Podobnosti medzi Dejiny Košíc a Košická univerzita
Dejiny Košíc a Košická univerzita mať 35 veci spoločné (v Úniapédia): Abovská župa, Česko-Slovensko, Budín, Habsburgovci, Hlavná ulica (Košice), Horné Uhorsko, Ingolstadt, Jáger, Košice, Košická kráľovská akadémia, Kráľovský dom (Košice), Latinčina, Leopold I. (Svätá rímska ríša), Mainz, Michal Baluďanský, Osmanská ríša, Peter Pázmaň, Petrohrad, Praha, Protihabsburské stavovské povstania, Protireformácia, Ratio educationis (1777), Rímsko-nemecká ríša, Spišská župa (Uhorsko), Spoločnosť Ježišova, Toliar (historická minca), Trnava, Trnavská univerzita (historická), Uhorsko, Univerzita, ..., Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Viedeň, Zemplínska župa (Uhorsko), Zlatá bula. Rozbaliť index (5 viac) »
Abovská župa
Abovsko-turnianska župa na juhovýchode Slovenska v rokoch 1919 – 1922 Abovská župa resp.
Abovská župa a Dejiny Košíc · Abovská župa a Košická univerzita ·
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Dejiny Košíc a Česko-Slovensko · Košická univerzita a Česko-Slovensko ·
Budín
Vyobrazenie v Norimberskej kronike Budín bolo mesto v Uhorsku ležiace na pravom brehu Dunaja, z ktorého po zlúčení s mestom Pešť a mestečkom Óbuda vznikla v roku 1873 Budapešť.
Budín a Dejiny Košíc · Budín a Košická univerzita ·
Habsburgovci
Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Dejiny Košíc a Habsburgovci · Habsburgovci a Košická univerzita ·
Hlavná ulica (Košice)
Hlavná ulica je ústredná ulica Košíc.
Dejiny Košíc a Hlavná ulica (Košice) · Hlavná ulica (Košice) a Košická univerzita ·
Horné Uhorsko
Horné Uhorsko (staršie často písané s malým h; cudzojazyčné názvy pozri nižšie; čiastočné synonymum je Horná zem) bolo v minulosti označenie približne buď severných alebo východných častí Uhorska.
Dejiny Košíc a Horné Uhorsko · Horné Uhorsko a Košická univerzita ·
Ingolstadt
Ingolstadt je bavorské samosprávne veľkomesto s takmer 140-tisíc obyvateľmi.
Dejiny Košíc a Ingolstadt · Ingolstadt a Košická univerzita ·
Jáger
Jáger je mesto so župným právom v severnom Maďarsku a hlavné mesto Hevešskej župy.
Dejiny Košíc a Jáger · Jáger a Košická univerzita ·
Košice
Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku.
Dejiny Košíc a Košice · Košice a Košická univerzita ·
Košická kráľovská akadémia
Košická kráľovská akadémia (Academia regia Cassoviensis) bola vysoká škola, ktorá vznikla na podklade Ratio educationis z r. 1777 na pôde dovtedajšej Košickej univerzity.
Dejiny Košíc a Košická kráľovská akadémia · Košická kráľovská akadémia a Košická univerzita ·
Kráľovský dom (Košice)
Univerzitný kostol. Kráľovský dom bol najvýznamnejšou svetskou (a teda nie cirkevnou) stavbou v stredovekých Košiciach.
Dejiny Košíc a Kráľovský dom (Košice) · Košická univerzita a Kráľovský dom (Košice) ·
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Dejiny Košíc a Latinčina · Košická univerzita a Latinčina ·
Leopold I. (Svätá rímska ríša)
Pečať Leopolda I. z roku 1699, averz Pečať Leopolda I. z roku 1699, reverz Leopold I. Habsburský (* 9. jún 1640, Viedeň – † 5. máj 1705, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1657), uhorský (od r. 1655) a český (od r. 1656) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. 1658), z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej.
Dejiny Košíc a Leopold I. (Svätá rímska ríša) · Košická univerzita a Leopold I. (Svätá rímska ríša) ·
Mainz
Mainz (slovenský historický názov alebo čes. Mohuč) je veľkomesto, mesto bez okresu, hlavné a najväčšie mesto v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v Nemecku.
Dejiny Košíc a Mainz · Košická univerzita a Mainz ·
Michal Baluďanský
Erb Michala Baluďanského Michal Baluďanský (* 7. október 1769, Vyšná Olšava, Slovensko – † 15. apríl 1847, Sankt Peterburg, Rusko) bol ruský univerzitný profesor, ekonóm – národohospodár, právnik, štátny činiteľ, zakladateľ a prvý rektor Sankt-Peterburskej univerzity.
Dejiny Košíc a Michal Baluďanský · Košická univerzita a Michal Baluďanský ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Dejiny Košíc a Osmanská ríša · Košická univerzita a Osmanská ríša ·
Peter Pázmaň
Peter Pázmaň (v staršej literatúre aj Peter Pázmány,,; * 4. október 1570, Oradea, Uhorsko – † 19. marec 1637, Bratislava, Uhorsko) bol uhorský rímskokatolícky biskup a kardinál, rehoľník – jezuita, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik.
Dejiny Košíc a Peter Pázmaň · Košická univerzita a Peter Pázmaň ·
Petrohrad
Petrohrad (-slovenský normovaný názov;; do roku 1991 Leningrad; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu.
Dejiny Košíc a Petrohrad · Košická univerzita a Petrohrad ·
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Dejiny Košíc a Praha · Košická univerzita a Praha ·
Protihabsburské stavovské povstania
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov (šľachta a duchovenstvo), vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkaiovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).
Dejiny Košíc a Protihabsburské stavovské povstania · Košická univerzita a Protihabsburské stavovské povstania ·
Protireformácia
Protireformácia (alebo rekatolizácia v širšom zmysle) bola cieľavedomá snaha katolíckej cirkvi o zastavenie šírenia reformácie v 16.- 18.
Dejiny Košíc a Protireformácia · Košická univerzita a Protireformácia ·
Ratio educationis (1777)
Titulný list vydania Ratio educationis z roku 1777 Ratio educationis (celý názov: Ratio educationis totiusque rei literariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas, doslova Sústava výchovy a školského vzdelávania v Uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách) bol organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku, ktorý publikovala Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada za vlády Márie Terézie 22. augusta 1777.
Dejiny Košíc a Ratio educationis (1777) · Košická univerzita a Ratio educationis (1777) ·
Rímsko-nemecká ríša
Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska.
Dejiny Košíc a Rímsko-nemecká ríša · Košická univerzita a Rímsko-nemecká ríša ·
Spišská župa (Uhorsko)
Spišská župa (iné názvy: Spišská stolica, Spišský komitát, Spiš, lat. Comitatus Scepusiensis alebo Scepusium, maď. Szepes vármegye alebo Szepes, nem. Komitat Zips/Zipser Gespanschaft alebo Zips, poľ. Żupa spiska alebo Spisz) bola pohraničná župa respektíve stolica, komitát v Uhorsku.
Dejiny Košíc a Spišská župa (Uhorsko) · Košická univerzita a Spišská župa (Uhorsko) ·
Spoločnosť Ježišova
sv. Ignáca z Loyoly. Spoločnosť Ježišova alebo Rád jezuitov alebo Jezuiti je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád.
Dejiny Košíc a Spoločnosť Ježišova · Košická univerzita a Spoločnosť Ježišova ·
Toliar (historická minca)
Porovnanie nemeckých a rakúskych toliarov s americkým štvrťdolárom (dole uprostred) Toliar (po nemecky dnes Taler, pôvodne po nemecky Thaler) bola veľká strieborná minca razená v rôznych obmenách v rôznych štátoch (vrátane Uhorska).
Dejiny Košíc a Toliar (historická minca) · Košická univerzita a Toliar (historická minca) ·
Trnava
Radnica Gotický kostol sv. Mikuláša v noci Západoslovenské múzeum Jezuitský kláštor Katedrála sv. Jána krstiteľa Katedrála sv. Jána krstiteľa Rekreačná oblasť Kamenný mlyn Rekreačná oblasť Kamenný mlyn Jána Pavla II. v Trnave Ulica M. S. Trnavského Trnava je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu.
Dejiny Košíc a Trnava · Košická univerzita a Trnava ·
Trnavská univerzita (historická)
Trnavská univerzita bola univerzita v Trnave v rokoch 16351777.
Dejiny Košíc a Trnavská univerzita (historická) · Košická univerzita a Trnavská univerzita (historická) ·
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Dejiny Košíc a Uhorsko · Košická univerzita a Uhorsko ·
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Dejiny Košíc a Univerzita · Košická univerzita a Univerzita ·
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (skr. UPJŠ) je slovenská univerzita so sídlom v Košiciach.
Dejiny Košíc a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach · Košická univerzita a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ·
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.
Dejiny Košíc a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied · Košická univerzita a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied ·
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Dejiny Košíc a Viedeň · Košická univerzita a Viedeň ·
Zemplínska župa (Uhorsko)
Zemplínska župa resp.
Dejiny Košíc a Zemplínska župa (Uhorsko) · Košická univerzita a Zemplínska župa (Uhorsko) ·
Zlatá bula
Zlatá bula môže byť.
Dejiny Košíc a Zlatá bula · Košická univerzita a Zlatá bula ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Košíc a Košická univerzita majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Košíc a Košická univerzita
Porovnanie medzi Dejiny Košíc a Košická univerzita
Dejiny Košíc má 1074 vzťahom, pričom Košická univerzita má 67. Ako oni majú spoločného 35, index Jaccard je 3.07% = 35 / (1074 + 67).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Košíc a Košická univerzita. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: