový!!: Dejiny Litvy a Liga národov · Pozrieť viac »
Litovčina
Rozšírenie litovčiny Litovčina je jazyk z indoeurópskej rodiny z vetvy baltských jazykov.
Nový!!: Dejiny Litvy a Litovčina · Pozrieť viac »
Litovci
Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora.
Nový!!: Dejiny Litvy a Litovci · Pozrieť viac »
Litovská sovietska socialistická republika
Litovská sovietska socialistická republika (skrátene Litovská SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu, obývaná dominantne Litovcami.
Nový!!: Dejiny Litvy a Litovská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
Litovské veľkokniežatstvo
Litovské veľkokniežatstvo (plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė,, – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12.
Nový!!: Dejiny Litvy a Litovské veľkokniežatstvo · Pozrieť viac »
Litovský litas
Litovské mince Litovský litas (ISO 4217 LTL) bola jednotka litovskej meny, ktorá sa delila na 100 centų (singulár centas).
Nový!!: Dejiny Litvy a Litovský litas · Pozrieť viac »
Litva
Mapa Litvy Fyzická mapa Litvy Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Litva · Pozrieť viac »
Livónci
Livónci alebo Livovia bol ugrofínsky kmeň, ktorý žil v 9. - 13. storočí pri pobreží Rižského zálivu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Livónci · Pozrieť viac »
Livónsko
Livónsko (po lotyšsky: Livonija (Vidzeme), po estónsky: Liivimaa, po litovsky: Livonija, po nemecky: Livland, po poľsky: Inflanty, po rusky: Лифляндия) je historické územie a historický štát na území dnešného Lotyšska a Estónska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Livónsko · Pozrieť viac »
Lublinská únia
Lublinská únia, obraz dokončil Jan Matejko v roku 1869 pri príležitosti trojstého výročia uzavretia dohody. Lublinská únia nahradila personálnu úniu Poľského kráľovstva, Litovského veľkokniežatstva a Pruského kráľovstva (Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)) hlbšou, reálnou úniou a monarchiou za vlády Žigmunda II. Augusta, posledného Jagelovca, ktorý zomrel po troch manželstvách bezdetný.
Nový!!: Dejiny Litvy a Lublinská únia · Pozrieť viac »
Manufaktúra (história)
Manufaktúra na výrobu porcelánu, Augarten (Leopoldstadt, Rakúsko). Manufaktúra (z lat. manus.
Nový!!: Dejiny Litvy a Manufaktúra (história) · Pozrieť viac »
Michal (Poľsko)
Michał Korybut Wiśniowiecki (* 31. júl 1640, Wiśniowiec – † 10. november 1673, Ľvov) bol poľský kráľ a litovský veľkovojvoda v rokoch 1669 – 1673.
Nový!!: Dejiny Litvy a Michal (Poľsko) · Pozrieť viac »
Moskovské veľkokniežatstvo
220px Moskovské veľkokniežatstvo (po rusky: Великое московское княжество) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Ruska od polovice 14.
Nový!!: Dejiny Litvy a Moskovské veľkokniežatstvo · Pozrieť viac »
Moskva
Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Moskva · Pozrieť viac »
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Nový!!: Dejiny Litvy a Napoleon Bonaparte · Pozrieť viac »
Neman (rieka)
Neman je najdlhšia a najvodnatejšia rieka Hrodnianskej oblasti Bieloruska a Litvy s prietokom /sek (v Bielorusku /sek).
Nový!!: Dejiny Litvy a Neman (rieka) · Pozrieť viac »
Nemci
Nemci sú národ žijúci primárne v Nemecku.
Nový!!: Dejiny Litvy a Nemci · Pozrieť viac »
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecké cisárstvo (oficiálny názov Nemecká ríša) bolo cisárstvo vyhlásené 18. januára 1871 v zrkadlovej sále vo Versailles po víťazstve Severonemeckého spolku v Prusko-francúzskej vojne.
Nový!!: Dejiny Litvy a Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) · Pozrieť viac »
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Nový!!: Dejiny Litvy a Nemecko · Pozrieť viac »
Neris
Neris je rieka, ktorá preteká Litvou a Bieloruskom rýchlosťou /sek.
Nový!!: Dejiny Litvy a Neris · Pozrieť viac »
Nevoľníctvo
Patent o zrušení nevoľníctva v Habsburskej monarchii Nevoľníctvo je zostrená forma poddanstva roľníkov, vyskytujúca sa v Európe spravidla jednak v stredoveku (prvé nevoľníctvo) a jednak v novoveku do 18./19. storočia (druhé nevoľníctvo).
Nový!!: Dejiny Litvy a Nevoľníctvo · Pozrieť viac »
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.
Nový!!: Dejiny Litvy a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Pozrieť viac »
Organizácia Spojených národov
Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.
Nový!!: Dejiny Litvy a Organizácia Spojených národov · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Litvy a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Osvietenský absolutizmus
Osvietenský absolutizmus je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2.
Nový!!: Dejiny Litvy a Osvietenský absolutizmus · Pozrieť viac »
Paríž
Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.
Nový!!: Dejiny Litvy a Paríž · Pozrieť viac »
Peter Veľký
Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovovcov (* 9. jún 1672, Moskva, Ruské cárstvo – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.
Nový!!: Dejiny Litvy a Peter Veľký · Pozrieť viac »
Petrohrad
Petrohrad (-slovenský normovaný názov;; do roku 1991 Leningrad; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Petrohrad · Pozrieť viac »
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Nový!!: Dejiny Litvy a Poľština · Pozrieť viac »
Poľnohospodárstvo
Orba poľa s využitím konskej sily, dnes zastaraný spôsob. kukurice. Poľnohospodárstvo (iné názvy: poľnohospodárska výroba, agrikultúra, čiastočné synonymum: agrárna kultúra, staršie: zemedelstvo) je odvetvie hospodárstva pozostávajúce z rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a služieb pre rastlinnú a živočíšnu výrobu (pričom niektoré zdroje od živočíšnej výroby ako samostatný úsek poľnohospodárstva odčleňujú rybárstvo, iné zdroje takto odčleňujú rybárstvo, včelárstvo a hodvábnictvo, a ďalšie zdroje rybárstvo nepovažujú za súčasť poľnohospodárstva).
Nový!!: Dejiny Litvy a Poľnohospodárstvo · Pozrieť viac »
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Nový!!: Dejiny Litvy a Poľsko · Pozrieť viac »
Podolie (historické územie)
Mapa ruskej Podolskej gubernie okolo roku 1900 Historický znak Podolia Hrad Kamianec-Podiľskyj Podolie je historické územie v juhozápadnej Ukrajine a z malej časti aj v severnom Moldavsku.
Nový!!: Dejiny Litvy a Podolie (historické územie) · Pozrieť viac »
Pohanstvo
Pohanstvo alebo paganizmus (z lat. paganus - vidiečan) je označenie, ktoré používajú vyznavači abrahámovskych monoteistických náboženstiev pre západné predkresťanské, prírodné alebo polyteistické náboženstvá.
Nový!!: Dejiny Litvy a Pohanstvo · Pozrieť viac »
Poliaci
Poliaci (jednotné číslo v muž. rode Poliak, v ženskom rode Poľka; po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku.
Nový!!: Dejiny Litvy a Poliaci · Pozrieť viac »
Potravinársky priemysel
Potravinársky priemysel alebo potravinárstvo je spracovateľské ekonomické odvetvie, ktoré sa zaoberá spracovaním poľnohospodárskych výrobkov z takzvanej prvovýroby hromadným spôsobom a masovou výrobou potravín.
Nový!!: Dejiny Litvy a Potravinársky priemysel · Pozrieť viac »
Pravobrežná Ukrajina
Mapa pravobrežnej Ukrajiny. Pravobrežná Ukrajina je historický názov územia na pravej strane rieky Dneper v rokoch 1667–1793.
Nový!!: Dejiny Litvy a Pravobrežná Ukrajina · Pozrieť viac »
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Nový!!: Dejiny Litvy a Pravoslávna cirkev (východná Európa) · Pozrieť viac »
Privatizácia
Privatizácia je proces premeny štátneho majetku na súkromný.
Nový!!: Dejiny Litvy a Privatizácia · Pozrieť viac »
Prusi (baltský národ)
Baltské kmene cca r. 1200, najzápadnejšie kmene Prusov Prusi (prusky a litovsky Prūsai, lotyšsky Prūši, poľsky Prusowie, nemecky Pruzzen či Prußen) sú niekdajšie etnikum baltského pôvodu, sídliace od začiatku nášho letopočtu v juhovýchodnom Pobaltí medzi ústiami Visly a Nemen, na území, ktoré sa v stredoveku nazývalo Prusko.
Nový!!: Dejiny Litvy a Prusi (baltský národ) · Pozrieť viac »
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).
Nový!!: Dejiny Litvy a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia) · Pozrieť viac »
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »
Pskov
Pskov (est. Pihkva) je ruské mesto v Severozápadnom federálnom okruhu blízko hraníc s Estónskom a Lotyšskom.
Nový!!: Dejiny Litvy a Pskov · Pozrieť viac »
Rád mečových bratov
Rád mečových bratov známy aj pod názvami Rytieri meča, Livónsky rád alebo Livónski rytieri zohral úlohu pri šírení kresťanstva v Livónsku (dnes súčasťou Lotyšska a Estónska).
Nový!!: Dejiny Litvy a Rád mečových bratov · Pozrieť viac »
Rád nemeckých rytierov
Rád nemeckých rytierov (oficiálny názov Rád bratov nemeckého domu sv. Márie v Jeruzaleme) je nemecký stredoveký rytiersky rád, dnes čisto náboženský rehoľný rád.
Nový!!: Dejiny Litvy a Rád nemeckých rytierov · Pozrieť viac »
Republika oboch národov
Republika oboch národov (iné názvy: prvá (poľská) republika, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia; oficiálne Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva – po poľsky Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego, po litovsky Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, po bielorusky Reč paspalitaja (Рэч Паспалітая), po starorusky Rěč pospolita (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v Európe 17. storočia.
Nový!!: Dejiny Litvy a Republika oboch národov · Pozrieť viac »
Riga
Riga (po lotyšsky: Rīga) je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Riga · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Dejiny Litvy a Rusi · Pozrieť viac »
Ruská ríša
Ruská ríša alebo Ruské impérium (doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu) bol štátny útvar, resp.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ruská ríša · Pozrieť viac »
Ruské cárstvo
Ruské cárstvo (neskôr zmenené na), niekedy označované aj ako Moskovské cárstvo, bol oficiálny RAV, Journal „Rodina“, Nr.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ruské cárstvo · Pozrieť viac »
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Nový!!: Dejiny Litvy a Rusko · Pozrieť viac »
Sasko
Sasko (nem. Sachsen), dlhý tvar Saský slobodný štát (nenormovaný tvar: Slobodný štát Sasko), je jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka.
Nový!!: Dejiny Litvy a Sasko · Pozrieť viac »
Selovia
Selovia žili na území východne od Zemgalov na ľavom brehu rieky Daugava.
Nový!!: Dejiny Litvy a Selovia · Pozrieť viac »
Severná vojna
Bitka o Poltavu, rok 1709 Severná vojna alebo Veľká severná vojna bol ozbrojený konflikt, ktorý v rokoch 1700 až 1721 prebiehal medzi severnou alianciou, tvorenou Ruským impériom, Dánskom, Nórskom a Saskom a ďalšími krajinami, proti Švédsku, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády v Baltskom mori.
Nový!!: Dejiny Litvy a Severná vojna · Pozrieť viac »
Sibír
       Sibírsky federálny okruh         Geografické vyznačenie Sibíri        Sibír podľa najširšej alebo staršej definície Sibír (-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu; staršie: Sibíria; zastarano: Sibírsko, Sibir, Sibéria) je rozsiahle územie v ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.
Nový!!: Dejiny Litvy a Sibír · Pozrieť viac »
Slovanské jazyky
Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Slovanské jazyky · Pozrieť viac »
Smolensk
Smolensk je historické mesto v európskej časti Ruska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Smolensk · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Dejiny Litvy a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Stanislav I. (Poľsko)
Stanislaw Leszczyński – Stanislav I. – Stanisław Bogusław Leszczyński (rod Wieniawa) (* 20. október 1677, Ľvov, Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva – † 23. február 1766, Lunéville, Francúzsko) bol poľský kráľ a vojvoda lotrinský.
Nový!!: Dejiny Litvy a Stanislav I. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Stanislav II. (Poľsko)
Stanisław August Poniatowski ako kráľ Stanislav II.
Nový!!: Dejiny Litvy a Stanislav II. (Poľsko) · Pozrieť viac »
Stará bieloruština
Fráza «рꙋскй єзыкь» Stará bieloruština z litovského štatútu z roku 1588 Stará bieloruština (iné názvy pozri nižšie) bol historický východoslovanský jazyk, ktorým hovorili (a najmä písali) od 14./15.
Nový!!: Dejiny Litvy a Stará bieloruština · Pozrieť viac »
Stębark
Stębark je poľská dedina ležiaca v Varmsko-mazurskom vojvodstve v Powiate ostródzkom v gmine Grunwald.
Nový!!: Dejiny Litvy a Stębark · Pozrieť viac »
Strojárstvo
CAD návrh mechanickej súčiastky, časti hriadeľa. Strojárstvo (nesprávne strojárenstvo) alebo strojársky priemysel (nesprávne strojárenský priemysel) je priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá aplikáciou fyzikálnych princípov na analýzu, výrobu a údržbu strojných zariadení.
Nový!!: Dejiny Litvy a Strojárstvo · Pozrieť viac »
Suvalská gubernia
Suvalská gubernia bola vnútrozemská gubernia Ruskej ríše.
Nový!!: Dejiny Litvy a Suvalská gubernia · Pozrieť viac »
Tacitus
Tacitus, celým menom Publius (alebo Gaius) Cornelius Tacitus (* asi 55 – asi 117) bol rímsky senátor, právnik a predovšetkým historik, najvýznamnejší predstaviteľ senátorskej historiografie a jeden z najväčších rímskych dejepiscov vôbec.
Nový!!: Dejiny Litvy a Tacitus · Pozrieť viac »
Tartu
Tartu (historické názvy: est. Tarbatu; nem. a švéd. Dorpat, Dörpt; rus. Юрьев (Jurjev), Дерпт (Derpt); lotyš. Tērbata) je druhé najväčšie mesto v Estónsku, nachádzajúce sa na juhovýchode krajiny, od hlavného mesta Tallinn.
Nový!!: Dejiny Litvy a Tartu · Pozrieť viac »
Tatári (etnikum)
Rozmiestnenie tatárskeho osídlenia vo východnej Európe a Rusku Tatári sú.
Nový!!: Dejiny Litvy a Tatári (etnikum) · Pozrieť viac »
Trakai (mesto)
Trakai (po poľsky: Troki) je starobylé okresné mesto na juhovýchode Litvy, ležiace asi 28 km západne od Vilniusu.
Nový!!: Dejiny Litvy a Trakai (mesto) · Pozrieť viac »
Ukrajina
Ukrajina je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ukrajina · Pozrieť viac »
Ukrajinčina
juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.
Nový!!: Dejiny Litvy a Ukrajinčina · Pozrieť viac »
Uniwersytet Warszawski
Hlavná brána univerzity Uniwersytet Warszawski (doslovne Varšavská univerzita) je popredná a najväčšia verejná univerzita v Poľsku so sídlom v hlavnom meste Varšave.
Nový!!: Dejiny Litvy a Uniwersytet Warszawski · Pozrieť viac »
Valdas Adamkus
Valdas Adamkus, pôvodným menom Voldemaras Adamkavičius, (* 3. november 1926, Kaunas) je litovský politik, ktorý bol tretí a piaty prezident Litovskej republiky.
Nový!!: Dejiny Litvy a Valdas Adamkus · Pozrieť viac »
Varšava
http://www.rozklad-pkp.pl/pl/terminal/warszawa-centralna ''Warszawa Centralna'' - hlavná vlaková stanica Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Varšava · Pozrieť viac »
Východné Prusko
Východné Prusko bola jedna z oficiálnych provincií Pruska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Východné Prusko · Pozrieť viac »
Východný blok
Mapa východného bloku v rokoch 1948 – 1989 Východný blok (skrátene Východ) alebo sovietsky blok je neformálne pomenovanie Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v strednej a východnej Európe (Bulharska, Česko-Slovenska, Východného Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska a do roku približne 1960 aj Albánska), ktoré sa používalo počas studenej vojny.
Nový!!: Dejiny Litvy a Východný blok · Pozrieť viac »
Velikij Novgorod
Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je historické mesto v severozápadnom Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti.
Nový!!: Dejiny Litvy a Velikij Novgorod · Pozrieť viac »
Vicebsk
Vicebsk (bielorusky Віцебск/Viciebsk; rusky Витебск/Vitebsk, poľsky Witebsk) je historické mesto v severovýchodnom Bielorusku, neďaleko hraníc s Ruskom.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vicebsk · Pozrieť viac »
Viedenský kongres
Účastníci Viedenského kongresu. Viedenský kongres bol mierový kongres všetkých európskych štátov okrem Turecka, ktorý sa konal od 14. septembra 1814 do 9. júna 1815 vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave.
Nový!!: Dejiny Litvy a Viedenský kongres · Pozrieť viac »
Vilnianska gubernia
90px Mapa Vilnianskej gubernie. Vilnianska gubernia bola jedna z gubernií Ruského impéria v rokoch 1795 – 1796 a 1801.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vilnianska gubernia · Pozrieť viac »
Vilnius
Vilnius (historický slovenský názov Vilno; po litovsky Vilnius, po poľsky Wilno, po bielorusky Вільня, po rusky Вильнюс, Вильна), v rokoch 1945 – 1991 známy pod ruským menom Viľňus (Viľno,Viľna), je najväčšie a zároveň hlavné mesto Litvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vilnius · Pozrieť viac »
Vilniuska univerzita
Vilniuska univerzita (po litovsky: Vilniaus universitetas) je jedna z najstarších univerzít vo východnej Európe a najväčšia a najvýznamnejšia univerzita v Litve.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vilniuska univerzita · Pozrieť viac »
Visla
Visla je najväčšia rieka v Poľsku; dĺžka 1047 km, povodie.
Nový!!: Dejiny Litvy a Visla · Pozrieť viac »
Vladimír I. (Kyjevská Rus)
Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po rusky: Владимир I Святославич) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Staroruského štátu a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vladimír I. (Kyjevská Rus) · Pozrieť viac »
Vladislav II. (Poľsko, 1386)
Jogaila (bielorusky Ягайла, poľsky Jagiełło; * okolo 1351 – † 1. jún 1434, Horodok, dnes Ukrajina) bol v rokoch 13771401 veľké litovské knieža a ako Vladislav II.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vladislav II. (Poľsko, 1386) · Pozrieť viac »
Vlajka Litvy
Vlajka Litvy Vlajka Litvy pozostáva z troch horizontálnych pruhov farieb.
Nový!!: Dejiny Litvy a Vlajka Litvy · Pozrieť viac »
Vytautas
Vytautas, známy aj ako Vitold, narodený okolo roku 1350, Trakai, Litva – † 27. október 1430, Trakai), veľkolitovské knieža 1401 – 1429 (reálne 1392 – 1429), 1422 – 1423 súčasne i český kráľ, a litovský kráľ (1429 – 1430). Bol synom litovského veľkokniežaťa Kęstutisa, bratanec Vladislava II. Jagela. Keď od kráľa Vladislava II. Jagela nedostal dedičné kniežatstvo trocké, ale iba Podlesie s Grodnom, spolčil sa s križiakmi a v roku 1390 dvakrát zaútočil na Vilnius, mesto však obliehaniu odolalo. V roku 1391 sa Vilniusu podarilo znovu odolať proti útokom veľmajstra Rádu nemeckých rytierov Konrada Wallenroda a Vytautasa. Viedol litovské vojská po boku poľského kráľa Vladislava II. Jagela v bitke pri Grunwalde (1410).
Nový!!: Dejiny Litvy a Vytautas · Pozrieť viac »
Západná Dvina
Západná Dvina v Bielorusku Povodie Západnej Dviny Západná Dvina je rieka prameniaca vo Valdajskej pahorkatine v západnej časti Ruska.
Nový!!: Dejiny Litvy a Západná Dvina · Pozrieť viac »
Západná Európa
Rôzne definície západnej Európy Geograficky definovaná západná Európa Západná Európa je európsky región, ktorý je definovaný geograficky alebo politicky.
Nový!!: Dejiny Litvy a Západná Európa · Pozrieť viac »
Zemgalovia
Na východe od Kuršov v oblasti Lielupe žili Zemgalovia, na juhu hraničiaci s územím dnešnej Litvy.
Nový!!: Dejiny Litvy a Zemgalovia · Pozrieť viac »
1. máj
* Sviatok práce.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1. máj · Pozrieť viac »
10. október
* Svetový deň duševného zdravia.
Nový!!: Dejiny Litvy a 10. október · Pozrieť viac »
1009
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1009 · Pozrieť viac »
1040
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1040 · Pozrieť viac »
1044
1044.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1044 · Pozrieť viac »
11. december
* Židia v tento deň slávia sviatok Chanuka, ktorý trvá 8 dní.
Nový!!: Dejiny Litvy a 11. december · Pozrieť viac »
11. marec
* Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu.
Nový!!: Dejiny Litvy a 11. marec · Pozrieť viac »
1183
1183.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1183 · Pozrieť viac »
1184
1184.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1184 · Pozrieť viac »
1185
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1185 · Pozrieť viac »
12. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 12. júl · Pozrieť viac »
12. storočie
12.
Nový!!: Dejiny Litvy a 12. storočie · Pozrieť viac »
1201
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1201 · Pozrieť viac »
1219
1219.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1219 · Pozrieť viac »
1236
1236.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1236 · Pozrieť viac »
1251
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1251 · Pozrieť viac »
1253
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1253 · Pozrieť viac »
1261
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1261 · Pozrieť viac »
1267
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1267 · Pozrieť viac »
1269
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1269 · Pozrieť viac »
1281
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1281 · Pozrieť viac »
1295
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1295 · Pozrieť viac »
1298
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1298 · Pozrieť viac »
1299
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1299 · Pozrieť viac »
13. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 13. január · Pozrieť viac »
1316
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1316 · Pozrieť viac »
1323
Pukancu udelil Karol Róbert mestské výsady 1323.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1323 · Pozrieť viac »
1336
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1336 · Pozrieť viac »
1337
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1337 · Pozrieť viac »
1341
1341.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1341 · Pozrieť viac »
1344
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1344 · Pozrieť viac »
1345
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1345 · Pozrieť viac »
1363
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1363 · Pozrieť viac »
1368
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1368 · Pozrieť viac »
1370
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1370 · Pozrieť viac »
1372
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1372 · Pozrieť viac »
1377
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1377 · Pozrieť viac »
1380
1380.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1380 · Pozrieť viac »
1381
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1381 · Pozrieť viac »
1383
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1383 · Pozrieť viac »
1385
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1385 · Pozrieť viac »
1390
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1390 · Pozrieť viac »
1392
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1392 · Pozrieť viac »
1395
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1395 · Pozrieť viac »
1397
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1397 · Pozrieť viac »
1398
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1398 · Pozrieť viac »
14. február
Svätí Cyril (Konštantín) a Metod, ruská ikona (18.-19. storočie).
Nový!!: Dejiny Litvy a 14. február · Pozrieť viac »
14. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 14. júl · Pozrieť viac »
14. jún
* Svetový deň darcov krvi.
Nový!!: Dejiny Litvy a 14. jún · Pozrieť viac »
14. storočie
14.
Nový!!: Dejiny Litvy a 14. storočie · Pozrieť viac »
1403
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1403 · Pozrieť viac »
1409
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1409 · Pozrieť viac »
1410
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1410 · Pozrieť viac »
1411
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1411 · Pozrieť viac »
1415
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1415 · Pozrieť viac »
1422
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1422 · Pozrieť viac »
1430
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1430 · Pozrieť viac »
1432
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1432 · Pozrieť viac »
1440
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1440 · Pozrieť viac »
1447
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1447 · Pozrieť viac »
1492
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1492 · Pozrieť viac »
15. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 15. január · Pozrieť viac »
15. júl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 15. júl · Pozrieť viac »
15. november
*Začiatok Pôstu pred Narodením Pána (Filipovky) v byzantskom obrade.
Nový!!: Dejiny Litvy a 15. november · Pozrieť viac »
1501
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1501 · Pozrieť viac »
1503
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1503 · Pozrieť viac »
1506
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1506 · Pozrieť viac »
1514
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1514 · Pozrieť viac »
1522
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1522 · Pozrieť viac »
1528
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1528 · Pozrieť viac »
1529
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1529 · Pozrieť viac »
1548
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1548 · Pozrieť viac »
1557
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1557 · Pozrieť viac »
1558
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1558 · Pozrieť viac »
1561
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1561 · Pozrieť viac »
1564
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1564 · Pozrieť viac »
1569
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1569 · Pozrieť viac »
1576
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1576 · Pozrieť viac »
1579
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1579 · Pozrieť viac »
1583
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1583 · Pozrieť viac »
1586
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1586 · Pozrieť viac »
16. február
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 16. február · Pozrieť viac »
1600
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1600 · Pozrieť viac »
1609
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1609 · Pozrieť viac »
1610
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1610 · Pozrieť viac »
1612
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1612 · Pozrieť viac »
1618
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1618 · Pozrieť viac »
1619
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1619 · Pozrieť viac »
1629
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1629 · Pozrieť viac »
1648
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1648 · Pozrieť viac »
1655
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1655 · Pozrieť viac »
1656
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1656 · Pozrieť viac »
1660
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1660 · Pozrieť viac »
1667
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1667 · Pozrieť viac »
1668
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1668 · Pozrieť viac »
1669
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1669 · Pozrieť viac »
1673
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1673 · Pozrieť viac »
1674
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1674 · Pozrieť viac »
1696
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1696 · Pozrieť viac »
1697
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1697 · Pozrieť viac »
17. jún
* Svetový deň boja proti dezertifikácii a suchu.
Nový!!: Dejiny Litvy a 17. jún · Pozrieť viac »
17. september
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 17. september · Pozrieť viac »
1700
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1700 · Pozrieť viac »
1708
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1708 · Pozrieť viac »
1711
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1711 · Pozrieť viac »
1717
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1717 · Pozrieť viac »
1721
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1721 · Pozrieť viac »
1733
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1733 · Pozrieť viac »
1734
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1734 · Pozrieť viac »
1763
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1763 · Pozrieť viac »
1764
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1764 · Pozrieť viac »
1767
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1767 · Pozrieť viac »
1770
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1770 · Pozrieť viac »
1772
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1772 · Pozrieť viac »
1773
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1773 · Pozrieť viac »
1793
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1793 · Pozrieť viac »
1795
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1795 · Pozrieť viac »
1797
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1797 · Pozrieť viac »
1801
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1801 · Pozrieť viac »
1815
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1815 · Pozrieť viac »
1817
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1817 · Pozrieť viac »
1822
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1822 · Pozrieť viac »
1830
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1830 · Pozrieť viac »
1831
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1831 · Pozrieť viac »
1858
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1858 · Pozrieť viac »
1863
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1863 · Pozrieť viac »
1864
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1864 · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1867 · Pozrieť viac »
1870
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1870 · Pozrieť viac »
1883
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1883 · Pozrieť viac »
1886
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1886 · Pozrieť viac »
1889
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1889 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Dejiny Litvy a 19. storočie · Pozrieť viac »
1904
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1904 · Pozrieť viac »
1907
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1907 · Pozrieť viac »
1915
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1915 · Pozrieť viac »
1917
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1917 · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1918 · Pozrieť viac »
1919
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1919 · Pozrieť viac »
1920
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1920 · Pozrieť viac »
1922
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1922 · Pozrieť viac »
1923
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1923 · Pozrieť viac »
1925
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1925 · Pozrieť viac »
1926
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1926 · Pozrieť viac »
1927
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1927 · Pozrieť viac »
1928
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1928 · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1929 · Pozrieť viac »
1931
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1931 · Pozrieť viac »
1936
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1936 · Pozrieť viac »
1938
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1938 · Pozrieť viac »
1939
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1939 · Pozrieť viac »
1940
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1940 · Pozrieť viac »
1941
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1941 · Pozrieť viac »
1952
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1952 · Pozrieť viac »
1959
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1959 · Pozrieť viac »
1978
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1978 · Pozrieť viac »
1983
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1983 · Pozrieť viac »
1988
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1988 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1992 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1993 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 1998 · Pozrieť viac »
2. storočie pred Kr.
2.
Nový!!: Dejiny Litvy a 2. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Dejiny Litvy a 20. storočie · Pozrieť viac »
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Litvy a 2003 · Pozrieť viac »
2004
Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Litvy a 2004 · Pozrieť viac »
21. september
* Medzinárodný deň mieru.
Nový!!: Dejiny Litvy a 21. september · Pozrieť viac »
23. august
* celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov.
Nový!!: Dejiny Litvy a 23. august · Pozrieť viac »
25. február
* Židia v tento deň slávia sviatok Purim.
Nový!!: Dejiny Litvy a 25. február · Pozrieť viac »
25. október
* Európsky deň občianskeho práva.
Nový!!: Dejiny Litvy a 25. október · Pozrieť viac »
28. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 28. august · Pozrieť viac »
29. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 29. marec · Pozrieť viac »
3. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 3. august · Pozrieť viac »
31. august
* Posledný deň liturgického roku v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.
Nový!!: Dejiny Litvy a 31. august · Pozrieť viac »
4. apríl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 4. apríl · Pozrieť viac »
4. február
* Medzinárodný deň boja proti nezamestnanosti.
Nový!!: Dejiny Litvy a 4. február · Pozrieť viac »
6. júl
* Deň bozku.
Nový!!: Dejiny Litvy a 6. júl · Pozrieť viac »
9. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 9. marec · Pozrieť viac »
983
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Litvy a 983 · Pozrieť viac »
